Mzda je opäť problémom

Mám v ruke materiál ŠÚ SR o mzdách v SR a nechce sa mi veriť vlastným očiam.
 
Mzda pod alebo rovná 200 eurám. Aby som pripomenul dávnejšiu minulosť, odcitujem z diela môjho učiteľa prof. R. Brišku Národné hospodárstvo z roku 1943: „Baťa tiež prevádza samofinancovanie a snaží sa, aby bol kapitálove nezávislý na cudzom kapitáli. Snaží sa aj u svojich zamestnancov vyvolať majetkovú, existenčnú nezávislosť a preto platí mzdy, z ktorých môžu konať veľké úspory. Podporuje tvorbu úspor z toho dôvodu, lebo ľudia s úsporami pracujú pokornejšie, keďže majú usporiadané majetkové a existenčné pomery a majú možnosť hospodárskeho vzostupu“. Verím, že pre každého neekonóma je toto tvrdenie prekvapením. Ale to bola realita. V tom istom diele je aj veľa hospodárskych číselných faktov ako fungoval ekonomický systém.

V materiáli ŠÚ SR Informačný systém o priemerných zárobkoch, Štatistické ukazovatele zárobkov a miezd na Slovensku sa čitateľ ľahko môže presvedčiť o existencii mzdy pod 200 euro. V tabuľke Podiely zamestnancov v pásmach priemernej mesačnej hrubej mzdy podľa hlavnej triedy SK ISCO-08 je prvé mzdové pásmo menej ako 200 eur. A v triede zákonodarcovia, riadiaci pracovníci je hodnota 0,15, v triede špecialisti je tá hodnota 0,72 a najväčšiu hodnotu 1,51 dosiahli trieda pracovníci v službách a obchode. Mzdu v najvyššom pásme, teda 2 300,01 a viac malo v triede zákonodarcovia, riadiaci pracovníci 36,42 percenta. Ide o tretí štvrťrok 2016. Takéto smutné čísla sa čitateľ dozvie aj z tabuľky, ktorá eviduje hrubú mzdu podľa veku a pohlavia. Pod 200 euro zarábajú mladí do 19 rokov muži až 2,63 percenta a ženy 4,71. Ale veď 19 roční mladí ľudia musia mať za sebou skončenú aj školu. Učitelia, ktorí ich učili sa iste necítili dobre, keď povedali svojim študentom, že ich čaká mesačná hrubá mzda nižšia či rovná 200 eurám. Nebudem viac opisovať, čo všetko som z tejto publikácie zistil. Hádam jednoducho – nič príťažlivé. Ako to?  Veď odbory v posledné dni hovoria o minimálnej mzde vyššej ako 400 eur. To protirečí tomu, čo so uviedol.

Keynes, ktorý ako ekonóm bol pri rokovaniach v Trianone a aj pri rokovaniach v Bretton Woods, hovoril o blahobyte a K. Engliš už v roku 1937 napísal dielo, v ktorom píše, ba definuje, čo je hospodársky ideál. Dnes sa na to zabudlo. Európska únia už od roku 2006 používa až pričasto dva pojmy – poverty (chudoba) a austerity (prostý spôsob života). Ale veď to je pojem, ktorý znamená úsporné opatrenia zvlášť v dobe núdze, vojny. V poslednom polroku sa už hovorí aj o dvojrýchlostnej EÚ. A práve sme oslávili jej 60. výročie vzniku. Načo napísal otec ekonómie A. Smith dielo Bohatstvo národov, a to už pred 300 rokmi. Dožili sme sa toho, že sa zmenila úloha ekonómov. Parlament EÚ síce pozval francúzskeho ekonóma Th. Pikettyho, autora diela Capital in the Twenty-First Century – Kapitál v 21. storočí (2013), aby v Bruseli predniesol tézy svojho diela. Vypočuli si ho. A nič. Významný súčasný ekonóm J. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, v pozícii hlavného ekonóma Svetovej banky dlho kritizuje IMF (medzinárodný monetárny fond) ako aj ministerstvo financií USA. Jadrnejšie ukážem jeho postoj ak uvediem, že v apríli 2000 v článku pre The New Republic napísal: „Budú hovoriť, že IMF je arogantné. Budú hovoriť, že IMF vlastne nepočúva rozvojové krajiny, v ktorých má pomáhať. Budú hovoriť, že IMF je tajnostkárky a izolovaný od demokratickej zodpovednosti. Povedia, že nápravné opatrenia IMF vlastne robia veci horšími – meniac spomalenie na recesiu a recesiu na krízu (depresiu). A budú mať  pravdu. Len nič neurobia.  Bol som hlavným ekonómom vo Svetovej banke od 1996 až do minulého novembra, počas najvážnejšej globálnej ekonomickej krízy počas polstoročia. Videl som ako IMF v tandeme s Ministerstvom financií USA reagovali. Bol som zdesený“. Prečo asi? Pre vzťahy a záujmy? Nevyplýva z týchto úvah a uvedených faktov, že ekonomika má fungovať inak? Verím, že áno. Mzda je, žiaľ, opäť problémom. Nie takým ako za Baťu.
 
 
Prof. J. Husár
Bratislava 15/4/2017