Zvážte podporu nášho snaženia pri budovaní tejto stránky.

Čo čaká politickú architektúru v Nemecku

Štátny dlh mali nedávno na úrovni 81% a vlani 68% z HDP! Ale problémov je viac.

Teda  druhá strana mince obdivu ich ekonomiky. Dianie v Nemecku vnímam hlavne ako ekonóm. Práve som dočítal dielo R. Reicha, bývalého ministra práce v USA, ktoré nesie názov Dokonalý zajtrajšok. V nej píše:  „predstavte si, že pred niekoľkými desiatkami rokov sa na nebi nad Spojenými štátmi americkými zjavil obrovský génius a postavil krajinu pred hroznú voľbu: „Buď si zachováte svoje terajšie ekonomické postavenie a budete fungovať ako doteraz, alebo ...vám ponúkam niečo iné! Začiatkom nového storočia budú niektorí z vás nesmierne bohatí, kúpyschopnosť väčšiny obyvateľstva vzrastie a ekonomika bude praskať v švíkoch. No to nie je všetko“. (Zarehoce sa génius.) „Je tu aj druhá strana mince: stratíte istotu zamestnania, bude ťažšie predvídať zisk, prehĺbi sa nerovnosť (...) a vaša spoločnosť sa bude trieštiť. Budete pracovať oveľa viac a čoraz menej času vám ostane na iné aktivity. Vyberte si!“  Nebude to čakať aj Nemecko?

Dnes vidíme čím sa zaoberajú všetci mocní sveta; politickou krízou. Nemci sa pýšia, že majú sociálne - trhové hospodárstvo, ktoré im nalinkoval Konrád Adenauer. V prvých rokoch po druhej svetovej vojne , hospodársky a spoločensko-politických tak úspešných, vzrastala v Nemecku pýcha na zdatnosť a usilovnosť jeho občanov, pýcha na neustále rastúcu životnú úroveň a nepretržite sa vyvíjajúci sociálny štát. Optimizmus Nemcov rástol. Avšak tento principiálny optimizmus a desaťročia takmer nezakalených úspechov zakalil zmysel Nemcov vnímať hrozby a rozkladné procesy vo vnútri spoločnosti. Dôkladne to podložil ich ekonóm Th. Sarazin v diele Nemecko pácha samovraždu. Vyvolal veľkú nevôľu, hlavne povrchných politológov. Tí písali v novinách, že je to absurdná obava. Tí videli mestá, priemysel, automobily, život a ruch v uliciach.
Ale to, že Nemci seba pozvoľne likvidujú, ich ani nenapadlo. Hoc o demografii sa v každom štáte hovorí predovšetkým preto, že pracovná sila je jedným z faktorov výroby. Hovorí o tom aj ekonomická teória známa ako teória výroby. Tá to aj matematicky formuluje. Totiž reprodukčný koeficient 0,7 (!!!), či aj menej, ktorý v Nemecku panuje už viac ako 45 rokov, neznamená nič iné ako to, že , jednoducho povedané, generácia vnukov je vždy o polovicu menšia ako generácia dedkov. V Nemecku klesla pôrodnosť z 1,3 miliónov ročne v prvej polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia na 650 tisíc v roku 2009. Prognostici už vypočítali, že o 90 rokov bude v Nemecku ročne už iba 200 tisíc až  250 tisíc pôrodov. A práve z toho faktu vyšiel Sarazin a tvrdí, že Nemecko by tým prakticky páchalo samovraždu.
A čo, Nemci o tom probléme nediskutovali? Kde boli politici? Nie je to akási bieda prosperity? Bieda toho, že vzdelané ženy nechcú rodiť? Neriešili Nemci svoje problémy s pracovnou silou tým, že pozývali migrantov? Nie je to sociálna záťaž neriadenej migrácie? Ale veď čo bolo na prvom mieste ich sociálne-trhového hospodárstva? Prečo si ho nazvali sociálnym? Veď pokles pôrodnosti je základný sociálny jav. Urobili nejaké (či množstvo) chybných krokov ako sociálny štát? Nestrácal  tak sociálny štát pôdu pod nohami? Možno aj ekonómovia boli zbavovaní zodpovednosti za takýto stav. Ale veď pracovná sila je najzákladnejšou tehličkou ekonomiky.
Nie je dôležité akési HDP. Dôležití sú ľudia,ich práca a ich blahobyt. To musí dnes riešiť politická architektúra Nemecka. Už dlhšie riešili hlavne Grécko, Francúzsko, či Španielsko.

Spomenutý Sarazin vo svojom diele píše aj o tom, že síce je možné nechať 90% žiakov v ročníku zmaturovať, avšak, že ani 10% z nich nie je spôsobilých na štúdium matematiky je už druhá strana mince.  Aj my máme taký problém. Viem, že sú to nepríjemné pravdy. Ale tým, že ich nevyslovujeme tým ich nevyriešime. Ide nám o Európu, aspoň tak nám to prezentujú politici EÚ a aj naši. Čo dnes zaťažuje, či sťažuje  aj jasnú analýzu, aj vhodnú terapiu? To ma ako ekonóma trápi.

Pokiaľ si nedáme dobrý pozor na problémy, teda aj Nemci, zvlášť po voľbách, zahmlí nám to rozum, spolu so stratou súdnosti. Civilizácia nám splodila toľké utrpenia.

Ale aj veľký rozvoj poznatkov (nevyužívaných?)

Prof. J. Husár

Bratislava, 26/9/2017




Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Výzva Slovenskej národnej strane

Na námestí SNP v Bratislave si nepriatelia slovenskej štátnosti postavili veľký petičný stan.

Patriotizmus v historickom vedomí Slovákov

Vlastenectvo prekladáme cudzím slovom patriotizmus a ten sa zvykne definovať ako citová naviazanosť na vlastný národ, ako láska k vlasti.

Moyses spojil dve Matice

Slovensko navštívila delegácia Matice chorvátskej, ktorá v Univerzitnej knižnici, bývalom sídle Uhorského snemu podpísala Memorandum o spolupráci medzi Maticou slovenskou a Maticou chorvátskou. Jej program pokračoval v Malženiciach a Veselom, rodisku Štefana Moysesa. Pozrite si videoreportáž.

 
Odber noviniek na stránke