Zvážte podporu nášho snaženia pri budovaní tejto stránky.

Slovensko nemá víziu rozvoja do budúcnosti, bez toho vo svete neuspejeme.

Politikom chýba vízia a stratégia, kam by sa malo Slovensko ako štát uberať. Je to tmel spoločnosti, ktorý by ju spájal.
Po naplnení základných cieľov samostatného Slovenska, nastáva nevyhnutne najvyšší čas zamyslieť sa nad budúcim smerovaním, špecializáciou a prioritami sociálno-ekonomického rozvoja Slovenska. Je to rozhodujúca otázka, ktorá stojí pred nami po bezmála štvrťstoročí samostatnosti. Za tento čas bol len jeden, nazvime to pokus vypracovať strategický dokument. Bolo to na objednávku vtedajšej vlády v roku 2008 aj s poskytnutím príslušných zdrojov. Rozsah dokumentu vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti s časovým obdobím do roku 2030 na 550 stranách nekončil konkrétnymi opatreniami pre strednodobí časový horizont, ktoré by sa podľa potreby mohli ďalej aktualizovať. Porovnateľne krajiny napr. Rakúsko ho majú. Lepšie je pre nás spomenúť príklad Fínska.

Po rozpade ZSSR, kedy Fíni stratili polovicu exportných možností, krajina prežívala hospodársky úpadok a trpela vysokou nezamestnanosťou, si v parlamente povedali, že premýšľanie o budúcnosti musí nejako inštitucionalizovať. Ustanovili výbor poslaneckej snemovne pre budúcnosť, ktorý dodnes funguje a zadáva vláde dlhodobé úlohy. Trebárs úspech Nokie bol jedným z efektov tejto zmeny. Rovnako tak bolo podporené fínske školstvo. Takéto dlhodobé koncepcie nám chýbajú. 
Keď sa pozrieme na naše najdôležitejšie rezorty z hľadiska rozvoja ľudského potenciálu, ako je napr. školstvo, zdravotníctvo, rezorty práce a sociálnych vecí a kultúry, tak vidíme, že ministri prichádzajú a odchádzajú, príjmu nejaké rozvojové plány, ktoré však nevychádzajú z jednotnej štátnej koncepcie, preto nemajú dostatočnú efektívnosť.

Platí negatívna kontinuita, že pri zmene politických síl pri formovaní nových vlád každá z nich sa snažila korigovať rozhodnutie tej predchádzajúcej. Treba sa však pri tom jednoznačne vyjadriť,  že je viacej celospoločenských sociálno-ekonomických otázok, veľkého významu, ktoré majú dlhodobý časový horizont, teda prekračujú obdobie jednej vlády, ale aj hranice Slovenska. V tomto prípade musí dôjsť, v záujme správneho riešenia pre Slovensko, k celospoločenskému politickému konzensu. Treba uviesť dobré príklady z minulosti. Slovensku sa konzistentnosť oplatila pri vstupe do EÚ, kedy vyšla aj spoločná výzva koalície a opozície občanom na účasť v referende v roku 2003, alebo pri prijatí eura, ktoré nenarušila ani zmena vlády v roku 2006.
Svet sa za posledné roky výrazne zmenil, resp. rýchlo mení. Možnosti národných štátov, vrátane Slovenska, čokoľvek ovplyvniť slabnú. Európska únia je v kríze najmä v poslednom období pod vplyvom brexitu a problémoch migračnej vlny. Nájsť dobrú politiku pre krajinu, ktorá sa ešte stále sama hľadá( identifikácia so štátom), je ťažké. Treba vychádzať, resp. brať do úvahy aj také skutočnosti, ktoré zaujali našu spoločnosť a vytvorili pomerne širokú občiansku spolupatričnosť v poslednom období. Napríklad úspešný štrajk pracujúcich Volkswagenu, ktorý aj v zahraničí označujú za prelom vo vývoji únie. Aj po trinástich rokoch od vstupu východoeurópskych krajín do Európskej únie je obrovská nerovnosť medzi príjmami na západe a východe kontinentu. Ak ide o hospodársku výkonnosť, tá sa na Západ veľmi výrazne dotiahla. Štrajk ukázal, že nechceme byť viacej chudobní príbuzní veľkým hospodárskym krajinám EÚ.K tejto situácii spoločenského záujmu možno pripočítať aj oblasť športu, ktorý je veľký spoločenský fenomén. Ako si napríklad so Slovenskom, ako malou krajinou „zahrali“ na majstrovstvách Európy hráčov do 21 rokov silnejšie krajiny EÚ.

Vrátením sa do reality dneška v podobe nášho začlenenia v únii, ako nám hovoria politici, že musíme do jej jadra. To áno, ale nemôžeme sa spoliehať, že tam budeme mať „vyhraté“. Treba sa spoliehať v prvom rade len na seba to znamená, že musíme vedieť čo chceme v budúcnosti na Slovensku. Odpoveďou môže byť práve vypracovanie dokumentu o vízii a stratégii Slovenska. Uvádzané dva súčasne prípady, ktoré vzbudili celospoločensky záujem, možno povedať, že poukazujú aj  na to, že je klíma pre spoločenskú objednávku zapojenia sa spoločnosti do riešenia dôležitých otázok rozvoja našej krajiny, Slovenska. Nemôžeme za týchto okolnosti zostať preto bez jednotnej koncepcie hospodárskej politiky sociálno-ekonomického rozvoja Slovenska.
Politici cez parlament a vládu SR by mali takýto dokument začať bez odkladu spracovávať.

Mali by pri tom zlepšiť spoluprácu a brať do úvahy vedeckú sféru. Po spracovaní vízie a stratégie by mala prejsť celospoločenskou diskusiou a nakoniec v parlamente schválená naprieč celým politickým spektrom. K vypracovaniu tohto dokumentu by určite pomohol aj tlak na vládu a parlament zo strany združení a zväzov resp. príslušných inštitúcii vo forme konkrétnych podnetov na riešenie.


Ing. Ondrej Barič, PhD.
Predseda oz NCEGŠ.
27. júna 2017.

 


Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Komentár Ronalda Ižipa: Putinov gambit

Gambitom sa v šachu označuje zámena krátkodobej (väčšinou materiálnej) nevýhody za výhodu dlhodobú (pozičnú). Gambitom môžeme nazvať napríklad aj Aljechinovu obranu, podľa slávneho ruského šachistu. Nikto nebol šachovým majstrom tak dlho ako práve Aljechin.

Na Donovaloch pred štvrťstoročím

Slovenskí intelektuáli stáli na čele boja za slovenskú samostatnosť.

Island a imigranti: ako masmédiá klamú

Aj slovenským internetom prebehla správa, že desaťtisíc alebo dvanásťtisíc Islanďanov spísalo petíciu, v ktorej sľúbilo, že ubytujú u seba doma imigrantov a že im kúpia letenky.