Bože, odpusť im, nevedia čo činia

Veľmi som čakal čo nám povie J. C. Juncker.


Hoc už deň vopred v TV avizovali o čom asi bude hovoriť, čakal som až na skutočnú realitu. Už nehovoril o zakrivenoti uhoriek.

Nemôžem nezačať tým, že si položím otázku, na čo máme ekonomické fakulty, či, ako im teraz hovoria, bussines administration faculties. Politici EÚ pravdepobne  však nevedia ani to, že už v roku 1966 Európska hospodárska komisia v Ženeve riešila úlohu Komparácia krajín regiónu EHK plus USA, Kanada a Japonsko na báze input-output tabuliek. V roku 1969 na prvú prezentáciu analýzy prišiel aj autor tejto významnej metodológie jej tvorca nositeľ Nobelovej ceny V. V. Leontiev. Tabuľka je ostrou fotografiou fungovania ekonomiky. Ak má jej prvý kvadrant 300 riadkov a 300 stĺpcov,  o ekonomike máme 90 000 usporiadaných a hlbokomyseľných údajov o ekonomike (nie ekonomický sentiment). Tabuľka má aj druhý a tretí kvadrant, v ktorom sa nachádzajú údaje o HDP a to v členení na odvetvia, teda opäť 300 riadkov, a má aj tretí kvadrant, kvadrant pridanej hodnoty, kde sa nachádzajú údaje o mzdách, údaje o daniach, údaje o zisku a aj údaje o pracovných silách, napr. aj podľa profesií, teda opäť 300 x 5 údajov o tom ako bol HDP rozdelený tým, čo ho vyrobili a tým čo vlastnia ekonomické zdroje. „Nedosiahnuteľný sen“ pre politikov EÚ, hoc to robí EUROSTAT,  avšak zbytočne, lebo je to pre nich, ako sa hovorí,  čínština“. Aby som ocenil význam prvej derivácie, musím porozumieť jej obsahu a vedieť, aké dôležité problémy mi dokáže vyriešiť. I/O tabuľka odhalí „silné jadrové sily pôsobiace v ekonomickom jadre krajiny“. Je to silný mikroskop .

Napadol ma Émile Zola, francúzsky románopisec, čelný predstaviteľ literárneho naturalizmu.Viedol literárnu kroniku časopisu Evénement. V ňom ostrými kritikami napádal hociktorú veličinu vtedajšieho literárneho sveta, čím na seba výrazne upozornil. V roku 1897 napísal Zola francúzskemu prezidentovi slávny otvorený list Žalujem (J´ accuse), v ktorom vášnivo obhajuje nespravodlivo odsúdeného dôstojníka francúzskej armády Alfreda Dreyfusa. Nastal rozhodujúci obrat v zložitom prípade. Otriasol francúzskym spoločenským životom na konci 19. storočia. Zolu odsúdili za urážku francúzskej štátnej správy. Podarilo sa mu ujsť do Anglicka.

Ak si pozrieme, čo sa deje v Grécku, Španielsku, v Eritrei (v Etiópii som bol ako expert ILO), či v Sýrii musím sa spýtať , či to nevidia politici EÚ a či ozaj nemôžu pomôcť vyriešiť problémy? Ba keď si pozriem v TV nekonečný prúd ľudí valiacich sa do Európy, či už aziatov či inej pleti, nemôžem nevidieť  možnú budúcnosť Európy. Ba sa pýtam, a kde vzali tie pekné šaty, či tie peniaze? V mojom diele som napísal: „ako ekonometer sa nesnažím predvídať budúcnosť, ale ovplyvňovať ju“. Veď to je úlohou ekonomickej vedy. Nechceme iba krajšie autá, šaty, či ľudskú postavu. Chceme aj lepšie Slovensko, či Európsku Úniu. Tomu som sa učil v ekonomických vedách od roku 1955 a tak som aj pôsobil, keď som bol prednášateľom, či  expertom.

Aj dnes sa musíme snažiť nájsť východisko z hlbokých ekonomických a sociálnych protikladov, s ktorými zápasíme dnes. A v hľadaní riešenia nám môže pomôcť predovšetkým ekonomická veda, z ktorej skúšku by mali mať všetci politici. Veď skúšky už museli skladať z vedenia štátu v starom Grécku. Potom by politici EÚ neriešili zakrivenosť uhoriek, či dnes, že je iná kvalita mlieka, či mäsa, či iného produktu  v Nemecku ako na Slovensku. A to musí riešiť p. J. C. Junckers?  

Nemá to už vidieť mäsiar, ktorý pripravuje balíky mäsa, ktoré pôjdu na Slovensko a ktoré do Francúzska? A nemá o tom vedieť aj CEO podniku, kde sa to mäso balí a sáčkuje? A  následne aj príslušný komisár EK? Zložité?

Prof. J. Husár

Bratislava 13/9/2017.