Zvážte podporu nášho snaženia pri budovaní tejto stránky.

My sme Tibet

Táto malá úvaha o najväčších nebezpečenstvách našej doby bude vychádzať z dvoch svetoznámych osobností: z Mahátmá Gándhího a Dalajlámu. A spojivom medzi nimi a našou situáciou bude osoba Andreja Kisku.

1. GÁNDHÍ

Náš pán prezident, ktorý tak rád lieta vysoko nad hlavami svojich občanov, len žiaľ, že nie aj jeho intelekt, sa viackrát nechal počuť, ako obdivuje Gándhího. Dokonca do politiky vraj vstúpil po jeho vzore. Nuž, typický príznak doby, obdivovať všetko cudzie, veď „inakosť“ je príkaz dňa. Ale že u nás podobne pôsobil Andrej Hlinka, ktorého viacerí nazvali Gándhím Strednej Európy, to nášmu pánovi prezidentovi ani nestojí za zmienku. Ale to by vari ešte nebolo to najhoršie,  keďže poznáme jeho palácových poradcov z intelektuálnej neokominterny. Horšie je, že pán Kiska ani veľmi neovláda, kto bol vlastne Mahátmá Gándhí, ktorého tak rád spomína. Tu mu musíme teda pripomenúť, že Gándhí bol jeden tvrdý indický nacionalista, ktorý nasadil celý svoj život v boji proti britským kolonialistom za slobodu Indie. Podobne ako u nás spomínaný Andrej Hlinka, ktorý bojoval za vymanenie Slovákov spod českej koloniálnej správy. A tak už nie za úplné nedorozumenie a prekrútenie Gándhího myšlienok, ale priam za jeho výsmech musíme považovať to, že náš pán prezident sa postupne pridal do tábora, ktorý naopak, všetkými silami bojuje tak proti svojprávnosti Slovenska, ako aj proti jeho originálnej kultúre. A potom je tu ešte jedna vec, príkro protirečiaca celému Gándhího pôsobeniu – podnecovanie a šírenie nenávisti. Veľmi názorne to predviedol napríklad udeľovaním vyznamenaní k 1. januáru, dňu obnovenia SR, keď sa nedostalo na nijakého zaslúžilého budovateľa tejto štátnosti, no zato sa tam bohato vyskytovali ľudia, ktorí proti samostatnosti nenávistne bojovali. A nedávno, počas 14. marca, jedného z najvýznamnejších politických dátumov pre väčšinu Slovákov, keď orgie nenávisti až neuveriteľne eskalovali, sa k nim veselo pridal a nešetril ani výrazmi ako „vojnoví zločinci“ či „fašisti“. Nuž, náš pán prezident, povrchne plávajúci na vlne masmédií, si asi neuvedomuje, že to už je emóciami vybičovaný jazyk občianskej vojny! Najmä keď slovo fašizmus sa tu nepoužíva v jeho vecnom význame, ale výlučne ako nenávistná komunistická nadávka. Toto má byť demokracia? Práve takýto slovník je odmietanie pluralitného boja myšlienok a demokratickej diskusie. Tá odjakživa spočívala na mechanizme a procedúrach a nie na predpísanom svetonázore. Veď presne takúto „demokraciu“ nám tu predvádzali aj komunisti. Ako vidíme, jablko nepadlo ďaleko od stromu. Keď už som spomínal originálnu kultúru, žiaľ musím dodať, že Slovensko je originálne aj iným spôsobom. A mimoriadne. Určite všetci poznáte teraz módne slovo „hatespeech“, ktoré znamená nenávistné prejavy. Špecialitou Slovenska je, že všade inde na svete sa takýto „hatespeech“ šíri všelijakými obskúrnymi kanálmi po internete či pokútnymi tlačovinami, iba u nás je nenávisť k Slovensku základný tón všetkých verejných masmédií – od tých verejnoprávnych až po ten najtrápnejší bulvár. A mimoriadne negándhiovsky sa šíri aj z prezidentského paláca.


