Zvážte podporu nášho snaženia pri budovaní tejto stránky.

Aby Matica mohla výraznejším spôsobom ovplyvňovať dianie na Slovensku, je znovuzískanie autority

Už tento piatok a  sobotu 10. a 11. novembra sa v Liptovskom Mikuláši uskutoční Valné zhromaždenie Matice slovenskej, na ktorom  sa bude voliť jej nový predseda.

V tejto súvislosti Vám prinášame rozhovor s kandidátom na post predsedu MS Romanom Michelkom.


Curriculum vitae

Roman Michelko, Mgr., spisovateľ, publicista, politológ, redaktor, editor, vydavateľ,  narodil sa 29. apríla 1971 v Košiciach. Má dve deti, žije v Bratislave.

Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odboroch filozofia – história (v roku 1995) a politológia (s vyznamenaním v roku 1996).

Od roku 1992 bol jedným z redaktorov časopisu Proglas. Bol spoluzakladateľom vydavateľstva Chronos (1994). Pracoval na Katedre histórie Trnavskej univerzity, neskôr v Národnom literárnom centre v sekcii zahraničných štúdií a v Zahraničnom vysielaní Slovenského rozhlasu. Pôsobil na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1997 až 1999). Zúčastňoval sa na zakladaní časopisu Kultúra, riadil spravodajstvo rádia Hviezda FM v Nitre (1999 až 2001). V súčasnosti je riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov, s. r. o. (od roku 2003).

Eseje a reflexie publikoval v periodikách Kultúra, Literika, Knižná revue, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Slovenské národné noviny, IQ, Extra plus, v internetovom časopise Slovo. Publikoval viac ako 800 článkov, štúdií a esejí z oblasti politológie, sociológie, filozofie, histórie a iných spoločenských vied. Debutoval zbierkou filozoficko-politologických esejí Revoltujúci Sizyfos (2006), ocenenou prémiou Ceny Ivana Kraska za najlepší debut roka, v ktorej sprítomňuje a tvorivo rozvíja odkaz najvýznamnejších mysliteľov 19. a 20. storočia (Kierkegaarda, Nietzscheho, Dostojevského, Camusa, Sartra, Kafku, Becketa, Ionesca, Fromma a mnohých iných). Kritický reflektuje najzásadnejšie problémy dneška (hodnotová entropia, problém odcudzenia, problém moci a ovládania, politika superveľmoci a politická dominancia, reflexia kultúry a podobne) a do súčasného filozofického a spoločenského diskurzu zavádza témy, ktorých reflexia v našej spoločnosti zatiaľ absentuje. Hlavným prínosom autora je, že témy nielen reflektuje, ale prináša aj vlastné, veľmi zaujímavé a originálne riešenia.
Snímka z z odovzdávania ceny Slovenskej asociácie novinárov za knihu Eseje o Kríze

Napísal knihu politologických esejí Eseje o globalizácii (2009), za ktorú dostal v roku 2009 výročnú cenu Slovenskej asociácie novinárov, vedecko-popularizačnú monografiu Medzivojnové európske diktatúry (2012), knihu Eseje o kríze (2016), za ktorú dostal tiež v roku 2016 výročnú cenu Slovenskej asociácie novinárov. Za toto dielo dostal aj   Cenu  Vladimíra Ferka, ktorú udeľuje Spolok slovenských spisovateľov za najlepšie dielo literatúry faktu. Táto kniha nadväzuje na jeho predchádzajúce Eseje o globalizácii. Je spoluautorom rozhovorov s významnými zahraničnými a domácimi intelektuálmi – filozofmi, sociológmi, politológmi a ekonómami Besy kapitalizmu alebo začiatok novej éry? (2012). Vydal publikáciu Slovenská republika v rokoch 1939 – 1945, ktorá predstavuje súbor štyroch historicko-politologických štúdií: O používaní termínov Slovenský štát a Slovenská republika v rokoch 1939 – 1945, Od autonómie Slovenskej krajiny po vznik Slovenského štátu, Ústavný systém prvej Slovenskej republiky a Úrad propagandy za autonómie Slovenskej krajiny a Slovenského štátu.

Členom Matice slovenskej je od roku 1990, od roku 1995 bol členom výboru Odboru  mladých matičiarov, od roku 1999 podpredsedom Politologického odboru MS  a od roku 2003 predsedom Politologického odboru MS.

