Zvážte podporu nášho snaženia pri budovaní tejto stránky.

Blúdime a zmietame sa v problémoch

Čitateľ sa môže spýtať prečo blúdime a prečo sa zmietame v problémoch.
Lebo sa klameme. Oslavujeme 60 rokov Európskej únie. Žiaľ, to nie je pravda.

Totiž 25. marca 1957 vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo, a to Zmluvou z Ríma. Tvorili ho Belgicko, Francúzsko, Spolková Republika Nemecko (už neexistuje), Taliansko, Luxembursko a Holandsko. V zmluve sa ako prvé spomínalo to, že tejto skupine krajín ide o postupný vznik colnej únie, aby došlo k odstráneniu bariér pre voľný pohyb práce, kapitálu a služieb. V roku 1949 vznikla RVHP. Bol som v Afrike, keď koncom roku 1989 a začiatkom roka 1990 kancelár H. Kohl začal presadzovať plnú monetárnu, ekonomickú a  politickú integráciu NDR a NSR. On stanovil aj kurz východonemeckej a západonemeckej marky na 1 : 1 a nie 2 : 1 ako to navrhli ekonómovia. M. Gärtner vo svojom dile na str. 223 píše: „V úplnom zdesení z  limitovania nezávislosti Bundesbank, Kohlova vláda jednoducho zvalcovala (steamrolled) Bundesbank a zaviazala ju k výmennému kurzu 1:1“. Ekonomická veda bola prefackovaná a odstrčená do kúta. Koľkým študentom som prednášal teóriu výmenných kurzov, aj jej matematické základy a  zbytočne. Ale musíme si jasne uvedomiť aj to v akých problémoch sa zmietame dnes. Zreteľne to hovorí Brexit. Ale ktokoľvek si prečíta noviny z Írska tak vidí v  akých problémoch sa nachádzajú Severné Írsko a Írsko. Budú si na hraniciach vyberať clo? Všetci sa dobre pamätáme, že na druhý deň po zvolení p. Trumpa za prezidenta USA bola veľká demonštrácia proti nemu. Divné.

Problémy Európy však začali oveľa skôr. Už koncom roka 1943 a  začiatkom roka 1944 prebiehali veľké diskusie, ktoré sa skončili na konferencii v Bretton Woode. Na tejto konferencii USA navrhli vznik Medzinárodného monetárneho fondu. Vystúpil proti jeho pincípom fungovania J. M. Keynes, otec súčasnej ekonomickej vedy. Odhadol jeho slabosti. Navrhol International Clearing Union. R. Lekachman vo svojom diele píše: „ Keynes nemal radosť z výsledku. MMF bol inferiórny nástroj, menej flexibilný, menej nový a menej nápomocný dlžníkom ako jeho vlastný ICU“. Dnes to už vieme všetci. Verím, že veľa čitateľov si všimlo, či už v TV a či v denníkoch, úvahy, ktoré vinia MMF za jeho neblahé aktivity po celom svete.

Na Slovensku už viac ako 20 rokov narážame na veľkú nezamestnanosť, na protesty ľudí za vyššie mzdy, či iné problémy, ba priam záhady. Ba nás kvári aj migrácia. Nechceme prijať kvóty, ktoré plánuje Brusel. Mňa najviac mrzí, že učitelia musia ísť do ulíc a bojovať za zvýšenie svojich platov. Pre mňa bol učiteľ vážený človek, vzdelanec a dnes má jednu z najnižších miezd. Nemôžem nepripomenúť článok z ekonomického časopisu. Hospodárske rozhľady z roku 1933. Na s. 82 uvádza výdavky rozpočtu za rok 1931. Aj vtedy ho už členili na kapitoly. Kapitola 1 bola kapitola Prezident republiky. Na osobné výdavky bol rozpočet 10 210 800 Kč a na vecné vydavky to činilo 8 882 000 Kčs. Kapitola 2 boli Zákonodarné zbory a  tam boli osobné výdavky 37 575 200 a  vecné výdavky boli 5 796 000 Kč. Kapitola 20. Odpočivné a zaopatrovateľské mala osobné výdavky 932 348 000 Kčs. Vecné neboli. Toto bola najvyššia položka. Kapitola 10. Ministerstvo školstva malo osobné výdavky vo výške 726 384 900 Kč. Bola to druhá najvyššia položka vo vtedajšom rozpočte. Vecné výdavky činili 284 181 100 Kčs. Verím, že čitateľ už z týchto niekoľkých čísel má dobrú predstavu o postavení učiteľa. A v tom istom časopise je článok Hospodárska situácia Slovenska od júna 1932 do konca roku 1932. Veľmi dobrá analýza. Mohli by sa z nej poučiť vládni ekonómovia SR dneška.

Nemôžem nespomenúť ešte článok z toho istého časopisu z roku 1947. Jeho názov je „Americké hospodárske problémy“. Prvá veta začína takto „Inflačné sily, ktoré dnes hýbu Spojenými štátmi...“. Vzdávam hold slovenským ekonómom, ktorí už dlhé roky patria medzi ekonomickú elitu, ako to práve ukázali tieto tri citáty. My sa dnes hrdíme celebritami. Každý vie akými. Aby som nadviazal na spomenutý článok o USA, moju úvahu zakončím údajmi o stave ekonomiky USA po roku 2000. Ekonómovia dnes predovšetkým skúmajú stav rovnováhy v ekonomike. Vyjadrujú ju rovnicou, ktorá je nad údajmi a znamená – úspory mínus investície; príjmy vlády mínus výdavky vlády a netto export zahraničného obchodu. A takéto sú konkrétne údaje:


(S – I) + (T – G) = (X – M).
2003: (10) + (-530) = (-520)
2006: (-471) + (-313) = (-784)
2008: (-30) + (-707) = (-737)


Samé mínusy. Vidíme, že v roku 2003 boli USA na tom lepšie ako v roku 2006. Súkromný sektor vykazoval prebytok úspor nad investíciami. Táto čiastka sa teda využila na financovanie rozpočtu vlády USA a nie na ekonomický rozvoj súkromného sektora. V roku 2008 boli „všetky tri misky“ ekonomickej váhy vysypané do mora, v mínuse. Aj naša vláda má od roku 1989 hlavne deficit rozpočtu a pritom na školstvo nevydáva takú čiastku, ktorú som uviedol vyššie za rok 1931 (teda druhú najvyššiu). Tešme sa, že možno blúdi a zmieta sa aj Amerika. Ekonomické zákony sa stali handrou v rukách politikov, nerešpektujú sa a tak blúdime.


Prof. J. Husár
14/6/2017.


Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Naberať hrsťami

Zvolil som si nadpis, ktorým chcem naznačiť, že Slováci vo svojej histórii viackrát zažili, že plody ich práce užíval ten, čo nemal.

Keď mal prezident Beneš svoj plán – aeroplán...

O dňoch zrady, ktoré oživuje aj kuvikanie ideológov spoločného štátu. 

 
Odber noviniek na stránke