Zvážte podporu nášho snaženia pri budovaní tejto stránky.

Človek, jeho inštitúcie, rozvoj i reprezentovanie slovenskej entity v Srbsku

Štatistický úrad dokumentami nepriamo poukazuje i na populačnú politiku v YU/SRB. Tie dokumenty, pravdaže, nevlastnia správy ako slovenské inštitúcie v Srbsku (Matica slovenská v YU/SRB, SKOS-y, školy, lokálna samospráva a združenia občanov tiež Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku, Rímskokatolícka cirkev a iné cirkvi Slovákov v Srbsku a po roku 2003 aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny/Nový Sad, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov/Nový Sad, Slovenské vojvodinské divadlo/Báčsky Petrovec, Slovenské vydavateľské centrum/Báčsky Petrovec, Múzeum vojvodinských Slovákov/Báčsky Petrovec,

NVU Hlas ľudu/Nový Sad a iné organizácie na tie stavy reagovali a i dnes reagujú. Pre verejnosť, pre poslancov Slovákov a pre inorečových poslancov v Srbsku mohlo by byť zaujímavým čo tie inštitúcie, združenia občanov ponúkli svojim a inonárodnostných reprezentantom v zhromaždeniach Srbska (štátneho a lokálneho rangu), aby predniesli na zasadnutiach zhromaždení. Myslím pri tom na ponuky a ocenenia čo by bolo nutné podnikať, aby sa úpadok počtu Slovákov a depopulácie (v štáte) a znižovanie úrovne kvality života a ľudských práv zastavili, aby sa populačnou politikou úpadok pozmenil vo vzrast počtu obyvateľov, kvality života i v obnovu populácie. Do toho patrí, osobitne po rokoch 1995, malým počtom ľudí zneužitie hospodárskej tranzície v štáte, devastácia, rozpredaj štátnych tovární a agropriemyslených komplexov, rozklad poľnohospodárskych družstiev a iných majetkov, zákonite tým podnietená strata pracovných miest, vzrast nezamestnanosti tiež migračné procesy (migračná vlna aj tunajších Slovákov) za prácou v zahraničí. Ďakujúc ponukám práce a zamestnania, poznaniu jazyka i vlastnenia osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí odchod Slovákov zo SRB húfne smerom do Slovenskej republiky.

Osobitnou staťou zvažovania výziev doby a dobových procesov, pomerne rýchlo sa meniacej domácej a medzinárodnej reality, bolo by čo v takých podmienkach života slovenský poslanci v Srbsku z vlastnej iniciatívy žiadali od spomenutých inštitúcií a vlastnili ako ponúknuté uzávery. Uzávery, ktoré by sa mali predostierať na zasadnutiach zhromaždení. Do toho patria i spytovanie sa (na seba) čo poslanci podnikali, aby sa o takej problematike rokovalo a potom i štátnymi rozhodnutiami kladne vplývalo na postavenie človeka, jeho rodiny, novozaloženej mladomanželskej rodiny, o rodičke, deťoch, o mládeži a o rozvoji spoločenstva. Zaujímavé je vedieť aký vzťah, ponuku maju slovenský poslanci v zhromaždeniach Srbska pre rozmach podnikateľstva, zamestnávania, pracovísk pre práceschopných ľudí (aj zo slovenskej komunity), o obstátí jednotlivca, jeho rodiny a so zabezpečením postačujúcich finančných príjmov pre živobytie tu, v domovine, v Srbskej republiky. Ponúklo by to, možno, rozpravu o zásah do stavov a procesov v štáte a do vynárania poznania ako pôsobiť, pracovať, ako žiť súčasným a dôstojným životom ?

Kto to mal a aj dnes má realizovať ? Odpoveď je jednoduchá; tú úlohu a záväzok majú vedenia a všetky slovenské inštitúcie vládneho a mimovládneho charakteru. A to tak, aby sa v premýšľaní o budúcnosti a redistribúcii práv ich záväzky inštitucionalizovali, správy a koncepcie o tom cestou mediálnej sfére a inak sprostredkovali ako príslušníkom entity tak i majoritného národa. Vyžiadalo by si to poslancami entity bezprostredné komunikovanie s verejnosťou, podávanie správ o výsledkoch vlastnej práce. A prípravu všetkého konzultovaním, podporovaním vedomosťami, radami, posúdeniami i oceneniami kompetentných intelektuálov a slovenských, nadaných, vo svete rozhľadených i skúsených jednotlivcov. Áno, v zabezpečovaní a v pokuse vypracovať, na realite založenú, víziu a strategické dokumenty pre ktoré budú vždy užitočné asistenčné, informačné a poradenské služby tých osôb. To aj preto, že podnet z okolia by mal byť kladným povzbudením pre nové aktivity. Angažovanim intelektuálov a jednotlivcov by sa malo uskutočniť bez ohľadu na ich politické stanoviská, osobné záujmy vedenia inštitúcií pri určovaní koho, kedy a prečo povolať a ponúknuť spoluprácu.