V roku 2010 bol prvýkrát zvolený do Výboru Matice slovenskej, v roku 2013 bol znovuzvolený do Výboru MS.

Rokoch 2011 – 2013 a znova v roku 2017 bol zvolený do predsedníctva Matice slovenskej.

Zároveň je aj členom Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov.

 

Čo pre Vás znamená Matica slovenská, ako dlho v nej pôsobíte?

V Matici pôsobím už vyše dvadsaťsedem rokov. Po tých vyše dvadsiatich siedmich rokoch je pre mňa Matica predovšetkým spoločenstvom ľudí, ktorí zdieľajú podobné hodnoty ako ja. Je to miesto, v ktorom sa postupom času skoncentrovali ľudia, ktorým nie je ľahostajné ďalšie smerovanie našej vlasti, vytrvalo udržiavajú naše tradície, folklór, ale keď je treba, dokážu zviesť aj boj za neskreslenú interpretáciu našich dejín, kvalifikovane sa vyjadriť k smerovaniu našej spoločnosti.
Na snímke Roman Michelko

 

Aké by malo byť jej  postavenie v slovenskej spoločnosti?

Najzásadnejšou podmienku na to, aby Matica mohla výraznejším spôsobom ovplyvňovať dianie na Slovensku, je znovuzískanie autority, ktorou kedysi disponovala.

Druhou, veľmi dôležitou prioritou Matice je systematické a dlhodobé budovanie mienkotvorných matičných médií. Ukazuje sa ako nevyhnutné oveľa viac využívať nové médiá, sociálne siete, moderný a inovatívny spôsob komunikácie so slovenskou spoločnosťou.

No a tretím nevyhnutným predpokladom je získať si, či prilákať celoslovensky známe osobnosti, dať im priestor, aby sa na matičnej pôde mohli plne profesijne realizovať. Matica potrebuje znalosti týchto ľudí – spoločenských vedcov, historikov, žurnalistov, politológov, etnológov,  ale aj  spisovateľov, literárnych vedcov, hercov, recitátorov, divadelníkov a ďalších odborníkov,  ktorí by boli schopní a ochotní stotožniť sa s matičnými ideami aj  s myšlienkami a neúnavne ich  šíriť v slovenskej spoločnosti. Na štruktúrach MS je, aby tvorbu takýchto ľudí podporovali prostredníctvom vedeckých ústavov,  vedeckých a záujmových odborov  a  cez sieť Domov MS, oblastných pracovísk a, samozrejme, aj miestnych odborov  ďalej šírili.


 Zastáva dnes Matica takéto postavenie v slovenskej spoločnosti?

Uvedomujem si, že Matica je dnes nositeľkou hodnôt, ktoré mnohým nevyhovujú. Rozvíjať zdravé vlastenectvo sa dnes nenosí, ba dokonca je to tŕňom v oku „ súčasným nositeľom jediných prípustných názorov“. Jedným zo spôsobov, ako tento úpadok  zastaviť a ochrániť Maticu,  je dať jej novú náplň, získať pre matičnú myšlienku celoslovensky známe významné osobnosti a zastaviť tak jej marginalizáciu.  Treba urobiť všetko pre to, aby sme jej dokázali  vrátiť  postavenie, ktoré v nedávnej minulosti mala.

 
Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post predsedu MS?

Kandidovať som sa rozhodol po dlhom zvažovaní a až po tom, keď bolo celkom jasné, že disponujem silnou podporou  relevantnej časti matičiarov. V mojom prípade celkom jednoznačne nejde o naplnenie si akýchsi osobných ambícií. Moja kandidatúra je výsledkom množstva rozhovorov a diskusií, ako aj vedomia, že som schopný predložiť jasnú víziu pre Maticu, ktorá dokáže posunúť túto inštitúciu na novú kvalitatívnu úroveň.

Čo sa týka prvých krokov po prípadnom zvolení – hlboko si uvedomujem, že najväčšia hodnota  každej spoločnosti či inštitúcie je v ľuďoch, ktorí ju tvoria. Každému musí byť jasné, že jediným kritériom pri hodnotení spolupracovníkov  je ich schopnosť pomôcť spoločnému dielu. Zároveň by som dbal na to, aby v Matici bola otvorená a demokratická atmosféra. V prostredí otvorenej (aj kritickej) diskusie sa totiž najskôr podarí dospieť k najlepším riešeniam.

