Zvážte podporu nášho snaženia pri budovaní tejto stránky.

Ako sa slovenské médiá stavajú k povinnosti používať štandardizované geografické názvy

Ostatné týždne i mesiace živí naše televízne, rozhlasové, či printové médiá významná udalosť európskych rozmerov, známa pod novinárskym názvom „Brexit“.


Denno-denne sa dozvedáme o plusoch i mínusoch pre Veľkú Britániu, resp. Európsku úniu, čo bude s cudzincami žijúcimi v Británii, alebo s našimi spoluobčanmi, ktorí tam odišli zarábať. V inom médiu, alebo na druhý deň sa z toho istého média dozvedáme, že Škótsko nesúhlasí s konaním britskej premiérky, preto chce vystúpiť zo Spojeného kráľovstva. Vnímavý divák, poslucháč, či čitateľ si oprávnene kladie otázku, „ všetko  to, sa deje v tom istom štáte?“. Alebo „prečo média používajú tri názvy toho istého štátu, a ktorý z nich je ten správny?“
Už toho bolo zrejme dosť, tak sa ozval kompetentný Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky ( ÚGKK SR), ktorý písomne listom z 27.3.2017 upozornil všetky slovenské médiá na zákonnú povinnosť používať štandardizované geografické názvy. Na takýto krok ho oprávňuje zákon NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Nepatrí mi hodnotiť obsah tohto upozornenia, ale som presvedčený, že ak by v ňom nebola uvedená aj možnosť finančných pokút za nedodržiavanie  štandardizovaných názvov, tak by to média prijali bez väčšieho protestu. No a  tŕňom do päty bol konkrétny príklad  mnohonásobného  používania neštandardizovaných ( teda neplatných) názvov Veľká Británia, resp. Británia pre štátny útvar.

Upozornenie ÚGKK SR bolo ako olej do ohňa. Médiá, najmä printové, okamžite reagovali, čo je pochopiteľne ich právo. Reagovali  tak, ako by sa to podľa mňa v slušnej demokratickej spoločnosti nemalo. Mnohé z reakcií som  prečítal a dovolím si ich tu zopakovať. Pokiaľ to budú doslovné citácie, tak ich uvediem v kurzíve, ale bez autora, čo je dúfam tiež pochopiteľné. Na začiatok si dovolím konštatovať, že média „naštartoval“ predovšetkým  fakt, že pôvodcom upozornenia je orgán štátnej moci, ktorým je samozrejme aj ÚGKK SR. Ten si dovolil siahnuť na ich majestát, lebo ich upozornil na povinnosť s možnosťou sankcií za ich neplnenie.

Denník SME dňa 10.4.2017 v článku Opäť hrozia pokuty za jazyk píše, že ÚGKK SR sa „...odvolal na zákon z čias tretej vlády Vladimíra Mečiara z HZDS.“ Článok obsahuje aj farebnú fotografiu sídla s neúplným názvom úradu, ako aj fotografiu spomínaného listu s provokatívnym  textom pre čitateľa „Daňoví poplatníci platia ľudí, ktorí píšu médiám, aby nepísali o Británii“. Mne stačili tieto dve vety, aby som z článku vycítil neskrývanú zaujatosť denníka. Ak už stotožnili rok vydania  zákona s obdobím vlády zatracovaného Vladimíra Mečiara, mohli si dať viac námahy a možno by zistili, že zákon o geodézii a kartografii existuje od roku 1971, a  že do jeho prepracovaného znenia z roku 1995 sa premietli zmeny, ktoré nastali v našej spoločnosti po roku 1989. Frivolný prístup k názvom vo všeobecnosti potvrdil denník pomenovaním samotného ÚGKK SR, lebo raz to bol „Úrad katastra“, potom zase „geodetický úrad“;  tak čo to potom komu vadí, keď raz napíšu Veľká Británia, inokedy Británia?!

SME sa odvoláva aj na britskú ambasádu v Bratislave, kde im tlačová tajomníčka povedala, „...používanie skráteného názvu v médiách im neprekáža. Názvy Británia, Veľká Británia alebo Spojené kráľovstvo používame v našich vyjadreniach aj my.“  Britskou ambasádou sa obhajuje aj denník PRAVDA zo dňa 12.4.2017 v článku Za Veľkú Britániu máva štátny úrad pokutami.  Stanovisko britského zastupiteľstva ma zaráža tým, že mu je ľahostajné, ako nazýva ich štát hostiteľská krajina. Nazdávam sa, že reprezentanti ambasády by mali mať informácie o tom, že ich oficiálni delegáti na pôde Organizácie spojených národov (OSN) viackrát počas celosvetových konferencií o štandardizácii geografického názvoslovia (ŠGN) apelovali  na ostatné členské krajiny, aby prestali používať skrátený názov Great Britain a začali používať názov United Kingdom, ktorý je korektný voči oficiálnemu názvu United  Kingdom of Great Britain and Southern Ireland. V slovenskom preklade to znamená, že voči Severnému Írsku je korektné slovenské exonymum Spojené kráľovstvo. Preto si myslím, že ambasáde by malo záležať na tom, ako ich štát nazýva hostiteľská krajina.

