Zvážte podporu nášho snaženia pri budovaní tejto stránky.

Hurbanovia opäť vo väzeniach?

Zdalo by sa, že ak sa niekto dostane na listinu svetových osobností a jubileí roka najvýznamnejšej vzdelávacej a kultúrnej inštitúcie pri OSN - UNESCO, pripomienky a komentáre už nebude treba rozširovať.

 

Veď sa objavia v každom médiu, vzniknú filmy, divadelné predstavenia, objavia sa na výstavách, konferenciách, budú im venované televízne a rozhlasové programy nielen v domovskej krajine a štáte, ale aj na mnohých iných miestach sveta. Ibaže, žiaľ, na Slovensku je to stále inak.
Našťastie o kult Jána Kupeckého, ktorý patril medzi najvýznamnejších tvorcov stredoeurópskeho baroka sa starajú aspoň Pezinčania. Predovšetkým vo svojich lokálnych novinách Pezinčan. A nie iba zásluhou ich intelektuálne založeného primátora Olivera Solgu, ktorý o ňom vydal monografiu.
Podobne vzácne kultúrne orientovaný je i trnavský župan Jozef Mikuš. Je dušou nielen lokálnych, ale aj celoslovenských podujatí spätých s dejinami i identitou trnavského VÚC. K dvestoročnici Jozefa Miloslava Hurbana pripravili s podporou VÚC množstvo podujatí. Predovšetkým takmer na každej škole na Záhorí i Kopaniciach a nielen v Hlbokom, či v jeho rodisku Beckove si chcú uctiť svojho kľúčového národného aktéra z 19. storočia. Veď neochvejne a so všetkými dobovými rizikami zápasil o naše základné národné, kultúrne i občianske práva. Podobne si vlani v žilinskej župe so všetkými poctami i nápaditou invenčnosťou pripomenuli štvorstoročnicu bývalého uhorského a slovensky cítiaceho palatína Juraja Turzu. Hoci sa nedostal na listinu ani najvýznamnejších domácich, nieto medzinárodných jubileí.


Neviditeľný minister

A naopak, viac by som očakával od ministerstva kultúry, ba aj podstatne väčšiu viditeľnosť ministra, či ďalších vrcholných politikov, na pripomínaní si slovenských a svetových jubileí. Či už Kupeckého, Hurbana, Vajanského alebo Radlinského. Možno potom by sme sa dočkali aj menej trpko-smutnej zábavy, než akú nám predvádzajú herecké hviezdičky v relácii RTVS Milujem Slovensko. Keď nám s náramne strojenou veselosťou prezentujú svoje totálne neznalosti základných kultúrno-historických faktov z dejín svojho národa a štátu. Nielenže nemali dostať maturitné vysvedčenie, ale ich dokonca nemali učitelia pustiť do šiestej triedy základnej školy. Ešte horšie je, ak podobné neznalosti prejavujú televízni redaktori a dramaturgovia, čo vidno na absencii množstva „zabudnutých“ programov, ale aj takmer úplného vynechávania slovenských súvislostí z európskych a svetových dejín. Ako nám to predvádzajú globalisticky orientovaní autori veľkoryso dotovanej relácie cyklu Hi-story.
No bez viny nie sú ani ďalší. Redaktori Sme neustrážili, aby bývalý predseda spisovateľskej organizácie AOSS, ktorého zo zahanbenia označím iba iniciálkami Ľ B.) namiesto roku venovanom „Jozefovi Hurbanovi Vajanskému“ (?) požadoval, aby rok bol venovaný skôr sedemdesiatnikom, najmä z populárno-hudobno-zábavno-hereckej brandže doma i zo sveta. A v Denníku N to formuloval Fedor Gál ideologicky úplne natvrdo a nekompromisne. Tento štát nemôže vraj podporovať nič, čo je späté nielen s vedomím národa, ale dokonca ani so sociálnymi otázkami a s kresťanskými postojmi. Uverejnené v marcovom článku pod názvom: „Nechceme štát národný, kresťanský a sociálny“!?


Pre našu slobodu a voľnosť

Takže v roku svetových i slovenských jubileí Jozefa Miloslava Hurbana, Jána Kupeckého (2017), predchádzajúceho roku Svetozára Hurbana Vajanského (2016), ale i ďalších, by nám chceli „niektorí vodcovia“ opäť v akýchsi iracionálnych obavách pocty slovenským osobnostiam jednoducho zamlčať. Veď vo viacerých tzv. mienkotvorných, ale i bulvárnych a neraz i verejnoprávnych „pseudoliberálne“ sa tváriacich médiách zväčša našich velikánov zamlčiavajú a programovo obchádzajú. Čiže aj doma vedieme kultúrnu aj hodnotovú, našťastie nie naozajstnú občiansku vojnu, ktorá nemá nič spoločné s pluralitnou a humanitnou demokraciou. Rovnako ako sa vedie aj vo svete a nielen medzi radikálnymi moslimami a kresťanskou, či postkresťanskou civilizáciou.

Nielen obaja veľkí a jubilujúci Hurbanovia, ale aj Hlinka, Juriga, ale i Radlinský, Palárik, Murgaš, Holuby a Šulek, Ďurko Langsfeld či Pavol Blaho alebo páter Zeman, kardinál Korec, či mysliteľ Hanus a tisíce ďalších politických väzňov nedávnych totalitných a neslobodných epoch netrpeli nadarmo. Vybojovali nám priestor občianskych, národných i duchovných slobôd, o ktoré ich a našich otcov, dedov a praotcov i pramatere zaťato a brutálne oberali predstavitelia všetkých totalitných režimov. Stačí sa len začítať do spomienok a svedectiev množstva dobových hrdinov.
A začať treba už v našej pradávnej minulosti. Veď väzňami i trpiteľmi boli nielen sv. Metod a knieža kniežat Rastislav, ďalší zo sedempočetníkov, svätci Gorazd, Kliment. Hurban za článok „Čomu nás učia dejiny?“ bol pol roka nezmyselne vo väzení. Márne sa dovolával ešte uhorského 1. § zákona o slobode tlače: „Myšlienky svoje cestou tlače každý môže slobodne odovzdávať a slobodne rozširovať.“ Alebo aj pre našu „slobodu a voľnosť" rovnako opakovane väznený jeho skvelý syn, obranca národných práv v najťažšej etape útlaku, Svetozár Hurban Vajanský. Trpel aj za oprávnene ostrý a rozhorčený článok Hyenizmus v Uhrách.

Pritom pred súdom len suverénne bránil najzákladnejšie ľudské a občianske práva : „Pre mňa nie je Hurban len môj nezapomenuteľný otec, ale okrem toho je on i výnimočný muž môjho slovenského národa, ktorý zaň pol stoletia pracoval, bojoval a trpel".                      

Viliam Jablonický

 

zdroj: SVEDECTVO - apríl 2017


 

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Utrpenie Slovákov za Tatrami

Spolok Slovákov v Poľsku zorganizoval 17. apríla 2016 v Novej Belej spomienkovú slávnosť pri príležitosti 70. výročia brutálnej vraždy štyroch nevinných Slovákov partizánskou skupinou Jozefa Kuraša "Ognia".

Rušenie amnestií už nestačí, chcú ďalší nebezpečný precedens

Hoci podľa Hrabka prinesie prípadné zrušenie amnestií viac škody ako osohu, v parlamente sa podľa neho už teraz nerokuje o tom, či ich zrušiť, ale len o spôsobe ako.