Zvážte podporu nášho snaženia pri budovaní tejto stránky.

Fondy Európskej únie - ich využitie je pre Slovensko problém

O využívaní fondov Európskej únie sa už písalo a píše z rôznych strán pomerne dosť názorov.


Preto na úvod je najlepšie začať štatistickým konštatovaním zo zverejnených údajov Ministerstva financií SR z 10.4.2017 „Čerpanie ŠF a KF k 31.3.2017.“ V ňom sa konštatuje, že „z celkového záväzku 2007 - 2013 v rámci všetkých 14 operačných programov programového obdobia 2007 - 2013 Slovenská republika vyčerpala k 31.03.2017 prostriedky vo výške 11 270,27 mil. EUR, čo predstavuje čerpanie na úrovni 97,01%.“ Matematický k stanovému záväzku predstavuje, že Slovensko zaznamenalo nedočerpanie 348,57 mil. Eur. Na konci programovacieho obdobia 31.12.2015 to bolo ešte nedočerpaných hrozivých 1202,77mil. Eur. To však nie je všetko. V správe ministerstva sa uvádza „Vzhľadom na skutočnosť, že čerpanie pre programové obdobie 2007 - 2013 bolo na národnej úrovni ukončené a SR zaslala v termíne do 31.03.2017 na Európsku komisiu kompletnú záverečnú dokumentáciu vrátane záverečných žiadostí o platbu za všetky operačné programy, finálna úroveň čerpania bude známa po uzatvorení programového obdobia 2007 - 2013 zo strany Európskej komisie, ktorá môže ešte k nej vyjadriť pripomienky“ Po skúsenostiach z priebehu predkladania podkladov počas programového obdobia na EK, ktorá nám neraz neuznala neoprávnené náklady možno predpokladať, že nedočerpanie môže byť za Slovensko ešte vyššie. Môžeme si len povzdychnúť, kde všade nám budú nevyužité fondy chýbať, veď ide o nemalú čiastku!

Nemožno nespomenúť aj priebeh využívania fondov počas programového obdobia 2007-2013, ktoré bolo veľmi nerovnomerné. Inak by sa pri premyslenej koncepcii kompetentných orgánov, hlavne počas svetovej hospodárskej kríze 2008-2009  mohli fondy v priebehu nasledujúceho roka až poldruha roka projekty najneskôr k 30.6.2010 zakontrahovať „zazmluvniť“ teda schváliť jednotlivým realizátorom. Pri priemernej realizácii projektov 2-3 roky mohli byť všetky prostriedky zo štrukturálnych fondov určené na programovacie obdobie 2007-2013pre Slovensko do konca roka 2013 už vyčerpané!

Nikdy počas celého obdobia 2007-2013 neboli ročné plány využívania eurofondov splnené, až na posledný rok 2015, keď bolo plnenie podľa zdroja z Ministerstva financií SR na 130,8%. To však evokuje, či nešlo o plnenie za „každú cenu“ teda málo efektívne, len aby bolo nevyužitých fondov čo najmenej.

Je nepochopiteľný vývoj využívania štrukturálnych fondov preto, že Slovensko malo s tým skúsenosti z prvého programovacieho obdobia 2004-2006, kde sa síce eurofondy po predlžení termínu zo strany Európskej komisie využili, ale za cenu, že sa presunuli prostriedky napríklad na vzdelávanie a vedu, ktoré sa využili sa len na cca 75%,  do iných oblasti čo nebol pozitívny jav. Obdobný trend bol aj počas programového obdobia 2007-2013.

Slovensko je ekonomickou úrovňou pod priemerom krajín EÚ aj preto, že dlhodobo zaostáva za vyspelými krajinami najmä v investíciách do vedomostnej ekonomiky. Pri rýchlom využívaní eurofondov na zmiernenie krízy rozhodujúcu úlohu mali zohrávať hlavne investície do vzdelávania, vedy a výskumu a inovácii. Takýto trend nastúpili ako príklad  z minulosti severské krajiny  z čoho teraz získavajú. V tomto období počas krízy dosiahlo využitie eurofondov v tejto oblasti na Slovensku len malé percentá.

Je preto opodstatnená kritika expertov v tejto oblasti, ale aj ekonómov, že žiadna vláda dlhodobo nevenovala problematike eurofondov dostatočnú pozornosť.  Poukazuje na to aj táto významná akcia.