Aj PRAVDE najviac vadia pokuty, keď tak nazvala svoju reakciu, ktorú ďalej arogantne vystupňovala: „ Nepoužívajte názov Veľká Británia a s nadsázkou sa dá povedať ani zdravý rozum.....Je to nezmysel roka, byrokracia dovedená do absurdnosti. Neviem, o čo úradu a dotyčnému úradníkovi ide,  v každom prípade, otázkou je, či nemá čo iné na práci. Je poľutovania hodné, že úrad, ktorý je servisom pre verejnosť, produkuje takéto upozornenia a vyhráža sa pokutami...“. A mne sa vidí, že poľutovania hodná je naopak neochota redakcie i vydavateľstva zamyslieť sa nad zmyslom  ŠGN a uvedomiť si, že sú to práve médiá, prostredníctvom  ktorých by sa výsledky štandardizácie  v spoločnosti skôr ujali.

Obidva naše mienkotvorné denníky sa zhodne odvolávajú na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, keď  SME píše: „Aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré za Smer vedie Miroslav Lajčák v svojich dokumentoch opakovane používa názov Veľká Británia“, no a PRAVDA cituje hovorcu rezortu: „Používať názov Británia je však bežnou praxou nielen v médiách, ale aj na ministerstve zahraničných vecí“. K tejto obhajobe si  dovolím poznamenať, že je to žiaľ obraz neospravedlniteľnej nevšímavosti a ľahostajností  zamestnancov ministerstva, keď nevedia, že na webovej stránke ministerstva je uvedený aj zoznam štátov a v ňom ako zaužívaný názov je štandardizovaná podoba Spojené kráľovstvo.

V ďalších argumentoch Pravdy, opierajúcich sa o niektoré zahraničné zdroje sa píše : „Web ruského prezidenta píše o stretnutiach či telefonátoch Vladimíra Putina s predstaviteľmi Veľkej Británie. Stránka nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v júni 2015 avizovala návštevu panovníčky Alžbety II......tak, že nikde neuviedla Spojené kráľovstvo....český rezort diplomacie si vystačí vo väčšine prípadov s Veľkou Britániou. V servise českej agentúry ČTK sa bežne používa označenie Británia. Známy portál iDNES striedavo píše Británia a Veľká Británia. Podobne je to v ďalších okolitých krajinách.“ Táto argumentácia, doložená príkladmi je pravdivá len čiastočne. Tu by som si dovolil podať  čitateľovi Slovenského slova také vysvetlenie, že podľa princípov medzinárodnej ŠGN, každá členská krajina OSN, ktorá sa aktívne zapojila do tejto celosvetovej spoločenskej aktivity, je povinná zriadiť názvoslovnú autoritu s potrebnou zákonnou kompetenciou. Všetky vyššie spomenuté krajiny majú zriadené názvoslovné autority, avšak nie všetky majú k dnešnému dňu také kompetencie, ktoré by zaručovali záväznosť jednotného používania výsledkov štandardizácie. Okrem Slovenskej republiky, kde je názvoslovnou autoritou médiami napádaný ÚGKK SR,  je to ešte Nemecko, aj susedné Rakúsko, pre ktoré je všeobecne záväzný dokument z roku 2002 „Ausgewählte  Exonyme der deutschen Sprache“. V ňom sa uvádza nemecký skrátený názov Vereinigtes Kӧnigreich,  ktorý evidentne zodpovedá slovenskému názvu Spojené kráľovstvo. Z uvedeného vysvetlenia nepriamo vyplýva, že názvoslovné autority ostatných okolitých krajín sa necítia byť zaviazané korektnosťou  k legitímnej a logickej požiadavke členskej krajiny OSN. Preto média v týchto krajinách môžu používať doteraz platné podoby Bеликобритания, Nagy-Britannia, Wielka Brytania, resp. Velká Británie. Na druhej strane, správca webovej stránky kancelárky Merkelovej možno vôbec netuší, že používa neplatný názov Großbritannien. V tejto súvislosti sa mi natíska otázka, či našim médiám prekáža iniciatíva Slovenska, keďže ako jediná krajina V4 preferuje Spojené kráľovstvo? Ja tu vidím istú analógiu so vstupom Slovenska do eurozóny, ktorý nášmu hospodárstvu prináša výhody.

