Zvážte podporu nášho snaženia pri budovaní tejto stránky.

Organické poľnohospodárstvo, život a Slováci v Srbsku

Chvályhodná je každá iniciatíva, ktorou sa inštitúcie a jednotlivci snažia pomôcť človeku, poukázať mu na nové spoločenské a hospodárske pohyby, výzvy a ich dopady na každodenný život človeka a jeho rodiny.

 

V tom počínaní všetci oni zveľaďujú ľudské poznatky, vedomosti, zručnosti, stavy a procesy tiež vzmáhajú pôsobnosť človeka a jeho trvalú udržateľnosť. Biologickú, vedomostnú, organizačnú.

Iniciatívy redakcie Hlasu ľudu v Novom Sade (ďalej HL/NS) a iných pochvaľujem. Mediálne a organizovaním seminárov načim sa venovať každodennému, hospodárskemu, životu Slovákov v Srbsku. A aj ich obstátiu alebo i spomaleniu, z ekonomických a iných dôvodov, aj migrácie smerom do zahraničia.

V prostredí zo Slovákmi v Srbsku osobite sa načim zaoberať poľnohospodárstvom. V poľnohospodárstve až 75% slovenského obyvateľstva v Srbsku si zabezpečuje obstátie, podnikateľskú i populačnú reprodukciu.

Ekologické poľnohospodárstvo je budúcnosťou: patri to rastlinnému a živočíšnemu odvetviu, výroby, spracovaniu a spotrebe. To preto, že sa v ekopoľnohospodárstve nebude (dodatočne) zamorovať pôda (používaním chemických a biologických výrobkov a ochranných prostriedkov), na minimum sa zníži zamorovanie vodných tokov (nadzemné a podzemné vody) a vzduchu – atmosféry. To znamená, že sa uprednostnia lokálne vhodné a najlepšie environmentálne postupy, bude sa dbať na vysokú úroveň biodiverzity a jej udržateľnosť a tým aj na celkovú ochranu prírodných zdrojov a bytia.

Ekovýrobky by mali byť zdravotne bezpečné pre živé bytosti a s odpadom a skládkami, tiež využitím odpadu pre zabezpečenie energie i z obnoviteľných zdrojov a recyklácie odpadu a uplatnenie v praxe obehovej, cyklickej, ekonomike, málo alebo vôbec neovplyvňujúce  neživé okolie. Vládne a mimovládne inštitúcie Slovákov v Srbsku a jednotlivci, HL/NS a iná mediálna sféra, výučba na školách mali by výrobné postupy a znalosti/vedomosti upriamiť na ponuky kompetentných, v praxe osvedčených odborníkov i s toho odvetvia a z ekonomike. A také vedomosti sprítomniť ľudu, výrobcom a spotrebiteľom. Aj cestou seminárov. Poučiť a poradiť človeku, výrobcom nielen pre výrobu surovín ale na tom, a predovšetkým. lokálnom, území (v Srbsku) i spracovanie poľnohospodárskych surovín v najvyššie stupne vysokoakostných a finančne konkurenčných produktov. Produktov pre domáci a zahraničný trh.   

Takú výrobu a súčasné vyrobné postupy - stroje a technológie - by mali finančne zvýhodniť fondy Srbska i zahraničia. Dodam k tomu i nutnosť poznania zákonných predpisov a v meradlách Európskej únie (EU) i európske (smernice) nariadenie EU Rady č. 834/07 v znení nariadenia Rady č. 967/08 ako aj nariadenia Komisie EU č. 889/08, 1235/08 a 1254/08 a iné.

Výdatné finančné vlohy, v slovenskom prostredí v Srbsku, výkup a odbyt produktov, na dlhú dobu, mali by (z)realizovať, ako záujemci o slovenskú komunitu v Srbsku, i orgány a inštitúcie Slovenskej republike (SR). Pri tom zdôrazňujem nemala by to byť symbolická (morálna, odborná, finančná a iná) pomoc zo SR ! Uprednostnil by som každú na dlhú dobu určenú, definovanú aj bilaterálnymi zmluvami dvoch štátov, odborne prezieravú pomoc Slovákom a ich spoluobčanom v Srbsku.

Zopakujem, tá politika SR by nemala byť finančne symbolická ! To preto, že ona taká už bola; o tom vedia sledovatelia dianí. Vedia tiež, že je ona rokmi konaná i cestou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí/Bratislava (ÚSŽZ). Ako neúplný dôkaz toho a na tie fakty poukazujem iba na štatistický odhad: na rok 2016 a na finančné prostriedky z USŽZ, ktoré sa rokmi zmenšujú, dáta poukazujú, že SR cestou ÚSŽZ na jedného Slováka vo svete ponúkla výnos 0,48 €/na jeden rok, alebo až 1,00 €/jeden rok nakoľko štatistika dokáže, že na svete žije v komunitách asi 800 000 Slovákov !