2. DALAJLÁMA

Prednedávnom náš pán prezident prijal tibetského Dalajlámu. Aj keď mu to starí komunisti, ktorí majú sentimentálnu náklonnosť k Číne, zazlievali, za to by sme ho mohli iba pochváliť. Mimochodom, naši komunisti sa propagandisticky mimoriadne vypracovali. Už sa nesťažovali na prijatie Dalajlámu, že sa tým nedajbože naruší pokrokové bratstvo s čínskym ľudom, kdeže, ale kvôli – len si predstavte – kvôli obchodu.
 Lenže – keď počúvame vyjadrenia nášho prezidenta k imigrantskej kríze, opäť začíname mať dojem, že ani veľmi netuší, prečo vlastne toho dalajlámu prijal a o čo v tom Tibete ide. Pre istotu mu to stručne pripomenieme. Už od roku 1950, keď čínski komunisti obsadili Tibet, tam prebieha nielen tvrdé nastoľovanie totalitného systému s neľudskými represiami, ale hlavne masové ničenie budhistických chrámov a prenasledovanie mníchov, čím chcú podťať základy tibetskej kultúry a identity. Veď budhistické chrámy a tibetská kultúra je synonymum. Nuž a presne o to isté ide aj teraz v Európe, kde práve prebieha zákerný boj nielen proti kresťanstvu, ale proti celej európskej kultúre.
Preto aspoň stručne aj k tzv. imigrantskej kríze, hoci dalo by sa uviesť faktov a argumentov aj na niekoľko kníh. Ale čo už v časoch, keď nielen najväčším, ale dokonca jediným argumentom sa stali peniaze? Dobre vieme, že na zničenie Európy sa vrhli obrovské peniaze, zďaleka nie iba Sorosove. Okrem peňazí tu však máme ešte jeden hrozivý fenomén – ľavičiarski intelektuáli, ktorými sa to hemží aj v našom prezidentskom paláci. Nuž, ľavičiari nikdy nemali zmysel pre fajnovosť umenia, či nejakej kultúry. Pre nich vždy existovali iba racionalistické konštrukcie o humanistickom bratstve, ktoré iba v 20. storočí má na svedomí viac ako 100 miliónov mŕtvych. A namiesto umenia vždy dokázali predvádzať iba výstrelky a ideologické konštrukcie. Takže oni ani veľmi nechápu, o aké obrovské nebezpečenstvo tu ide. Pre nich je to niečo ako druhá proletárska revolúcia, ďalšie povstanie neschopných a lenivých. Ale rovnako ako voľakedy komunisti, aj súčasní európski sociálni demokrati sú tí, ktorí robotníkov najviac okrádajú – v súčasnosti napr. na dávky pre nikým nevolaných príživníkov. Navyše profit z toho majú aj všelijakí nefachčenkovia z tretieho sektora. Veľmi zaujímavé je to, ako „naši“ hlásatelia absolútneho voľného trhu a neobmedzenej konkurencie v sebe náhle objavili sociálnu žilu a odrazu by iba rozdávali a rozdávali...

K tejto téme určite nezaškodí aj pár čísel, ktoré sa z „našej“ demokratickej tlače nedozviete, čo je ináč veľmi zaujímavé. Po hromadnom znásilňovaní, ktoré prebehlo v Kolíne na Silvestra 2015, začalo sa trochu aj rátať a napriek stálemu skrývaniu a zatajovaniu všelijakých údajov políciou na príkaz zhora, Nemecký zväz robotníkov dospel k takým číslam, že napríklad v Kolíne jeden imigrant stojí mesto toľko ako dvaja dôchodcovia. Nečudo, že Kolín stojí pred finančným kolapsom. Nevieme, nakoľko im prekážalo, že im poznásilňovali dcéry, ale keď ide o peniaze, uznáte, tak to už začína ísť do tuhého! V Rakúsku zase vyčíslili kriminalitu za rok 2016 a došli k hrozivým číslam: za tento rok imigranti spáchali 22 000 trestným činov. Keď si to vydelíte číslom 365, dostanete 60 deliktov na deň. To teda už je nejaké obohatenie! Toľko nestíha ani charita! Len vo Viedni je skoro každý tretí žiadateľ o azyl páchateľom trestného činu. Zaklincovať to môžeme údajom rakúskeho ministra financií Schellinga, že nanajvýš 10% žiadateľov o azyl je integrovateľných do pracovného procesu, zvyšok sa musí natrvalo vydržiavať.

Ale nečudo, veď viac ako 90% z nich sem neprišlo poctivo pracovať a šetriť si pomaly peniažky pre rodinu, na auto, na byt. Kdeže, tí majú úplne iné kultúrne a pracovné návyky. No hlavne, oni sem prišli s tým, že tu každý má Ferrari a vilu s bazénom. Tak nejako im to prevádzači opísali a videli to predsa aj vo filmoch. Teroristi neteroristi. No keďže za chvíľu zistia, že to nie je také ľahké, v talóne majú jednu vec, ktorá im to predsa len umožní – organizovaný zločin. Hlavne drogy.
Ako vyzerá spôsob života tých už „zabývaných“, si ukážeme na odstrašujúcom príklade Berlína, Brém a Porúria. Tam sa medzi rokmi 1975 a 1990 postupne usídlili kurdsko-libanonské rodiny moslimov, ktorých je teraz zhruba 30 000. Až na absolútne zanedbateľné výnimky sa nijaká integrácia nekonala. Naopak, mladšia generácia sa integruje ešte horšie ako staršia. Tieto rodiny sú aktívne hlavne na drogovej scéne, ovládajú prostitúciu, vyberania výpalného a páchajú lúpežné prepady. Skupiny sú organizované na etnicko-rodinnej báze a prísne hierarchicky. Každý mimo rodinného klanu je považovaný nielen za nepriateľa, ale aj potenciálnu obeť. Jeho okradnutie či násilie voči nemu je rodinou hodnotené ako hrdinský čin. Na druhej strane, podľa orientálneho kódexu cti akákoľvek kritika niektorého člena klanu – teda aj dieťaťa v škole – vyvoláva neprimerane násilné prejavy pomsty. Nevydržala to už berlínska sudkyňa Kirsten Haisig, ktorá nedávno spáchala samovraždu, pretože ako napísala v liste na rozlúčku, nevedela už vydržať vyhrážky jednej veľkofamílie, ktorej odsúdila niektorých členov do väzenia. Evidentne naivka, ktorá si myslela, že v Európe by mala platiť spravodlivosť a zákony a nie orientálne kmeňové právo silnejšieho z čias, keď ešte bolo treba udržiavať oheň. Tu názorne vidíme, že morálne pravidlá klanu a individuálna kresťanská etika Európy sú nezlučiteľné. Možno sa nájde nejaký nový Orwell, ktorý popíše pomery do ktorých sa rútime, no miesto nejakého 2084 to bude mať názov „Doba kamenná“. Aj preto, že naše rátanie rokov už môže byť onedlho minulosťou.

