“Úbohé deti spoločnosti, ktorá nerozozná už viac Zlo”

Drahé deti,

dovolím si vás tak nazvať, aj keď som vás osobne nepoznal.



Biskup Luigi NegriAle po dlhých hodinách nočnej mory, ktorá nasledovala po ohlásení tohto hrozného atentátu, počas ktorého mnohé z vás prišli o život a mnohí ste ostali zranení, sa cítim byť k vám blízko špeciálnym spôsobom.

Prišli ste na svet častokrát aj ako nechcené deti a nikto vám neposkytol ani “adekvátny zmysel života” (ako hovorieval veľký Bernanos o generácii dospelých pred ním). Vrhli vás do spoločnosti s dvoma veľkými princípmi: že si môžete robiť, čo chcete, lebo každá vaša túžba je právom; a že je dôležité vlastniť čo najviac pozemských dobier.


Vyrastali s pocitom, že musíte mať všetko. 
A keď ste mali nejaký existenčný problém (ako sa kedysi hovorievalo), tak ste to oznámili rodičom, vašim dospelým a už bola pripravená nejaká psychologička, ktorá mala vyriešiť váš problém. Len jedno vám zabudli povedať. Že existuje Zlo. Zlo, ktoré je reálnou osobou, a nie len nejakou silou, či energiou. Je to osoba. Táto osoba sa k vám priplazila aj počas vášho koncertu. Priniesla so sebou tieň hroznej smrti, to ktorého vás chytila.


Deti moje, takto ste umreli
, takmer bez dôvodov, pre ktoré ste žili. Netrápte sa, síce vám nepomohli žiť, ale urobia vám pompézny pohreb, počas ktorého zaznejú tie najúžasnejšie laicistické rétoriky zo strán všetkých možných autorít prítomných. Pravdepodobne sa zídu aj náboženské autority, ktoré povstanú, no bohužiaľ, pravdepodobne budú ticho… Prirodzene, vaše pohreby budú na otvorenom priestranstve, aj pre tých veriacich. Lebo dnes jediným chrámom je príroda…


Robbespierre by sa smial, pretože ani on nedošiel do takejto fantázie.
V kostoloch sa nebudú robiť pohreby, pretože, ako trefne hovorí kardinál Sarah, v katolíckych kostoloch sa už slávia iba pohreby Boha… Nezabudnú na chodníky pohádzať vaše plyšové hračky, vaše spomienky na detstvo. Potom sa všetko uloží do rétoriky, ktorá už aj tak nemá čo povedať k týmto tragédiám, pretože nemá ani čo povedať o živote…


Dúfam, že aspoň niektorí z týchto “guru” – 
politických, kultúrnych a náboženských – sa v tejto situácii zdržia slov a nebudú prispievať do diskusie zvyčajnými formulkami o tom, že “to nie je náboženská vojna”, že “náboženstvo je vo svojej podstate otvorené dialógu a porozumeniu”. Nuž, ja len dúfam, že nastane aspoň chvíľka ticha kvôli rešpektu. Rešpektu predovšetkým voči vášmu životu, ktorý skosila nenávisť démona, ale aj rešpektu voči pravde. Pretože dospelí by mali mať predovšetkým rešpekt voči pravde. Môžu sa rozhodnúť, že jej nebudú “slúžiť”, ale musia mať voči nej rešpekt.

Ja som už len starý biskup, ktorý ešte verí v Boha, v Krista a v Cirkev, a odslúžim za vás všetkých svätú omšu v deň vášho pohrebu dúfajúc, že sa stretnete s láskavou tvárou Matky, ktorá si vás mocne pritúli a uchlácholí po tomto premrhanom živote. Premrhanom nie vašou vinou, ale vinou vašich dospelých.


Biskup Luigi Negri



zdroj: http://www.hlavnespravy.sk/desiatky-mrtvych-mladych-v-manchestri-ubohe-deti-spolocnosti-ktora-nerozozna-uz-viac-zlo/1012684







Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Čo ešte majú politici pre nás pripravené „na sklade“?

Občan je už unavený neustálou zmenou názorov na Grécko a ponúkaných riešení.

Slovák pri zrode Ameriky

Ján Ladislav Polerecký, "rodom Slovák, výchovou Francúz a činmi Amerikan" - tak ho predstavil matičiar Jozef Cincík, má od roku 1977 pomník v meste Yonkers, štát New York.

Slávnosť v Moysesovom rodisku

Vo Veselom si matičiari a občania Veselého pod záštitou Tibora Mikuša, predsedu Trnavského samosprávneho kraja, pripomenuli 220. výročie prvého predsedu Matice slovenskej, biskupa Štefana Moysesa. Viac vo videoreportáži.

 
Odber noviniek na stránke