Keďže v mediálnej sfére v reči Slovákov v Srbsku (a ešte menej v médiách v inorečiach) o tu spomenutom niet dokumentovaných správ a kiežby prepotrebných analýz a syntéz dovolím si uzavrieť, že neexistuje spolupráca, výmena (predpokladaná, nevyhnutná) i skríženosť názorov inštitúcii i jednotlivcov. Koľko mi je známe málo čoho tie inštitúcie ponúkajú intelektuálom a ako záväzok poslancom. K tomu, poslanci namiesto vlastnej iniciatívy a záväzkov (vyplývajúcich zo stanov organizácií v ktorých sú členovia) ani ako jednotlivci a ani ako príslušníci politických strán slovenského alebo inorečovej zostavy, neuverejnili stanoviská, že od inštitúcií žiadajú tie a iné informácie a uznesenia (slovenských inštitúcií a mimovládnych organizácií) pre ich výstupy/rečnenia na fórach, na zasadnutiach orgánov politických strán a na zasadnutiach zhromaždení (štátu, územnej autonómie, lokálnej samosprávy). A aj vtedy, nakoľko ich realizujú, otázkou je ako za to, a komu, zodpovedajú za realizáciu toho, za úspech až neúspechy v takých návrhoch ako potrieb tak i smerníc pre zmeny reality. Zmeny v prospech skvalitnenia činnosti, postavenie a sebarealizáciu človeka, rodiny, národnostnej menšiny v spoločnosti.

Moje stanovisko o tej problematike poukazuje na to, že slovenské inštitúcie v Srbsku, boli oni vládneho alebo mimovládneho charakteru, spolu s reprezentantmi národa/menšiny majú trvalí záväzok posudzovať realitu, každodenné i budúce podmienky života. V súlade so zákonmi štátu v tom by mali obhajovať slobodné obstátie človeka, občanov štátu a tým aj príslušníkov slovenského a iných etník v Srbsku. Pri tom sa to posudzovanie, ponuky uzáverov o stave, o dianiach v spoločenstvách, v spoločnosti a o potrebách občanov a národnostných menšín týkajú všetkých odvetví hospodárskeho života človeka a jeho združení, sociálno-ekonomického postavenia človeka, zdravotníctva, rezortov práce, školstva a sociálnych vecí, kultúry, (ne)zamestnanosti ľudu, infraštruktúr na lokálnej, samosprávnej, úrovni, (ne)zamorovania prostredia a enviromentálnej problematike a nových sektorov pre uvoľnenú pracovnú silu. Oceňujem, že trhový mechanizmus neoliberálneho kapitalizmu, ktorý nám úporne presadzujú aj záujemci zo Srbska, nám ako systém nezabezpečil ani blahobyt a ani spravodlivosť. K tomu málo kto vysvetlil občanom čo je to dobré čo robí trh pre nás, pre podnikateľské aktivity, naše výrobky a čo zlého prináša neoliberálna filozofia, tým konceptom vo svete favorizovaný, realizovaný tzv. "slobodný trh" a na planéte redistribúcia bohatstva medzi chudobnou (99%) väčšinou a bohatou menšinou ľudí (pozri: http://ekonomickademokracia.blogspot.rs/2016/08/neoliberalny-kapitalizmus-zlyhal-ako.html).

Poukazujem na to preto že už aj z takých dôvodov sa tým predurčuje akosť života a pôsobnosti človeka, sloboda a práva občanov štátu (a tak aj príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku). Pravdou je, že podpisovateľ týchto riadkov nie je kompetentnou osobou, ktorá to úspešne môže presadiť, ale vie, že v lone slovenského etnika v Srbsku existujú jednotlivci, osobitne v mladej a na súčasných osnovách vzdelanej populácie, na škodu spoločenstva z dianí a z rozhodovania až vylúčenej, ktorá je uspôsobená to tlmočiť a zrozumiteľne predostrieť slovenskej verejnosti a jej inštitúciám v Srbsku. Podajme im dôveru a pozvime (ich) k činom !