Pristavím sa ešte pri jednej veci, keď nám propaganda ako na verklíku neprestajne súka do hláv, akí inteligenti sa nám to sem hrnú, samí inžinieri, profesori, lekári a ako nám teda pozdvihnú úroveň... Nuž okrem toho, že je to bezočivá lož, pretože viac ako 65% prišelcov sú dokonca úplní analfabeti a nejakých inteligentov ozaj minimálne percento, na tomto tvrdení je zarážajúca ešte jedna vec. Totiž čo si máme myslieť o tom, keď sa medzi nimi nájde predsa len nejaký lekár? Keď si uvedomíme, že v Afrike (konkrétne napríklad v Senegale) je na 1 000 obyvateľov 0,06 lekára a v Nemecku 3,89, tak sa potom takrečeno podieľame na genocíde Afričanov. Čo sú to za charaktery? Čo Hippokratova prísaha? Na takých ľudí by skôr mali platiť zákony a tresty ako vo vojne za dezerciu.

Ale vrátim sa ešte do nášho prezidentského paláca, ktorý tak obetavo bojuje za práva Tibeťanov na svoje chrámy a svoju kultúru. Na druhej strane tento palác sa už niekoľkokrát preslávil podporou všelijakých extrémnych vykoľajení, zameraných proti európskej kresťanskej tradícii, zhrnutých v skratke LGBTI  a ktoré sa z ničoho - nič odrazu chránia aj zákonmi, ktoré nikto nikdy nemal vo svojich volebných programoch. A nielen podporou, tento palác tvrdo bojuje práve proti tým, ktorí chcú zachraňovať Európu rovnako ako Dalajláma Tibet. A nadáva im do extrémistov, či rovno do fašistov. Prečo nenadával do fašistov aj Dalajlámovi, ktorý robí to isté? Podľa našich pokrokových súdruhov je predsa každý tradicionalizmus iba predstupňom fašizmu, o náboženstve už ani nehovoriac. Vie náš pán prezident vôbec čo vlastne robí a hovorí? S tým súvisí aj protislovenská nenávisť, opísaná v prvom bode. V súlade s médiami, ktoré nemajú ani šajn o tom, čo je pluralita či nedajbože demokracia. Ozaj, čítali ste či počuli aspoň v jednom slovenskom médiu čo len jednu pozitívnu zmienku o Trumpovi či o Le Penovej? A to ich slobodne volili milióny ľudí, každého podstatne viac ako je všetkých obyvateľov Slovenska! Už len aby sa naši starí boľševici dohodli s neokominternou aspoň na tom, či sú to všetko idioti alebo zločinci. Ale aspoň vidíme, do akej agendy sa nalievajú obrovské peniaze. A ak si preložíme základný svorník celej súčasnej politickej diskusie, politickú korektnosť do normálneho jazyka, vyjde nám, že to znamená, že nesmieš hovoriť pravdu. A na toto zahynie každá ľudská spoločnosť, každý politický organizmus, pretože to je strata imunity. Rovnaká straty imunity je absurdná demokracia s jediným správnym názorom. Veď demokracia, ktorá nemá agoru, t.j. miesto na diskusiu, už z definície nie je demokracia.

Na záver len toľko: uvedomme si, že my sme Tibet! Naše chrámy idú zbúrať! Viem, komunistickým detičkám chrámy chýbať nebudú. Oni si ani neuvedomia, že bez nich by nijakej európskej kultúry, ba ani súčasných technických vymožeností nebolo. Ani lietadiel.  

Ján Litecký Šveda  (9÷13.V.2017)








Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Dulovce slovenský diamant na Juhu

Južnoslovenské detské a mládežnícke folkórne slávnosti v Dulovciach, pri zrode ktorých stála aj Matica slovenská, sa dožili svojho dvadsiateho ročníka.

Zachovajme slovenskú identitu

Vyčleňovaním sa človeka zo sveta (keď si uvedomuje a hodnotí svoj vzťah k svetu, uvedomuje si seba ako osobnosť, svoje konanie, činy, myšlienky a city, želania a záujmy) sa formuje jeho identita – jeho sebauvedomenie.

 
Odber noviniek na stránke