Nemáme vážne problémy?

Verím, že nielen mňa napadla táto otázka pri počúvaní tlačoviek opozície.


Štvrtého mája sa rozrozprávali o otváraní listov v NR SR. Ozaj je to podstatný problém? Ľudia pritom denne čítajú v tlači o chudobe a nerovnosti na Slovensku. Ale nemilo sa človek prekvapí, keď si pozrie Štatistické ukazovatele zárobkov a miezd na Slovensku. Nemilo sa prekvapí, ak si pozrie graf Podiely zamestnancov v mzdových pásmach v percentách. Mzdové pásma začínajú prvým pásmom: menej ako 200 eur. Druhé pásmo je 200,01 – 300. Chudobu si spájame v prvom rade s otrhanými a žobrajúcimi deťmi. Ale Bratislave na námestí vás oslovia aj dospelí ľudia. Veď toto vlastne potvrdzujú aj spomenuté mzdové pásma. Chudoba a nerovnosť sa nám na Slovensku udomácnila. Na problematiku Rómov máme aj splnomocnenca; a to už dávno. Nemôžem to nijako inak vyjadriť takto - mnoho dobrých úmyslov, málo odvahy k pravde. Urobila v tom niečo opozícia? Ale pozrime si aj to koľko Slovákov robí v zahraničí a ako teraz tŕpnu čo sa stane, keď EÚ rieši problém Brexitu. A pritom dobre vieme o iných vážnych problémoch EÚ. Veď už viac ako 10 rokov riešime Grécko a teraz opäť ministri financií EÚ budú špekulovať, čo s dlhmi Grécka? Ako je to možné, že krajina s tak krásnym morom, kde utekáme na dovolenky, zrazu sa nevie vysporiadať so základnou makroekonomickou rovnicou ekonomiky: výdavky sa musia rovnať príjmom. Prečo opozícia, jej ekonómovia neprídu s riešením? Ako to, že EÚ nerieši problém, ako zabezpečiť v EÚ blahobyt? Máme o tom seriózne ekonomické diela. Neustále je to nočná mora.

Čitateľovi predostriem ešte aj iný závažný problém, aj Slovenska aj EÚ. Mal som referát o problémoch ekonomiky Slovenska. Pri jeho príprave som sa zahĺbil do demografie a populačnej politiky. Nič potešujúce. Ale pomôže nám iba pravda a tá znie: viac detí od múdrych, lebo bude neskoro.  To, čo som naznačil v nadpise, musím povedať, že práve v oblasti demografie a populačnej politiky má, myslím si, ako hlavný problém aj Európa. Údaje, ktoré uvediem, som prevzal z Population Division of the Departement of Economic and Social Affairs of the United Nations Secretariat: World Population Prospects. Je tam veľa zaujímavých analýz a, poviem, aj výstrah. Aspoň v krátkosti, čo ma nemilo prekvapilo. Za posledných 60 rokov svetová populácia narástla z 2,5 mld. na 7,1 mld. ľudí a do roku 2050 vzrastie o ďalšie 2,2 mld. na 9,1 miliardy. V rámci tohto rastového procesu dochádza k mohutným presunom ťažísk; zatiaľčo v roku 1950 bol podiel Európy na svetovom obyvateľstve 22 percent, dnes je to iba 11,6 percenta a v roku 2050 to bude už iba 7,5 percenta. Podiel Európy na pôrodoch klesol na 5,7 percenta, podiel Afriky stúpol na 25,8 percenta. Podiel pôrodov západnej Ázie vzrástol za posledných 60 rokov z 2,6 na 3,9 percenta. Toto je ozaj iba malý zlomok alarmujúcich údajov z tak závažnej oblasti ako je demografia. Ale nie je to nijako ružové ani podľa krajín Európy. Iba som si overil, čo píše Th. Sarazin v diele Nemecko pácha sebevraždu. Až som si uvedomil, že to nie je žiadna absurdná obava. Vieme, že Nemecko, najsilnejšia ekonomika z EÚ, má 80 miliónov obyvateľov. Sme hrdí na jeho autá, priemysel, krásne mestá, a tu zrazu problém s demografiou. Reprodukčný koeficient majú 1,7 či menej. A to už trvá viac ako 40 rokov. Aby som to priblížil čitateľovi inak, tak to poviem tak, že generácia vnukov je vždy o polovicu menšia ako generácia dedkov. Nielen to. V Nemecku klesla pôrodnosť z 1,3 miliónov ročne  v prvej polovici šesťdesiatych rokov na 650 tisíc v roku 2009. Ale to je to, čo som zistil a vyššie napísal o Európe. Sarazin však zároveň píše, že je možné nechať 90 percent žiakov odmaturovať, avšak, že ani 10 percent z nich nie je spôsobilých na štúdium matematiky. Nemáme aj my tento problém? Demografia a populačná politika je zásadným problémom. To ani Nemecko ani EÚ nerieši. Nezaujíma to ani našu opozíciu. Ako som už napísal, EÚ sa zaujímala o zakrivenosť uhoriek. Denne však riešime škandály finančných trhov. Ba aj migrantov – demografický problém. Nemáme vážne problémy!

Prof. J. Husár,            

Bratislava 5/5/2017.






Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Ako sa vyvíjal názov Bratislavy

Dnešné meno hlavného mesta Slovenska vychádza z pomenovania, ktoré sa v rôznych podobách uvádzalo v historických dokumentoch pochádzajúcich z najranejších dôb existencie tunajšieho sídla.

KONFORNTAČNÝ TÓN

Pohľad väčšiny slovenských bezpečnostných analytikov na Ruskú federáciu je známy.

Z osudov slovenských geografických názvov (18)

Význam geografických názvov a ich štandardizácia

 
Odber noviniek na stránke