Zostaňme ešte pri zahraničných médiách. HNonline.sk uvádza :„Britský denník Guardian píše  o výraznej pokute za použitie skráteného a viac zaužívaného pomenovania. Ide totiž o 6600 eur, ktoré majú  byť postihom za používanie iných názvov, ako dlhé slovné spojenie Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Na situáciu upozorňuje aj portál Politico.eu, ktorý správu rovnako ako Guardian prebral od agentúry Reuters. Medzi ďalšími, ktorí sa téme venovali patrí Euractiv s titulkom „Británia môže stáť slovenské média tisíce v pokutách.“ Správa ďalej pokračuje konštatovaním, ktoré sa nápadne podobá tomu, čo sme čítali v SME, doslovne: „Pokutami hrozí médiám bratislavský Úrad geodézie, kartografie a katastra, ktorý sa odvoláva na zákon z roku 1995, z počiatkov slovenskej nezávislosti, kedy pri kormidle moci stáli nacionalisti okolo vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara.“

Z ďalšieho internetového média by sme sa dozvedeli, že „International Business Times slovenský zákon nazval „obskúrnym“ a čitateľom pri tej príležitosti predstavil vo videu Slovensko celkovo ako divný štát, ktorý je síce v EU, ale nechce napríklad prijímať utečencov... Ale preboha, o čom to tam tí úradníci za naše dane točia? Čo ich do toho ako si súkromné médiá nazývajú ten-ktorý štát?“ Toto médium bohorovne píše: „Nevedno kedy – a či vôbec niekedy - sa podarilo slovenskému Úradu geodézie, kartografie a katastra dostať do titulkov zahraničnej tlače. Ak to bol zámer, tentokrát konečne vyšiel; kontext je však už smutnejší.“. Nazdávam sa, že ÚGKK SR sa to dosiaľ nepodarilo, ale nie som presvedčený, či mal niekedy takýto zámer.  Tento krát sa to podarilo len vďaka príkladnej angažovanosti niektorého urazeného slovenského média, ktoré list ÚGKK SR z  27.3.2017 (mimochodom osobne doručovaný adresátom) dobromyseľne poskytlo agentúre Reuters aj s komentárom. Agilný komentátor tohto média zaručene netuší, že aj názov Veľká Británia bol v takejto podobe štandardizovaný v roku 1974 (kto vie, či už bol vtedy na svete?) na základe vtedajších znalostí a informácií. Čo sa dialo potom, to som odcitoval vyššie.

S poľutovaním konštatujem, že máloktorému významnému slovenskému politikovi, ako ani poslancovi Národnej rady, nie je známa zákonná povinnosť používať zásadne štandardizované geografické názvy. V spojitosti s touto mediálnou aférou sa dokonca  zmobilizovala trojica aktívnych poslancov z opozičnej strany SaS, ktorá chce predložiť Národnej rade novelu zákona o geodézii a kartografii s cieľom „zrušiť pokuty za nesprávne geografické názvy“. Týmto poslancom ide evidentne o politické body, lebo „prespali“ päť predchádzajúcich noviel tohto zákona v období rokov 2003 – 2013. Zobudili ich dnes média, tak si rýchlo prihrievajú polievočku. S pánmi poslancami som si vymenil názor cez e-mail,  z ktorého je mi jasné, že o zákone dosiaľ vôbec nevedeli a že nepochopili rozdiel medzi oficiálnym (plným) názvom štátu a skráteným  názvom (tiež štandardizovaným), a  ktorý názov kedy použiť.
Televízne stanice v porovnaní s tlačou zostali akoby imúnne voči upozorneniu  ÚGKK SR; aspoň ja som nezachytil na obrazovke žiadnu reakciu. Mám dojem, že najviac vôle prejavuje verejnoprávna RTVS, ktorá aspoň raz uvedie, že tá, či oná udalosť sa odohrala v Spojenom kráľovstve. No v najbližšej správe už je to opäť len Británia. Zachytil som aj takú správu, kde komentátor bezdôvodne použil oficiálny názov Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Bola to bežná udalosť, v kontexte ktorej oficiálny názov vyznel nevhodne, až násilne.  Ako si však vysvetliť kreativitu TA3, keď v správe o summite predstaviteľov krajín UE, ktorý sa koná bez prítomnosti britskej premiérky uvedie nové označenie „ostrovné kráľovstvo“? Mala to byť len bližšia lokalizácia predmetnej udalosti, alebo pokus o zavedenie štvrtého variantu pre ostrovný štát v tvare Ostrovné kráľovstvo? Tak sa  ďalej pýtam, či redakcia vysielania chápe podstatu štandardizovaného názvu a spôsob jeho použitia, alebo úmyselne ignorantsky dáva na vedomie svoj postoj ?

