Človek, jeho inštitúcie, rozvoj i reprezentovanie slovenskej entity v Srbsku

Štatistický úrad dokumentami nepriamo poukazuje i na populačnú politiku v YU/SRB. Tie dokumenty, pravdaže, nevlastnia správy ako slovenské inštitúcie v Srbsku (Matica slovenská v YU/SRB, SKOS-y, školy, lokálna samospráva a združenia občanov tiež Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku, Rímskokatolícka cirkev a iné cirkvi Slovákov v Srbsku a po roku 2003 aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny/Nový Sad, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov/Nový Sad, Slovenské vojvodinské divadlo/Báčsky Petrovec, Slovenské vydavateľské centrum/Báčsky Petrovec, Múzeum vojvodinských Slovákov/Báčsky Petrovec,

NVU Hlas ľudu/Nový Sad a iné organizácie na tie stavy reagovali a i dnes reagujú. Pre verejnosť, pre poslancov Slovákov a pre inorečových poslancov v Srbsku mohlo by byť zaujímavým čo tie inštitúcie, združenia občanov ponúkli svojim a inonárodnostných reprezentantom v zhromaždeniach Srbska (štátneho a lokálneho rangu), aby predniesli na zasadnutiach zhromaždení. Myslím pri tom na ponuky a ocenenia čo by bolo nutné podnikať, aby sa úpadok počtu Slovákov a depopulácie (v štáte) a znižovanie úrovne kvality života a ľudských práv zastavili, aby sa populačnou politikou úpadok pozmenil vo vzrast počtu obyvateľov, kvality života i v obnovu populácie. Do toho patrí, osobitne po rokoch 1995, malým počtom ľudí zneužitie hospodárskej tranzície v štáte, devastácia, rozpredaj štátnych tovární a agropriemyslených komplexov, rozklad poľnohospodárskych družstiev a iných majetkov, zákonite tým podnietená strata pracovných miest, vzrast nezamestnanosti tiež migračné procesy (migračná vlna aj tunajších Slovákov) za prácou v zahraničí. Ďakujúc ponukám práce a zamestnania, poznaniu jazyka i vlastnenia osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí odchod Slovákov zo SRB húfne smerom do Slovenskej republiky.

Osobitnou staťou zvažovania výziev doby a dobových procesov, pomerne rýchlo sa meniacej domácej a medzinárodnej reality, bolo by čo v takých podmienkach života slovenský poslanci v Srbsku z vlastnej iniciatívy žiadali od spomenutých inštitúcií a vlastnili ako ponúknuté uzávery. Uzávery, ktoré by sa mali predostierať na zasadnutiach zhromaždení. Do toho patria i spytovanie sa (na seba) čo poslanci podnikali, aby sa o takej problematike rokovalo a potom i štátnymi rozhodnutiami kladne vplývalo na postavenie človeka, jeho rodiny, novozaloženej mladomanželskej rodiny, o rodičke, deťoch, o mládeži a o rozvoji spoločenstva. Zaujímavé je vedieť aký vzťah, ponuku maju slovenský poslanci v zhromaždeniach Srbska pre rozmach podnikateľstva, zamestnávania, pracovísk pre práceschopných ľudí (aj zo slovenskej komunity), o obstátí jednotlivca, jeho rodiny a so zabezpečením postačujúcich finančných príjmov pre živobytie tu, v domovine, v Srbskej republiky. Ponúklo by to, možno, rozpravu o zásah do stavov a procesov v štáte a do vynárania poznania ako pôsobiť, pracovať, ako žiť súčasným a dôstojným životom ?

Kto to mal a aj dnes má realizovať ? Odpoveď je jednoduchá; tú úlohu a záväzok majú vedenia a všetky slovenské inštitúcie vládneho a mimovládneho charakteru. A to tak, aby sa v premýšľaní o budúcnosti a redistribúcii práv ich záväzky inštitucionalizovali, správy a koncepcie o tom cestou mediálnej sfére a inak sprostredkovali ako príslušníkom entity tak i majoritného národa. Vyžiadalo by si to poslancami entity bezprostredné komunikovanie s verejnosťou, podávanie správ o výsledkoch vlastnej práce. A prípravu všetkého konzultovaním, podporovaním vedomosťami, radami, posúdeniami i oceneniami kompetentných intelektuálov a slovenských, nadaných, vo svete rozhľadených i skúsených jednotlivcov. Áno, v zabezpečovaní a v pokuse vypracovať, na realite založenú, víziu a strategické dokumenty pre ktoré budú vždy užitočné asistenčné, informačné a poradenské služby tých osôb. To aj preto, že podnet z okolia by mal byť kladným povzbudením pre nové aktivity. Angažovanim intelektuálov a jednotlivcov by sa malo uskutočniť bez ohľadu na ich politické stanoviská, osobné záujmy vedenia inštitúcií pri určovaní koho, kedy a prečo povolať a ponúknuť spoluprácu.

