Zvážte podporu nášho snaženia pri budovaní tejto stránky.

DEŠTRUKČNÁ MOC

Slovensku hrozí demontáž územnej celistvosti i spôsobilosti štátnej správy

Väčšina ľudí na Slovensku pracuje intenzívne a ťažko. Čo za prácu pre štát za celý čas jeho existencie dostali, za to zodpovedá občanmi volená, zosobnená štátna moc a každá vládna generácia má svoj podiel na dosiahnutom stave. Nedávno sme oslavovali 25. výročie Deklarácie SR a Ústavy SR. Lenže oslávil, kto oslávil. Ako majú také oslavy vyzerať, to vám ukážu čechoslovakisti na budúci rok v októbri. Na porovnanie odporúčam všetkým, pozorne sledujte už aj bežiace prípravy, zúčastňujú sa ich aj naši štátnici. Nijaké vykrúcačky štátnikom netolerujte, lebo dobre vedia, čo robia, aj kam smerujú.

Trafiky pre „zaslúžilých“

Vyhováranie sa vládnej moci na krízou spôsobený aktuálny stav SR je pochybné v každej oblasti života spoločnosti, na ktorú upriete svoju pozornosť. Stav nie je náhodný. Vznikol následkom submisívnej a deštrukčnej politiky Dzurindovej a Ficovej vlády. To, čo sa pod dnešným vedením BuDaFi deje so zvrchovanosťou, nezávislosťou, suverenitou, územnou celistvosťou SR a nedotknuteľnosťou jej hraníc, je až hrozivo štátodeštrukčné. Veď ak máme hodnotiť zvrchovanosť a územnú celistvosť SR podľa pripojených fotografií, tak už aj colné úrady začali meniť štátnu príslušnosť asi podľa toho, čí nominant zo spolku BuDaFi je riaditeľ (či majiteľ?) takej trafiky pre „zaslúžilých“. Upadajú právne i sociálne istoty občana aj obranyschopnosť republiky, ktorá sa stáva akurát tak príležitosťou na zisky z kšeftov so zbraňami. Nahlodávaná je územná celistvosť i spôsobilosť štátnej správy. Štát je zadlžený tak, ako nikdy nebol, a prospech z dlhovej politiky nie je nijaký. Možnosť splatiť narobené dlhy sa presúva na budúce vládne a populačné generácie. Usudzujúc podľa výrokov premiéra Fica a hlavných nominantov jeho politickej strany, tak nielen prezident Jozef Tiso bol vojnový zločinec, ale asi celý projekt samostatného a zvrchovaného slovenského štátu je fašistický a oni „spravodliví“ sa ho preto chystajú demontovať. Koaličných partnerov na demontáž si pán premiér vybrali chýrnych, lebo rozmontovať čokoľvek funkčné, na to sú majstri.

Karikatúra morálky

Boj s nezákonnosťou prerástol do karikatúry morálky. Viac je podozrievaný ten, kto na zločin upozornil, než ten, kto zločin spáchal. Až tak surovo sa prejavuje arogancia mocných. Mocný páchateľ sa vysmieva celej spoločnosti do očí, ukazuje jej bezmocnosť a ako vo výklade sa chvastá svojou nedotknuteľnosťou. Pomocou masmédií balamutia ľudí a za chrbtom sa rehocú ich naivite. Čím dlhšie sú vo funkciách, tým je ich trúfalosť bezočivejšia. Aby nie, veď majú nadbytok zahraničných skúseností, ako s národom vybabrať. Len si všimnime, v porovnaní so svetom, akých skvelých máme štátnych predstaviteľov. Ten pán, čo všade začína svoju reč výrokom Amerika first, ten vraj nie je nacionalista, to je líder svetového formátu. Ten, čo sa každým svojím krokom parabolicky napája na maďarský štát, ten tiež nie je nacionalista, ale úspešný menšinový politik. Ten, čo kedysi splodil akúsi Popradskú výzvu a nalákal na jej obsah polovicu dôverčivých národovcov, z ktorej mimochodom zostala len pokrivená papuľka a dokrkvaný papier, ten je vystrkovaný ako vzorový manekýn slovenského vlastenectva. No a ten internacionalistický šalamún, čo všetko v cudzích službách vedie a usiluje sa vydržať, aby stihol SR zbaviť štátnosti, ten sa hrá nielen na vládcu, ale aj na sudcu.

Všemocná BuDaFi

Ak sa navyše pozrieme na podstatu politických strán dnešného trojlístka, musíme zapochybovať, či ešte oprávnene nosia svoje pôvodné názvy. Veď napríklad Slovenská národná strana urobila v BuDaFi také salto mortale, že na rozdiel od cirkusového akrobata veru nevie, do akej polohy sa v politickom priestore dostala. Čo z nej, okrem názvu, zostalo slovenské, už nevie ani sám Andrej Danko. Čo zaželať takým, vraj štátotvorným politikom, čo nám dávajú plesnivé zvyšky? Nech im je tá politická zem slovenská ľahká. Z ich rozhodnutia slúžime nejakým cudzím zákonom, namiesto aby zákony slúžili nám. Ak vám exspiruje občiansky preukaz, po úradoch SR sa ani len nepohnete. Ale lump, neuznávajúci túto republiku, má podľa platných zákonov také práva, že sa vykrúti zo všetkého. Vraj všetko je také „zložité“. Na čí prospech máme takú vládnu moc, také zákony? Len aby budili zdanie, že štát funguje? To má slušného občana upokojiť? Napriek tomu náš strašený občan umožňuje v každých voľbách takú moc vytvárať. Dokedy ešte? Máme svoj štát. Zatiaľ. Ale čo budeme mať o pár rokov, keď štátni predstavitelia verejne hlásajú, že sa vraj v záujme rastu životnej úrovne obyvateľa a v jeho mene postupne zriekajú zvrchovanosti štátu a reálnymi opatreniami aj celistvosti územia a ako vidieť na pripojenej fotografii, už aj štátneho jazyka? Takú budúcnosť nám strojí a rýchlo tvorí nami zvolená, všemocná BuDaFi.