Nebudem pokračovať v hodnotení ďalších reakcií médií, lebo chcem venovať priestor aj obhajobe ÚGKK SR, ktorý pochopiteľne zareagoval na príval osočovania a urážok zo strany médií tak, že uviedol na svoju webovú stránku www.skgeodesy.sk  dňa 12.4.2017 „Stanovisko ÚGKK SR k správam v médiách k používaniu štandardizovaných geografických názvov“. Kvôli objektivite odcitujem aj z tohto stanoviska niekoľko dôležitých viet: „Týmto listom sme reagovali na množiace sa sťažnosti zo strany občanov, ktorí upozorňovali na porušenia v tejto oblasti, najmä poukazom na používanie v médiách neštandardizovaného označenia Veľká Británia, príp. Británia namiesto štandardizovaného názvu Spojené kráľovstvo a to najmä v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ“. Môžem to potvrdiť, lebo ja som jedným z tých nespokojných občanov, ktorý dávno pred referendom britských občanov o vystúpení z Európskej únie na to viackrát poukázal. Ďalej sa uvádza: „Domnievame sa, že používanie štandardizovaných geografických názvov je dôležité na jednoznačnú identifikáciu objektov, ktoré všetci používame denno-denne na našu orientáciu a lokalizáciu. Preto je vhodné, aby tieto názvy používali všetci rovnako, a to predovšetkým v mapách, v úradnej činnosti orgánov verejnej správy, v tlači, v odbornej literatúre. V prípade názvov štátnych útvarov je to i prejav korektnosti voči ich obyvateľom, našej ochoty rešpektovať a používať názov, ktorý si sami zvolili. Z toho hľadiska považujeme za správne, že používanie štandardizovaného geografického názvoslovia je regulované zákonom.“ Ani pri opakovanom čítaní som nenašiel v stanovisku ÚGKK SR invektívu, direktívu, byrokraciu,  či šikanovanie zo strany úradníkov štátnej moci. Rovnako umiernene bolo napísané aj inkriminované upozornenie z konca marca. Kladiem si preto otázku, či bolo nutné, aby médiá tak arogantne, povýšenecky a invektívne obhajovali svoj konzervatívny postoj? Prečo sa ani jedno z uvedených médií  nespýtalo konštruktívne, vecne a nezaujato  na dôvod zmeny názvu, ktorá sa vykonala ešte v roku 2000?

ÚGKK SR vo svojom upozornení uviedol ako príklad porušovania zákona, len jeden prípad zo zahraničia. Určite však mal na mysli aj prípady z domáceho prostredia, ako napríklad Malinô Brdo, či Oravská priehrada. V snehových správach sa roky notoricky uvádza lyžiarske stredisko vo Veľkej Fatre v tvare „Ružomberok – Malinô Brdo“. V skutočnosti sú to dva vrchy – Malinné s nadmorskou výškou 1209 m a Brdo s výškou 902 m.  Vrchy sú vzdialené od seba 2 km, lyžuje sa však len na svahu Malinného. Názov vodnej nádrže sa štandardizoval v podobe jednoslovného názvu Orava, pretože podľa stanoviska vodohospodárskych odborníkov   podoba „Oravská priehrada“ nepredstavuje celý vodohospodársky objekt spolu s vodnou nádržou, ale len priehradný múr. V danom prípade médiám nevadí, že používajú dlhší, dvojslovný neštandardizovaný názov?
Považujem za potrebné uviesť na tomto mieste niekoľko podstatných informácií o ŠGN pre nezainteresovaného čitateľa, aby porozumel  čomu sa to vlastne slovenské médiá tak úpenlivo bránia. Informácie píšem ako vyštudovaný kartograf, ktorý sa počas  profesionálnej kariéry zaoberal  tvorbou a vydávaním kartografických diel a ŠGN. I teraz, ako dôchodca som aktívnym členom Názvoslovnej komisie ÚGKK SR.