Na konferencii“ Vedomostná spoločnosť v praxi: HI-TECH SLOVENSKO“, ktorá sa konala pod záštitou Úradu vlády SR a Ministerstva školstva SR 3.4.2009 Janez Potočnik, ktorý sa zúčastnil ako komisár EÚ pre danú oblasť povedal „Slovensko napriek tomu, že vstúpilo do EÚ v máji 2004 nevyužilo úplne svoj vedecký potenciál. V roku 2002 sme sa v Európskej únii zaviazali, že do r. 2010 pôjdu v priemere 3 percentá z HDP na investície pre výskum a vývoj. To samozrejme neznamená, že všetky krajiny do roku 2010 túto úroveň aj dosiahnu, musia však urobiť čo najviac a rýchlejšie investovať do tejto oblasti. V súčasnosti sme v EÚ na úrovni 1,84 percenta, čo je stále príliš málo. A držíme sa na nej už päť rokov. Neplatí to však pre Slovensko, kde podľa posledných štatistík, je investovanie do výskumu a vývoja 0,46 percenta HDP, čo je porovnaní s ostatnými členskými krajinami EÚ nízke číslo," „Myslím si, že najlepšia pomoc je cez štrukturálne fondy.... " dodal Janez Potočník.

Práve prebieha programové obdobie 2014-2020. Dňa 20. 6. 2014 uzavrela Slovenská republika s Európskou komisiou Partnerskú dohodu o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v rokoch 2014 - 2020. Priebežné využívanie EŠIF k posledne zverejnenej informácii Ministerstvom financií SR k 31.3.2017 sa nevyvíja priaznivo, využívanie je len na úrovni 4,7%, hoci už máme časovo za sebou cca 40% obdobia. Z uvedeného vyplýva reálny predpoklad, že riziko nízkeho využívania eurofondov bude pokračovať aj v tomto programovom období s následným „naháňaním“ ku koncu obdobia, len aby sa eurofondy vyčerpali za každú cenu. Pre podrobnejšie informácie o využívaní štrukturálnych fondov za cele programovacie obdobia na Slovensku možno nájsť na stránke OZ NCEGŠ – Národné centrum európskych a globálnych štúdií v monografii Využívanie fondov politiky súdržnosti na Slovensku, https://www.ncegs.sk/aktivity/ .

Záverom treba uviesť aj personálnu stránku problematiky využívania eurofondov. Určite nie je ďaleko od pravdy konštatovanie, že sa s eurofondami viac rokov pracuje s veľkým množstvom pracovníkov bez kontroly ich efektivity. Toľko proklamovaná fluktuácia pracovníkov sa javí, ako zásterka. Ide o viac menej rotáciu medzi ministerstvami hlavne manažmentu. Pre ilustráciu na Ministerstve školstva , vedy, výskumu a športu spolu s jej agentúrou pre eurofondy pracuje cca 300 pracovníkov. Podmienky majú vytvorené dostatočne. Ministerstva si u nás, ako riadiace orgány zvýšili výrazne na základe vládneho uznesenia z roku 2007 počty úradníkov pre eurofondy v záujme ich vyčerpania. Finančné odmeňovanie sa postupne zvyšovalo viac,  ako u ostatných ministerských pracovníkov a je teraz zreteľne vyššie. Výsledky vo využívaní eurofondov však nie sú tomu zodpovedajúce.

Problém treba však zovšeobecniť a hovoriť o manažovaní eurofondov a to v nedostatočnej riadiacej a koordinačnej práci vedúcich pracovníkov pracujúcich so štrukturálnymi fondmi, ale aj vo vedení ministerstiev vo vzťahu k týmto vedúcim pracovníkom.

Ing. Ondrej Barič, PhD.

Predseda OZ NCEGŠ.




Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Bratislava je od Slovenska izolovaná?

Videl som tú mapu po voľbách viackrát, kde Bratislava a Košice zvýraznené inou (modrou) farbou, volili úplne inak ako celé Slovensko.

ZJAVENIE VO FATIME - KONIEC ČASOV

... Ak sa urobí to, čo vám kážem, budú mnohé duše zachránené a svet sa dočká mieru. Vojna sa blíži ku koncu, ale ak neprestanú urážať Pána, neuplynie dlhý čas a začne sa nová vojna, ešte strašnejšia ako táto....

Radlinského šarišská akcia

Andrej Radlinský, ktorého dvojsté výročie narodenia si pripomíname v roku 2017, sa zaručene radí medzi najvýznamnejších Slovákov všetkých čias.