Hlavnou úlohou  akéhokoľvek nového predsedu MS by mala byť vnútorná konsolidácia. To znamená dať šancu a podporovať úsilie každého, kto je schopný a ochotný prispieť k napĺňaniu spoločnej vízie. Preto je nanajvýš potrebné, aby nový predseda Matice nebral každú oponentúru ako útok na seba, aby počúval aj kritické výhrady k svoje práci, snažil sa vnímať výhrady k svojej práci dobromyseľne. Na druhej strane to, samozrejme, neznamená, že má oportunisticky súhlasiť s každým názorom. Nie,  má byť schopný sformulovať vlastnú víziu a pokúsiť sa na jej realizáciu presvedčiť čo najviac ľudí.  Najpodstatnejšie však je hodnotiť ľudí podľa ich schopností, kompetencií, a nie osobných sympatií, či dokonca servility.  Nie je nič horšie, ak si niekto začne o sebe namýšľať, že je neomylný, to je zväčša začiatok konca ako danej osoby, tak inštitúcie, ktorú vedie.


Aké sú vaše programové priority?

Posilnenie spoločenskej prestíže Matice vytvorením podmienok na to, aby sa čo najviac zvučných mien s ňou identifikovalo. Posilnenie vedeckej bázy Matice získaním nových špičkových odborníkov do vedeckých ústavov MS. Dlhodobá a systematická mediálna práca, aby Maticu bolo viac vidieť a počuť, a to nielen v matičných médiách, ktoré musia byť top prioritou nového vedenia, ale aj v tých  verejnoprávnych. No a v neposlednom rade mám aj celý rad opatrení na zvýšenie vnútromatičnej demokracie.
 

Čo tým myslíte?

Som presvedčený, že je najvyšší čas stransparentniť prácu orgánov MS. Ak je dnes úplne samozrejmé, že rokovania zastupiteľstiev miest a obcí, ale aj napríklad televíznych rád sú verejné nahrávané online (naživo) a dostupné všetkým občanom , som presvedčený o tom, že aj rokovania  výboru MS by mali byť verejné a verejne dostupné na matičnom webe, nech každý vie, čo tam zástupca z jeho miestneho odboru, krajskej rady či okresnej robí, čo presadzuje, ako vystupuje, aké návrhy dáva, či a ako bojuje za svoj miestny odbor, krajskú či okresnú radu.


To sa možno niekomu nebude páčiť

Iste. Tým, ktorí tam chodia, alebo chodia len sporadicky a sú pasívni, to asi vyhovovať nebude, ale verím, že každý, ak je niekde zvolený, tak má dávať odpočet svojej činnosti a ľudia, ktorí ho do výboru vyslali, majú právo vedieť, ako  ich ten zvolený zástupca vo výboru reprezentuje a zastupuje.
Na snímke vľavo Roman Michelko s premiérom SR Robertom Ficom


V čom ešte vidíte potrebu zmien?

Ďalším konkrétnym krokom, ktorý plánujem, ak by som bol zvolený, je transparentné rozdelenie prostriedkov na regionálnu kultúru, teda na podporu akcií miestnych odborov.  Je potrebné a nevyhnutné, aby systém rozdeľovania týchto prostriedkov bol v maximálnej miere transparentný, proporcionálny a podľa vopred nastavených pravidiel. Teda významu podporenej akcie v rámci celého Slovenska. Model rozdeľovania prostriedkov by sa dohodol vopred a bol by jasný, napríklad aj nejaký bonus v  prípadne akcií konaných  na juhu Slovenska, respektíve  na zmiešanom území.

Rovnako je mojím cieľom limitovať subjektivizmus pri obsadzovaní postov riaditeľov Domov Matice slovenskej a oblastných pracovísk. Práve ľudia z regiónov, krajských rád, okresných rád, prípadne z najväčších miestnych odborov, ktoré sú v pôsobisku Domu MS, by mali mať väčšinu v konkurznej komisii  pre výber ľudí, ktorí im majú ako dobrovoľným neplateným pracovníkom robiť servis pre ich prácu. Zmeny na týchto postoch by mali byť prijateľné len v prípade, že komunita matičiarov, ktorí sú v pôsobnosti domu,  je s ich prácou nespokojná.


Ste priaznivcom matičných primárok, čo by malo byť ich cieľom?