Slovenská republika, ešte ako súčasť bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa prihlásila k aktívnej účasti na medzinárodnej ŠGN, organizovanej  pod záštitou OSN . ŠGN  sa uskutočňuje podľa týchto princípov:

každý geografický objekt má iba jeden štandardizovaný názov,
štandardizovaný názov musí byť vecne a jazykovo správny a prakticky použiteľný,
štandardizáciu názvu vykoná kompetentný orgán a jeho záväznú podobu zverejní,
na medzinárodné použitie môže byť prijatý len taký názov, ktorý bol štandardizovaný národnou názvoslovnou autoritou a je v danej krajine záväzný,
proces štandardizácie je apolitický, bez akýchkoľvek politických vplyvov.

V súlade s  rezolúciami prijatými na pravidelných celosvetových konferenciách konaných v päťročnom cykle, sa v podmienkach Slovenskej republiky  ustanovila názvoslovná autorita, tá následne zriadila odborný poradný orgán - názvoslovnú komisiu, pozostávajúcu z renomovaných odborníkov – predovšetkým kartografov, jazykovedcov, geografov a historikov, ako aj zástupcov relevantných  ústredných  orgánov štátnej správy i  zástupcu mediálneho sektoru. ŠGN sa  podľa zákona definuje ako súbor opatrení zabezpečujúci jednotnosť geografických názvov a záväznosť ich používania.

K napĺňaniu cieľov ŠGN sa pristúpilo v roku 1971 a za 45 rokov aktívnej, kontinuálnej činnosti sa podľa odborno-technických a kapacitných možností rezortu geodézie, kartografie a katastra vytvorila celoštátna databáza štandardizovaných názvov  pre 68 000 geografických objektov z územia Slovenska. Dnes  je databáza  prístupná verejnosti prostredníctvom rezortného Geoportálu.  V edícii „Geografické názvoslovné zoznamy OSN – SR“ sa za toto obdobie vydalo 60 publikácii štandardizovaných geografických názvov z územia Slovenska, ako aj z území mimo Slovenska. Obsah týchto publikácií sa prepracoval do počítačom ovládanej formy a je prístupný on-line na webe  pod položkou hlavného menu „Geodézia a  kartografia“> “Štandardizácia geografického názvoslovia”  http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/),  kde sa uvádza 8 zoznamov zostavených podľa nasledovných  kategórií geografických objektov:

Z územia Slovenska:
názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel,
názvy katastrálnych území,
názvy hradov a zámkov,
názvy chránených území,
názvy vôd.

Z územie mimo Slovenska:
názvy štátov,
názvy geografických objektov z územia mimo SR ( mestá, regióny, vodné toky a plochy, útvary horizontálneho a vertikálneho členenia zemského povrchu a ďalšie),
názvy mimozemských objektov.

Na záver ešte dve poznámky. Prvá je k priebehu procesu štandardizácie geografického názvu  Spojené kráľovstvo, ktorým sa mal nahradiť názov Veľká Británia, štandardizovaný v roku 1974. Na odborné posúdenie v Názvoslovnej komisii ho odstúpil ÚGKK SR, keď sa oboznámil  so závermi VII. konferencie OSN o ŠGN, konanej v roku 1998 v New Yorku, na ktorej oficiálna britská delegácia opakovane požiadala delegácie členských krajín, aby prestali používať národné preklady názvu Great Britain a uprednostnili skrátenú  podobu United Kingdom, ako záväzný podklad pre národné verzie skráteného názvu ( short name).  Názvoslovná komisia tento návrh dôkladne posúdila a v závere roka 1999 ho predložila ÚGKK SR na schválenie a vydanie rozhodnutia o jeho všeobecnej záväznosti. ÚGKK SR vydal rozhodnutie v apríli 2000 na základe predchádzajúceho súhlasu Ministerstva kultúry SR a Ministerstva zahraničných vecí SR.

Druhá poznámka sa týka možného vývoja udalostí na Britských ostrovoch. Ak by sa naozaj naplnila snaha Škótska osamostatniť sa, tak Veľká Británia, ktorá je historicky zväzkom Anglicka, Škótska a Walesu, fakticky zanikne. Spojené kráľovstvo však bude naďalej existovať, ale už nie ako zväzok štyroch krajín, ale len troch – Anglicka, Severného Írska a Walesu. A to je ďalší, logický argument v prospech súčasného štandardizovaného názvu.

Ing. Dušan Fičor, dňa 29. apríla 2017

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Murgaš na Route 66

Slovenská Route 66 - to je cesta s číslom 66, ktorá spája juh Slovenska so severom, začína sa v Šahách, pokračuje cez Banskú Bystricu, Telgárt, Poprad až do Tatranskej Javoriny.

Útokom na Maďarsko a Poľsko EÚ len prehlbuje svoju vlastnú krízu

Európsky parlament odsúdil Maďarsko za záležitosti týkajúce sa ľudských práv a právneho štátu.

 
Odber noviniek na stránke