Keďže v mediálnej sfére v reči Slovákov v Srbsku (a ešte menej v médiách v inorečiach) o tu spomenutom niet dokumentovaných správ a kiežby prepotrebných analýz a syntéz dovolím si uzavrieť, že neexistuje spolupráca, výmena (predpokladaná, nevyhnutná) i skríženosť názorov inštitúcii i jednotlivcov. Koľko mi je známe málo čoho tie inštitúcie ponúkajú intelektuálom a ako záväzok poslancom. K tomu, poslanci namiesto vlastnej iniciatívy a záväzkov (vyplývajúcich zo stanov organizácií v ktorých sú členovia) ani ako jednotlivci a ani ako príslušníci politických strán slovenského alebo inorečovej zostavy, neuverejnili stanoviská, že od inštitúcií žiadajú tie a iné informácie a uznesenia (slovenských inštitúcií a mimovládnych organizácií) pre ich výstupy/rečnenia na fórach, na zasadnutiach orgánov politických strán a na zasadnutiach zhromaždení (štátu, územnej autonómie, lokálnej samosprávy). A aj vtedy, nakoľko ich realizujú, otázkou je ako za to, a komu, zodpovedajú za realizáciu toho, za úspech až neúspechy v takých návrhoch ako potrieb tak i smerníc pre zmeny reality. Zmeny v prospech skvalitnenia činnosti, postavenie a sebarealizáciu človeka, rodiny, národnostnej menšiny v spoločnosti.

Moje stanovisko o tej problematike poukazuje na to, že slovenské inštitúcie v Srbsku, boli oni vládneho alebo mimovládneho charakteru, spolu s reprezentantmi národa/menšiny majú trvalí záväzok posudzovať realitu, každodenné i budúce podmienky života. V súlade so zákonmi štátu v tom by mali obhajovať slobodné obstátie človeka, občanov štátu a tým aj príslušníkov slovenského a iných etník v Srbsku. Pri tom sa to posudzovanie, ponuky uzáverov o stave, o dianiach v spoločenstvách, v spoločnosti a o potrebách občanov a národnostných menšín týkajú všetkých odvetví hospodárskeho života človeka a jeho združení, sociálno-ekonomického postavenia človeka, zdravotníctva, rezortov práce, školstva a sociálnych vecí, kultúry, (ne)zamestnanosti ľudu, infraštruktúr na lokálnej, samosprávnej, úrovni, (ne)zamorovania prostredia a enviromentálnej problematike a nových sektorov pre uvoľnenú pracovnú silu. Oceňujem, že trhový mechanizmus neoliberálneho kapitalizmu, ktorý nám úporne presadzujú aj záujemci zo Srbska, nám ako systém nezabezpečil ani blahobyt a ani spravodlivosť. K tomu málo kto vysvetlil občanom čo je to dobré čo robí trh pre nás, pre podnikateľské aktivity, naše výrobky a čo zlého prináša neoliberálna filozofia, tým konceptom vo svete favorizovaný, realizovaný tzv. "slobodný trh" a na planéte redistribúcia bohatstva medzi chudobnou (99%) väčšinou a bohatou menšinou ľudí (pozri: http://ekonomickademokracia.blogspot.rs/2016/08/neoliberalny-kapitalizmus-zlyhal-ako.html).

Poukazujem na to preto že už aj z takých dôvodov sa tým predurčuje akosť života a pôsobnosti človeka, sloboda a práva občanov štátu (a tak aj príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku). Pravdou je, že podpisovateľ týchto riadkov nie je kompetentnou osobou, ktorá to úspešne môže presadiť, ale vie, že v lone slovenského etnika v Srbsku existujú jednotlivci, osobitne v mladej a na súčasných osnovách vzdelanej populácie, na škodu spoločenstva z dianí a z rozhodovania až vylúčenej, ktorá je uspôsobená to tlmočiť a zrozumiteľne predostrieť slovenskej verejnosti a jej inštitúciám v Srbsku. Podajme im dôveru a pozvime (ich) k činom !