Mojím dlhodobým cieľom je, aby delegáti, ktorí prídu na valné zhromaždenie, boli dobre oboznámení s kandidátmi na popredné  posty v Matici.  A som presvedčený, že najviac pre  skvalitnenie výberu predsedu Matice môžeme pomôcť zavedením  primárok. Veľmi oceňujem iniciatívu štyroch krajských  rád, konkrétne  Košice, Trenčín, Trnava, Nitra, ktoré si pozvali všetkých kandidátov na predsedu, aby priamo pred delegátmi predostreli svoju víziu, odpovedali na ich otázky, presvedčili, či nepresvedčili. Bol by som veľmi rád, ak by delegáti išli na valné zhromaždenie  s jasnou predstavou o tom, čo ktorý kandidát chce v Matici presadiť a akými prostriedkami to chce dosiahnuť.

 
V Matice slovenskej ste síce dvadsaťsedem rokov, ale nikdy ste nepôsobili priamo v jej exekutíve, nepodieľali ste sa priamo na chode tejto inštitúcie. Je to skôr  výhoda alebo nevýhoda?

Keďže v Matici pôsobím už vyše dvadsaťsedem  rokov, hlboko poznám jej problémy. V posledných sedem rokoch dokonca pôsobím v jej celoslovenských orgánoch. Veľmi dobre viem, kde sú jej silné stránky, ale aj kde sú jej slabiny. Zároveň však tým, že som nikdy nebol zamestnancom Matice slovenskej, mám istý nadhľad, nie som teda determinovaný veľmi zväzujúcimi osobnými väzbami, v prípade potrebných, možno aj bolestivých, rozhodnutí si teda viem zachovať akýsi potrebný nadhľad. Som presvedčený, že práve takáto pozícia je pri kandidatúre na post predsedu najvýhodnejšia, teda, že mám  prehľad o problematike, ale osobné väzby ma nezväzujú k akejsi personálnej či  koncepčnej paralýze.

 
Aké konkrétne matičné projekty či aktivity pokladáte, za dôležité?

Matica slovenská musí presvedčiť slovenskú verejnosť, že má niektoré činnosti , ktoré sú veľmi dôležité a nezastupiteľné, ktoré nikto okrem nej nerobí.

Nikto na Slovensku napríklad nerobí systematický výskum nášho exilu. Túto zložku odbornej činnosti určite treba posilniť  vydávaním denníkov, memoárov a monografií najvýznamnejších osobností slovenského exilu.

Ak mám teda predostrieť nejaké konkréta, tak je to napríklad vydanie Kamaldulskej Biblie. Je priam nepochopiteľné, že Slováci majú prvý preklad biblie do slovenského jazyka (spišského nárečia), ktorý je len o pár desiatok rokov mladší než povestná Kralická Biblia, a dodnes v podstate nie je vydaná. Zatiaľ vyšlo len veľmi obmedzené faximilné vydanie s nemeckým poznámkovým aparátom, čo je skutočne škandál. Je najvyšší čas, aby sme pre slovenskú verejnosť tento skvost národnej spisby vydali v štandardnom vydaní a, samozrejme, so slovenským poznámkovým aparátom.

Ďalšia  vec, ktorú určite treba realizovať, je nové vydanie rozsiahlejších dejín Slovenska. Dnes máme iba šesť zväzkov, ktoré vydala SAV- ka v osemdesiatych rokoch a minimálne zväzky IV až VI sú veľmi silne poznačene marxistickou interpretáciou dejín, a teda sú dnes takmer nepoužiteľné.

Veľmi ma, naopak, inšpiruje veľký český projekt, ktorý v devätnástich  zväzkoch a na štrnásťtisíc  stranách podrobne mapuje  české dejiny Velké dějiny zemí Koruny české, ktorých finančným partnerom je Česká sporiteľňa. Je to projekt na dvanásť až pätnásť rokov. Určite by som bol rád, ak by sa iniciátorom a garantom takéhoto veľkolepého projektu stala Matica slovenská.

Okrem toho by sme mali vydať novú monografiu o Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi. Viem, že jedna mladá historička ju už má v rukopise, rovnako, ako aj novú modernú monografiu o zakladateľovi Matice slovenskej biskupovi Štefanovi Moyzesovi. Dodnes o ňom máme len monografiu od Svetozára Hurbana-Vajanského.