Čo je na príčine, že sa mnou spomenuté diania nerealizujú alebo sa neúplne realizujú a či sú v súlade s požiadavkami a výzvami doby ? Na prvom mieste príčinnosť toho kotví v tom, že vedomostne a akčne ochudobnená osoba a ľud a tomu podobné spoločenské ovzdušie hýria konzumom materiálnych statkov, zábavou a hrami, že sa nepostačujúce ponúka zodpovednosť jednotlivca, jeho združení, za seba samého, za vlastnú a spoločenský užitočnú sebarealizáciu. Sebarealizáciu ovplyvňujúcu štátnými zákonmi a ich uplatnením. Nie menej významné sú ľudské zdroje i vedomosti späté s poznaním spôsobov posudzovania potrieb človeka a jeho združení, reality spoločenstva a dianí v spoločnosti nielen počas pokojných ale i počas turbulentných časoch. Realizácia zmien bude mízerná keď stavy, diania vo verejných veciach, ľudské vzťahy pustoší (evidujúce v mestách Srbska) nevzdelanosť, neokrôchanosť, neoboznámenosť, nekompetentnosť, voči tomu spoločenská indiferentnosť človeka a jeho predstaviteľov. Bude ešte horšie keď v reprezentovaní potrieb budú dominovať osobné záujmy človeka, reprezentantov, záujmy organizovaných i spriaznených celkov a do úzadia sa dostanú potreby a priania príslušníkov národnostnej menšiny, národa. To sa stáva a stane sa práve vtedy keď sa nerealizuje dohodnutý celomenšinový (politický) konsenzus a nezabezpečí uskutočňovanie takého rozhodnutia. To znamená, že úloha organizovaných spoločenských a politických subjektov tak Slovákov ako i neslovákov má kotviť v praxe, ktorou sa do popredia dostanú postoje uprednostňujúce poznanie reality, pestovanie spolupráce, uplatnenie potrieb, záujmov, meradiel, ľudské vedomosti a vlastností vysoko morálneho človeka. Patrí do toho i právo na osobný názor, slobodnou vôľou vyjadrené stanoviská, presadzovanie vízií a pestovanie dialógu o všetkom čo sa stáva vôkol človeka. Vtedy málo čoho bude prekážkou pre (re)prezentovanie inovatívnych ídeí skvalitňujúcich nielen výsledky práce, zodpovednosť ale i všetky stránky duchovného a materiálneho bohatstva človeka i života jeho rodiny, jeho spoločenstiev a celej spoločnosti.

Každodenný život svedčí o tom (bez bezcenného, znehodnocujúceho posudzovania reality), že sa to sťažene dosahuje v rozvinutej a v rozvíjajúcej sa demokratickej spoločnosti, jej praxou a tomu podobného politického ovzdušia v štáte. Pre realizáciu inakostí, mnohorakostí, mnohotvárností ľudských potrieb a prianí osobitne v postojoch menšinového príslušníka významnú a často rozhodujúcu úlohu, cestou moce a správy, majú činitelia majoritného národa, jeho predstavitelia na všetkých úrovniach spoločenského rozhodovania a mocenského postavenia. Práve preto, na všetkých miestach spoločenskej reprezentácie slovenskej entity v Srbsku načim aby pôsobili vzdelaní, školení a ľudia s víziami, osoby dokázaného vedomostného potenciálu pre reprezentovanie spoločenstva. Tam sú nám potrební ľudia inovatívnych ponúk a rozhľadení, odhodlaní, vytrvalí, spôsobilí venovať sa dobru nielen osobnému ale (naj)väčšou mierou dobru ľudu a pokroku jeho spoločnosti. Z takých dôvodov navrhujem preskúmať i oceniť zasadzovanie sa za také skvalitnenie ľudského pôsobenia, ktorými by sa do úvahe brala potrebám primeraná rovnováha toho čo je "staré" (dnes aktuálne) a čo je nové, toho čo je tradičné a čo inovuje obsahy života, prax, poznanie človeka i spoločenstva. Tak by sa mohla zabezpečiť kontinuita v rozvoji a v spriaznenosti každodennosti s úlohami, prianiami, potrebami i výzvami človeka v dnešku, v budúcnosti a v budovaní osnov ekonomický, kultúrne, etický, náboženský a s povedomím o príslušnosti svojmu národu slobodného, tvorivého i udržateľného života jednotlivca, jeho rodiny a etnika.


Vladimír Valent
V Belehrade 01. júla 2017

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Hon na čarodejnice

Sotva by sme našli väčšiu mieru pokrytectva, než sme tomu svedkami v týchto dňoch.

Na ceste k modernej slovenskej štátnosti

Návrat k niektorým osudovým udalostiam v parlamente ČSFR

Kľúčové slová:

česko-slovenská federácia, Federálne zhromaždenie ČSFR, slovenská národná myšlienka vo FZ, ústavný základ zániku ČSFR, novodobá slovenská štátnosť

Predslov

Pri spomienkach na svoju pôsobnosť vo Federálnom zhromaždení ČSFR (FZ), na udalosti, ktoré sa v ňom odohrávali a dramaticky otriasali česko-slovenským štátom, by nebolo úplné, ak by som sa, pri príležitosti pripomenutia si 20. výročia vzniku nezávislej a zvrchovanej Slovenskej republiky (SR), nezmienil aspoň tým najskromnejším spôsobom o tom, čo sa odohralo vo mne a okolo mňa krátko predtým i potom, ako ma spoločensko-politické premeny na prelome rokov 1989 a 1990 „vyniesli“ do najvyššieho zákonodarného orgánu Česko–Slovenska.

Bystrica má na dosah tri tisícky nových miest

 Podľa predsedu vlády Roberta Fica vzniknú nové pracovné miesta aj v Banskej Bystrici a na východe