Čo je na príčine, že sa mnou spomenuté diania nerealizujú alebo sa neúplne realizujú a či sú v súlade s požiadavkami a výzvami doby ? Na prvom mieste príčinnosť toho kotví v tom, že vedomostne a akčne ochudobnená osoba a ľud a tomu podobné spoločenské ovzdušie hýria konzumom materiálnych statkov, zábavou a hrami, že sa nepostačujúce ponúka zodpovednosť jednotlivca, jeho združení, za seba samého, za vlastnú a spoločenský užitočnú sebarealizáciu. Sebarealizáciu ovplyvňujúcu štátnými zákonmi a ich uplatnením. Nie menej významné sú ľudské zdroje i vedomosti späté s poznaním spôsobov posudzovania potrieb človeka a jeho združení, reality spoločenstva a dianí v spoločnosti nielen počas pokojných ale i počas turbulentných časoch. Realizácia zmien bude mízerná keď stavy, diania vo verejných veciach, ľudské vzťahy pustoší (evidujúce v mestách Srbska) nevzdelanosť, neokrôchanosť, neoboznámenosť, nekompetentnosť, voči tomu spoločenská indiferentnosť človeka a jeho predstaviteľov. Bude ešte horšie keď v reprezentovaní potrieb budú dominovať osobné záujmy človeka, reprezentantov, záujmy organizovaných i spriaznených celkov a do úzadia sa dostanú potreby a priania príslušníkov národnostnej menšiny, národa. To sa stáva a stane sa práve vtedy keď sa nerealizuje dohodnutý celomenšinový (politický) konsenzus a nezabezpečí uskutočňovanie takého rozhodnutia. To znamená, že úloha organizovaných spoločenských a politických subjektov tak Slovákov ako i neslovákov má kotviť v praxe, ktorou sa do popredia dostanú postoje uprednostňujúce poznanie reality, pestovanie spolupráce, uplatnenie potrieb, záujmov, meradiel, ľudské vedomosti a vlastností vysoko morálneho človeka. Patrí do toho i právo na osobný názor, slobodnou vôľou vyjadrené stanoviská, presadzovanie vízií a pestovanie dialógu o všetkom čo sa stáva vôkol človeka. Vtedy málo čoho bude prekážkou pre (re)prezentovanie inovatívnych ídeí skvalitňujúcich nielen výsledky práce, zodpovednosť ale i všetky stránky duchovného a materiálneho bohatstva človeka i života jeho rodiny, jeho spoločenstiev a celej spoločnosti.

Každodenný život svedčí o tom (bez bezcenného, znehodnocujúceho posudzovania reality), že sa to sťažene dosahuje v rozvinutej a v rozvíjajúcej sa demokratickej spoločnosti, jej praxou a tomu podobného politického ovzdušia v štáte. Pre realizáciu inakostí, mnohorakostí, mnohotvárností ľudských potrieb a prianí osobitne v postojoch menšinového príslušníka významnú a často rozhodujúcu úlohu, cestou moce a správy, majú činitelia majoritného národa, jeho predstavitelia na všetkých úrovniach spoločenského rozhodovania a mocenského postavenia. Práve preto, na všetkých miestach spoločenskej reprezentácie slovenskej entity v Srbsku načim aby pôsobili vzdelaní, školení a ľudia s víziami, osoby dokázaného vedomostného potenciálu pre reprezentovanie spoločenstva. Tam sú nám potrební ľudia inovatívnych ponúk a rozhľadení, odhodlaní, vytrvalí, spôsobilí venovať sa dobru nielen osobnému ale (naj)väčšou mierou dobru ľudu a pokroku jeho spoločnosti. Z takých dôvodov navrhujem preskúmať i oceniť zasadzovanie sa za také skvalitnenie ľudského pôsobenia, ktorými by sa do úvahe brala potrebám primeraná rovnováha toho čo je "staré" (dnes aktuálne) a čo je nové, toho čo je tradičné a čo inovuje obsahy života, prax, poznanie človeka i spoločenstva. Tak by sa mohla zabezpečiť kontinuita v rozvoji a v spriaznenosti každodennosti s úlohami, prianiami, potrebami i výzvami človeka v dnešku, v budúcnosti a v budovaní osnov ekonomický, kultúrne, etický, náboženský a s povedomím o príslušnosti svojmu národu slobodného, tvorivého i udržateľného života jednotlivca, jeho rodiny a etnika.


Vladimír Valent
V Belehrade 01. júla 2017

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Ján Čarnogurský: „Spojme sa s Ruskom!“

Sankcie, konflikty, politické hádky, vojny. Európa sa akoby stratila v čudnom lese a stále nemôže objaviť cestičku, ktorá ju vedie domov.

Pocta Aničke Jurkovičovej

V Novom Meste nad Váhom sa pod záštitou primátora Jozefa Trstenského konal už 19. ročník Festivalu Aničky Jurkovičovej.

Slovania a Veľká Morava

Všeobecná charakteristika

 
Odber noviniek na stránke