V súvislosti s tým, že nedávno vyšla v Maďarsku veľmi kontroverzná monografia o Ľudovítovi Štúrovi, vidím ako nanajvýš potrebné, aby sme aj my vydali kritickú monografiu o Lajosovi Kosshutovi. Je skutočne najvyšší čas, aby sme vydali kritickú monografiu o osobnosti, ktorá nikdy nebola ochotná uznať slovenský národ, ktorá sa po bitke pri Világoši utiahla do exilu v Turecku a ktorá sa nikdy zo svojich chýb nepoučila.

Samozrejme,  konkrétností je veľmi veľa –  množstvo monografií, memoárov či denníkov významných osobností slovenského verejného a politického života –  len ich mechanický výber by zabral veľkú plochu tohto rozhovoru.

Určite by som rád obnovil vydávane alternatívnej Súhrnnej správy o stave Slovenska (voči IVO), v ktorej by tridsaťtri odborníkov  z rôznych oblastí spoločenského života  každoročne mapovalo vývoj Slovenska.

Čo je však najdôležitejšie,  považujem za nutnosť zabezpečiť slobodu bádania  pre historikov, ktorí sa nemusia obávať interpretovať  naše dejiny bez obavy, aby sa neodchýlili od“ jedinej povolenej“ interpretácii našich najnovších dejín.
Roman Michelko (vľavo) na besede so Starikovom, pri príležitosti slovenského vydania jeho knihy Geopolitika, ako sa to robí.


Na záver  asi očakávaná otázka, kde vidíte Maticu slovenskú o štyri roky, ak by Vás valné zhromaždenie zvolilo za predsedu  Matice slovenskej?

Maticu vidím ako personálne konsolidovanú inštitúciu, ktorej spoločenská prestíž je podstatne vyššia, než je tomu dnes.

Má oveľa väčší prístup predovšetkým do verejnoprávnych médií, pretože jej výstupy,  knihy, konferencie, odborné, ale aj spoločenské, folklórne či osvetové činnosti majú taký charakter, že jednoducho nie je celkom  možné, aby ich médiá dlhodobo a ostentatívne ignorovali.

Matičné médiá sú podstatne mienkotvornejšie, máme funkčnú internetovú televíziu a cez youtube  prinášame podstatne širšiemu okruhu verejnosti naše výstupy, umelecké, osvetové,  aj odborné či vedecké. Vydávame viacero periodík, hlboko uvažujem o opätovnom  vydávaní napríklad Matičného čítania a okrem Národného kalendára každoročne vydávame aj Literárny kalendár.

Máme podstatne viac funkčných vedeckých odborov, kde umožňujeme  mladým talentovaným spoločenským vedcom či žurnalistom realizovať svoje znalosti a schopnosti. Prebieha hlboká a otvorená diskusia, ako získať čo najviac financií na jej činnosť s tým, že postupne sa podiel verejných prostriedkov na jej rozpočte bude zmenšovať, aby nakoniec bola Matica čo najviac finančne  nezávislá.

Verím a dúfam, že o štyri roky bude Matica moderná , otvorená a priateľská inštitúcia, atraktívna aj pre mladých ľudí, ale všeobecne pre všetkých úprimných ľudí so zdravým vlasteneckým citom, ale aj širokú slovenskú verejnosť. Samozrejme, je mi úplne jasné, že dospieť do takéhoto stavu nebude vôbec jednoduché, ale odhodlanie urobiť pre to čo najviac a predstavu o tom, ako  to urobiť,  celkom jednoznačne mám.

A je len na vôli delegátov valného zhromaždenia či a v akej miere mi to umožnia.


zdroj: http://www.hlavnespravy.sk/rozhovor-s-romanom-michelkom-najzasadnejsou-podmienku-na-aby-matica-mohla-vyraznejsim-sposobom-ovplyvnovat-dianie-na-slovensku-je-znovuziskanie-autority/1198512






Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Priznajme sa k slovenskej šľachte

Náš svet, v ktorom žijeme si vytvoril viaceré obmedzenia, a v nich sa pomerne zložito cíti umenie aj kultúra a osobitne zložito najmä história a historici.

Holíčska Matica má 95

Miestny odbor Matice v Holíči vznikol zo Slovenskej občianskej besedy pod vedením Pavla Groebla, prvého školského inšpektora, 8. mája 1921.

Načo je volebná kaucia

Tri mesiace pred parlamentnými voľbami sú mediálne výstupy bezfarebné.

 
Odber noviniek na stránke