Pár slov o neutralite

Pred časom som podpísal výzvu štátnym orgánom na vyhlásenie neutrality Slovenskej republiky.

Pridali by sme sa tak k neutrálnemu Švajčiarsku a Rakúsku. NATO by nestratilo prístup k západným hraniciam bývalého Sovietskeho zväzu a my by sme deklarovali USA, Európe i Rusku, že náš národ nemá historického nepriateľa. Že vždy sme boli nútení bojovať proti niekomu iba z donútenia, aby sme vôbec prežili.

Naša stredoeurópska civilizácia je odlišná od západnej, ale líši sa aj od východnej. Nie sme početní a rozlohou takí veľkí ako Poliaci, aby sme štrngali šabličkami na západ aj na východ, netúžime po návrate do Uhorska, pokiaľ ho náš južný sused bude chápať ako kráľovstvo maďarského národa a hoci sme si v mnohom blízki s českým ľudom, najmä cez pokrvnú príbuznosť s moravskými Slovákmi, Nemecko nevnímame na rozdiel od Čechov ako nebezpečne silného suseda.
Kamkoľvek sa pohnete v priestore od Krakova po Belehrad, máte pocit, že ste doma. Netúžime po obnove Veľkomoravskej ríše, nikomu zatiaľ nenapadlo podmaniť si Čechov ani zaujať Panóniu. Podľa voličského potenciálu kresťanských, národných a vlasteneckých síl, ukryli sme sa v horských dolinách pred tlakmi mocnejších, korí mali záujem predovšetkým o našu úrodnú pôdu v nížinách.

Neboli sme v konflikte s karpatskonemeckou menšinou ani Rusínmi, zachovali sme si latinský i východný cirkevný obrad i vernosť pápežovi, dokonca ani pri obrane jazyka sme nebojovali proti cisárstvu, ale iba o svoje základné právo, aké nám odopierali po rakúsko-uhorskom vyrovnaní budapeštianske úrady. Do upierania práv Nemcov v prvej ČSR sme boli zatiahnutí proti vlastnej vôli prostredníctvom vlády, ktorá sa chcela ambiciózne podieľať na veľmocenskej politike USA a protinemeckej politike Francúzska.

Pri prvej príležitosti sme sa postavili za svoju štátnosť a vedeli sme ju využiť tak, že sme za krátku existenciu Prvej Slovenskej republiky vychovali sebavedomú, vzdelanú, rozhľadenú generáciu, ktorá napriek prenasledovaniu zachránila
slovenský národ pred ničivým nástupom marxizmu a liberalizmu, ktorý zachvátil vtedajšiu Európu a Rusko.

Námahu medzivojnovej a vojnovej generácie nedokázali zničiť ani západní trockisti, ani sovietski stalinisti. Z pasionárnosti týchto generácií sme vedeli prežiť aj komunistický diktát a vyjsť so sviečkami v rukách na bratislavský Veľký piatok roku 1988 a odmietnuť komunizmus v novembri 1989. Netušili sme, že z jedného vojensko-mocenského zoskupenia padneme do područia druhého. Diktát bruselskej liberálno-marxistickej byrokracie a amerických neomarxistov združených okolo Demokratickej strany nám nie je po chuti ani nie tak preto, že je to diktát, ale preto, že nanucované dekadentné hodnoty a expanzia sú nám Slovákom cudzie.

Sám som veľmi znepokojený obrovským tlakom tých, ktorí si neželali Slovenskú republiku, nevážia si slovenský národ, nanajvýš prijímajú Slovensko ako krajinu peknej prírody, historických pamiatok a zásob pitnej vody. Ako vidieť, okupujú celý mediálny priestor, verejnoprávny aj súkromný, a pokračujú v politike Masaryka a Beneša, ostrakizujú každú spomienku na obrodu národa, z vôle ktorého sa obnovila druhá slovenská štátnosť. Celé politické spektrum, ktoré tu desaťročia rozohráva divadielko demokracie, sa ako jeden muž vie vzoprieť elementárnemu pravidlu každej slobodnej krajiny, aby sa začala slušná a otvorená diskusia o historickej pravde nášho národa. Prekážal im pamätník Svätoplukovi a do kostnej
drene nenávidia čo i len zmienku o Andrejovi Hlinkovi, nehovoriac o prvom slovenskom prezidentovi Mons. Jozefovi Tisovi. Niekedy sa zdá, že by najradšej pristúpili k praxi z dávnej minulosti, keď sa nepohodlní štátnici likvidovali vyfabrikovanými legendami, ako sa to stalo vlašskému grófovi Vladovi Tepesovi, z ktorého vytvorili najhroznejšieho krvopijcu všetkých čias - Draculu.

Učia nás nenávidieť našu minulosť a našich predstaviteľov, zároveň sú však schopní mýtizovať vlastizradcov a vrahov, akým bol Beneš a glorifikovať Masaryka, umelo vyfabrikovanú legendu filozofa a „tatíčka”.
Zároveň horúčkovito pracujú na demoralizácii najmä mladej generácie, osobitne prvovoličov, ktorých neváhajú postaviť proti zmyslu národných dejín.

Viem, nežijeme vo vákuu. Ani neutralita nám nezabezpečí slobodný hospodársky a duchovný rozvoj. Európa a svet je v mravnej a filozofickej kríze. K moci sa dostali elity s dávnym protikatolíckym postojom, odchované ľudskonenávistnou ideológiou trockizmu, ezoteriky, kabaly a slobodomurárstva. Máli sa im, že náš starý kontinent rozvrátili, že takmer zdecimovali historické národy. Vo svojom ťažení pokračujú umelo usmerňovanou islamskou imigráciou. Navyše nás ženú do dobrodružstva hybridnej vojny s Ruskom.

Zbrane NATO a letiská, o ktorých zrejme rozhodli bez nás, respetíve s tichým súhlasom vlády, budú v prípade ostrého konfliktu cieľom ruských rakiet. Rakety si nedokážu ybrať medzi mierumilovným obyvateľstvom a vojnovými štváč-
mi. Po skúsenosti s vojnou proti Juhoslávii, Líbyi, Sýrii by sme mali prestať s pštrosou politikou, tobôž s politikou bezdôvodnej vojnovej kolaborácie.

Nijaký rozumný Slovák si vojnu neželá...

Teodor Križka

zdroj: http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult0917.pdf

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Ekonomická veda stráca životaschopnosť

Práve sa nám totiž dostávajú do rúk čísla zo štátneho rozpočtu.

Nikdy nedodržali žiadnu dohodu

Pacta sunt servanda. Toto staré rímske pravidlo v civilizovanej spoločnosti platí a slušný človek záväznosť dohôd nespochybňuje a najmä ich neuzatvára s úmyslom nedodržať ich. Zdá sa však, že vo vzťahoch, medzi Čechmi a Slovákmi, v minulom storočí, platilo skôr, že silnejší partner si mohol platné česko-slovenské dohody jednostranne vykladať po svojom a nakladať s nimi ako chcel.

Z osudov slovenských geografických názvov (14)

Sú politické tlaky na zmeny geografických názvov obmedzené iba na strednú Európu?

 
Odber noviniek na stránke