Hodnota hlasu

Tieto dve slová evokujú v mojej mysli mystérium a aj nebezpečenstvo, ktoré nás môže dočkať pri voľbách, ktoré nás čakajú.

Dobre si pamätám ako už v niekoľkých voľbách sa zneužívali vo viacerých našich obciach naši spoluobčania Rómovia. Možnože slovo voľby v ich duši vyvolá nádejné vlnobitie túžby. Pojem hodnota hlasu som si požičal od starodávnych filozofov. Neprekonateľné filozofické myšlienky povedali, a nám zanechali, už takmer pred viac ako dvomi tisícročiami grécky filozofi: Sokrates, jeho žiak Platón, ktorý bol zas učiteľom Aristotela. Sokrates (470-399 pred n.l.) pokladal za svoje poslanie výzvu „poznaj seba samého“, ktorá bola aj vytesaná na štíte chrámu v Delfách. Sebapoznávanie sa pre neho stalo privilegovaným spôsobom zušľachťovania vlastnej duše a dosahovania cnosti. Hovorieval: kým tam, kde vládne rozum, napĺňa sa duša cnosťou, tam, kde vládne nevedomosť, dochádza k mravnému úpadku. Sokrates ako prvý vyslovil myšlienku potreby určiť „hodnotu hlasu“; za svoje pokrokové myšlienky bol obvinený vtedajšou cirkvou za bezbožnosť a odsúdený na smrť. Vypil jed.

Občan sa denne dozvedá, že sme demokratickým štátom, teda, že pokračujeme v Sokratesových šľapajách v dosahovaní cnosti. A práve s očakávanými voľbami si dovoľujem obrátiť sa na dejiny hlbšie. Vieme, že demokracia je pojem veľmi starý. Platón sa narodil r. 427 pred Kristom v Aténach. Tento mestský štát sa pýšil vynálezom, ktorý voláme demokracia. Pre 40 000 mužských občanov mesta platil princíp „rovnakého práva a rovnakých povinností pre všetkých“. Vládne orgány boli obsadzované podľa rotačného princípu a za povinnú spoluprácu v rade a aj zhromaždení ľudu bolo vyplácané zo štátnej pokladnice služobné. Platón sa domnieval, že ľudia sú principiálne nerovní. Podľa toho tiež medzi nich rozdelil spoločenské úlohy. Ako mínus krát mínus dáva plus, tak môže aj nerovnaké jednanie s nerovnými byť interpretované ako spravodlivosť, povedal. Takzvaná Platonova „geometrická rovnosť“ je v mnohých oblastiach aj dnes bežnou praxou. Odmeňovanie podľa výkonu a daňová progresivita fungujú práve podľa platónskeho princípu. Každý má úmerne svojim možnostiam a schopnostiam byť platený, zdaňovaný a vzdelávaný. Rovnosť spočíva v princípe: „Každému to jeho“.

Poučili sme sa? Naproti tomu s „aritmetickou rovnosťou“ sa stretáme,  keď vo volebnú nedeľu robíme svoj krížik. Aj dnes tu nehrá rolu ani politické vzdelanie, ani hospodárska moc ani – pokiaľ som plnoletý – vek. „Každému to isté“. Týmto som naznačil, že ľudstvo dávno zápasí s problémami demokracie a spoločensko-politickými jej dosahmi, a aj vedením hospodárstva. Po voľbách, ako sme už zistili, môžu strany, ktoré zvíťazia, zmeniť aj ekonomickú politiku. A pritom zvolený predstaviteľ nemusí byť ekonóm. Ba vieme, že boli lekári či prírodovedci. Ale jeho hodnota hlasu po voľbách ovplyvní budúce rozhodovanie o chode regiónu, kde sa stal funkcionárom. Bude sa odvolávať na „vôľu ľudu“.  Budú stáť pred ním veľké povinnosti. Mal by ich chápať ako záväzok.
Onedlho teda budeme stáť pred novým potrebným našim ponorom do spoločenského diania a jeho usmerňovania. Pri posudzovaní akéhokoľvek politického rozhodnutia je dôležité kto rozhodol a komu to rozhodnutie slúži.

Ľuďom.


Prof. J. Husár
Bratislava 15/10/2017

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Pravda nepotrebuje, aby ju lož chválila

Na jeho osvojenie nadpis vyžaduje chvíľku uvažovania.

Ján Čarnogurský: „Spojme sa s Ruskom!“

Sankcie, konflikty, politické hádky, vojny. Európa sa akoby stratila v čudnom lese a stále nemôže objaviť cestičku, ktorá ju vedie domov.

Proglas

Proglas

 
Odber noviniek na stránke