Rabovači republiky

Vo vykrúcaní sa nemá páru v republike. Ale vypátrať a potrestať zločinca, to už aj podľa ministra vnútra presahuje časové horizonty jedného volebného obdobia a tým aj realizovateľnosť obsahu programového vyhlásenia vlády. Počuli sme všetci, ako sa pred voľbami kasali, čo všetko urobia pre občana, národ a štát. Teraz však vidieť, že v priebehu výkonu moci sa starajú najmä o záujmy nadnárodných finančných iluzionistov. Nevidel som, že by predložili nejaký účet aspoň svojim voličom a ukázali, ako naložili s výsledkami práce občana, ako zvýšili jeho životnú úroveň, sociálne zabezpečenie a jeho istoty, čo spravili s národným a kultúrnym bohatstvom republiky a otvorene priznali, čo všetko zbabrali. Pýtam sa teda, čo dávate občanovi za jeho prácu pre štát? Ak mu aj ten štát zoberiete, komu chcete zase rozdať zisky, ktoré občan svojou prácou vytvoril?

Ak máme hodnotiť zvrchovanosť a územnú celistvosť SR podľa pripojených fotografií, tak už aj colné úrady začali meniť štátnu príslušnosť asi podľa toho, čí nominant zo spolku BuDaFi je riaditeľ (či majiteľ?) takej trafiky pre „zaslúžilých“.

V našej SR musia jedni veľmi tvrdo pracovať, aby si udržali aspoň aký-taký štandard, a iní sú nad pomery živení štátom len preto, že robia krik a oháňajú sa všemocným slovkom diskriminácia. Ľudia by sa mali zamyslieť, kto je za všetko zodpovedný a podľa toho aj reagovať v každých voľbách. Kto poskytne Slovákom za ich nerozum vo voľbách tú dávku veľkorysosti, akú dal Kristus na kríži popravnej hávedi okolo seba, keď vyriekol povestné: Pane, odpusť im, lebo nevedia, čo činia?

Hlas pre prezieravých

Dokedy sa budeme naivne spoliehať, že túto republiku riadia politici na prospech štátu a jeho občanov? Dokedy ešte necháme voľnosť tým, čo rabujú a tlačia všetko z republiky von? Prečo sa spoliehame na tých, ktorí viac klamú ako sklamú? Keby aspoň polovicu z toho, čo už stihli vyniesť z domu, priniesli raz aj do domu. Taká je realita stavu v SR v čase príchodu ku krajským voľbám. Na kvalite reality si už vyberať nemôžeme. Ale môžeme si vybrať, či na ňu budeme reagovať s vôľou po náprave, alebo či len stereotypne skloníme hlavu a podľahneme tlaku tých, ktorí tvrdia, že Slováci nie sú schopní mať vlastný štát, lebo tam, kde sú pokope tri strany, bude aspoň šesť názorov, ale ani jeden nie sú schopní zrealizovať.

Prečo si radšej opatrnícky vyberáme politikov, ktorí podliezajú cudzej vôli? Domácich mudrcov nepočúvajú, ale cudzím tupáňom sa klaňajú. Prečo nemáme odvahu dať svoj hlas ľuďom prezieravým a rozhodným, ale radšej podľahneme rečičkám tárajov, schopných robiť akurát pandúrov pre grófa Erdődyho či nejakého Bruselčana?

Autor je predseda politickej strany Práca slovenského národa (PSN), www.psn.sk


zdroj: http://www.extraplus.sk/clanok/destrukcna-moc





Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Európu v jej ťažkom období vedú diletanti

Myslí si to bývalý slovenský politik Jozef Banáš.

Na ceste k modernej slovenskej štátnosti

Návrat k niektorým osudovým udalostiam v parlamente ČSFR

Kľúčové slová:

česko-slovenská federácia, Federálne zhromaždenie ČSFR, slovenská národná myšlienka vo FZ, ústavný základ zániku ČSFR, novodobá slovenská štátnosť

Predslov

Pri spomienkach na svoju pôsobnosť vo Federálnom zhromaždení ČSFR (FZ), na udalosti, ktoré sa v ňom odohrávali a dramaticky otriasali česko-slovenským štátom, by nebolo úplné, ak by som sa, pri príležitosti pripomenutia si 20. výročia vzniku nezávislej a zvrchovanej Slovenskej republiky (SR), nezmienil aspoň tým najskromnejším spôsobom o tom, čo sa odohralo vo mne a okolo mňa krátko predtým i potom, ako ma spoločensko-politické premeny na prelome rokov 1989 a 1990 „vyniesli“ do najvyššieho zákonodarného orgánu Česko–Slovenska.

Prvá európska univerzita na Devíne

 Konštantín Filozof, neskorší sv. Cyril, bol profesorom na cisárskej univerzite v Konštantinopole, ktorú založili v 5. storočí. Stelesňovala vrcholnú úroveň európskeho vzdelania svojej doby a Konštantín bol elitným európskym vzdelancom.

 
Odber noviniek na stránke