Materiálna, finančná a morálna pomoc mala by vlastniť poďakovanie využívateľov tej pomoci. Každá dobroprajná pomoc je užitočná. Pri tom, ale nemala by výnosmi zahmliť, zastrieť (významný) pocit spolupatričnosti a ani humánnosti. Ale ani tomu podobný dosah v skutočnosti života a v pôsobení ľudu. Pomoc by mala zabezpečiť, verím, i dôkazy, že je tunajší Slovák spoľahlivým občanom štátu, že je vzorný výrobca, podnikateľ a opatrný spotrebiteľ všetkých výrobkov a ponúk.

Na to, tie fakty, by mali činiteľov Srbska i činiteľov SR sústavne upozorňovať všetky tunajšie slovenské inštitúcie, účastníci rokovaní. Žiaľ, oni to veľmi málo robia. Koľko je mne známe až sú neúčinní. Niekedy tunajšie slovenské inštitúcie na miesta spoločenského rozhodovania, k tomu, navrhujú neodborníkov, nekompetentné osoby. Nech oni vysvetlia prečo to robia! Výhovorkami budú tvrdiť, že mnoho toho nie je súčasťou ich pôsobenia a stanov. Pri tom zabúdajú, že sa bez hospodárskych osnov zdevastuje, rozvráti každodenný život človeka, že sa zrýchľuje jeho populačné zanikanie a nebude mať kto tancovať, spievať ľudové piesne, vyrábať klobásy, variť, priprávať sladkosti, vyšívať, chodiť do školy, hrdlačiť, byť otrokom na poliach a inde. A nebude mať ani kto byť prítomným na kultúrnych a iných podujatiach, svadbách a pohreboch, na sviatkoch života človeka a jeho národnej existencie ! Existencie, ktorá, podľa vedcov, zahŕňa: smrť, prácu, vládnutie/moc, lásku a hru ľudskej bytosti.    

Hospodársky a iný život Slovákov v Srbsku by mal mať prednosť, mala by sa mu venovať osobitá pozornosť i v týchto dňoch, koncom marca 2017. Záujemci vedia, že v tých dňoch sa verejnosti predstavujú kandidáti na post prezidenta Srbskej republike. K tomu k nám privítaju hostia zo zahraničia. Medzi nich patri i pán Dr. Igor Furdík, ako vyslanec SR, v týchto dňoch obchádzajúci slovenské prostredia v Srbsku. Pravdaže, pre úrady SR má za úlohu (z)mapovať bežné stavy a priania lokálneho, slovenského, obyvateľstva a prostredia. Popri tom, nanajvýš by o živote Slovákov v Srbsku, o ich hospodárskom a inom živote, o spoločenských pohyboch, o voľbách na úrovni štátu/Srbska a o voľbách na posty v Matici slovenskej v Srbsku tiež osôb na iné posty by sa mali kompetentne, odborníkmi, posúdiť stavy, procesy, výzvy každodennosti tiež dôvody a následky zanikajúceho počtu populácie a aj  migrácie Slovákov do zahraničia. Argumenty a fakty mohli by sa podať i v Belehrade úradom Srbska tiež i reprezentantom SR. Osobite sa to vzťahuje na pána mgr. Lukáša Parízeka, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, potom na pána Dr. Igora Furdika a diplomatických činiteľov SR, ktorí s pozvanými reprezentantmi Slovákov v Srbsku posledného týždňa marca 2017 (podpisovateľovi je známi dátum rokovania i časť pozvaných osôb) možno i o tom budú rokovať v Belehrade. Pri tom bolo by osožné a užitočné i tu spomenutých činiteľov SR upozorniť na to, dovolím si to urobiť iba vo vlastnom mene, že mnoho toho tu spomenutého Slováci v Srbsku mali mnoho rokov skôr ako sa o tú problematiku počali zaujímať úrady a orgány SR ! A mnohé inštitúcie Slovákov v dnešnom Srbsku si osnovali tunajší Slováci, pomerne úspešne si ich udržiavali, rozvíjali, na posty aj v tých inštitúciách si (z)volili ľudí bez hoci akého vplyvu a (ne)priamych zásahov činiteľov Slovenskej republiky! Aj skrze to uzavriem, že tunajší aj slovenský občan má žiť slobodne, prácou a tvorbou  úspešne, pestovať a byť hrdý na svoj národný pôvod, uctievať si mnohorakosť a mnohotvárnosť ľudských prianí a potrieb a vážiť si vlastný štát ako i k dobru prajnú pomoc zo zahraničia. 

 

V Belehrade 24.3.2017

Prof. Vladimír Valent

 

 

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Z osudov slovenských geografických názvov (13)

Slovenské geografické názvy a ich umelá maďarizácia

Z osudov slovenských geografických názvov (17)

Vývoj nesídelných geografických názvov po zániku Rakúsko-Uhorska

Smrť Štefánika

Matica slovenská si od roku 1991 každoročne pripomína pochôdzkou školákov Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa končí na mohyle v Ivanke pri Dunaji.

 
Odber noviniek na stránke