Zvážte podporu nášho snaženia pri budovaní tejto stránky.

Vedeli čo činia?

Blíži sa výročie nežnej revolúcie. Myslím si, že práve predstavitelia pohybu v roku 1989 J. Budaj a M. Kňažko nevedeli.


Na základe odporúčania rektora ma pozvali na zasadnutie ich priaznivcov na Štefánikovu ulicu v Bratislave. Mal som im pomôcť s ekonomickým programom. Preto som začal, po úvodných vetách, svoje vystúpenie citátom z knihy od nášho velikána, prvého guvernéra našej národnej banky. Z diela profesora Karvaša z roku 1947 som prečítal túto úvahu: „Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva  alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené. Hospodársky vývoj však ukazuje, že ani veľké národné štáty netvoria hospodársky ucelenú jednotku, pokiaľ národný priestor takto vytvorený nie je súčasne veľkým hospodárskym priestorom.“ Mnohým sa zdalo, že čítam dlho. Žiadali skrátenie a chceli niečo nové.

Aj po uplynutí 28 rokov, alebo práve preto, musím povedať, že slovenskí ekonómovia už dávno prispeli mnohými kľúčovými myšlienkami k pochopeniu ako funguje ekonomický systém. Keďže aj dnes má EÚ vážne problémy, nemôžem nespomenúť aj naše problémy v Česko-Slovensku v rokoch po 1968, teda v čase federalizácie ekonomiky, a jej vplyvu na ekonomickú rovnováhu vtedajšej ekonomiky; ktorá nás trápi aj dnes. Pre hodnovernosť mojich tvrdení, opäť budem citovať z diela profesora J. Sojku z roku 1970, ktorý napísal: „Je otázkou „morálky“ ekonomiky, aký spôsob úhrady, prípadne rozdeľovania príjme. Aby sme diferencovali pojmovo a obsahovo, označme pojmom agresívny ekonomický systém taký systém, ktorý je agresívny voči svojim podsystémom v tom zmysle, že podsystémy realizujú taký spôsob úhrady, prípadne rozdeľovania, pri ktorom technologicky vyspelejšie podsystémy neuhradzujú stratu technologicky menej vyspelým podsystémom, ktorá vznikla v dôsledku toho, že sa vzdali využitia svojich mobilných zdrojov“. Táto vážna ekonomická téza sa stala na VŠE vedeckou témou viacerých kandidátskych a habilitačných prác aj v matematickej podobe, čo pokladám za veľký vedecký prínos a spomenutí vodcovia o tom samozrejme vôbec nevedeli.
Akosi priamo z týchto tvrdení vyplýva, že po roku 1989 západné ekonomiky sa opäť vrhli smerom, ktorý nás zahnal do kúta. Neoptimalizovali sme ekonomické relácie medzi našou ekonomikou a ekonomikami Nemecka, či Francúzska, hoc už EHK v Ženeve v roku 1968 riešila problém komparácie ekonomík regiónu EHK plus USA, Kanady a Japonska, a to pomocou modelu input/output, za ktorý dostal Nobelovu ceny V. V. Leontiev. Vyjadril v ňom zásadné, kľúčové problémy optimalizácie fungovania veľkého hospodárskeho priestoru. O tomto matematickom obraze predstavitelia nežnej v dôsledku ich profesionálnej orientácie nielenže nevedeli, ale neboli pripravení na apercepciu, vnímanie a osvojenie si hlbokých a potrebných ekonomických poznatkov. Aj ak by vedeli, nerozumeli by im. Preto ani nemohli dať nový smer a nedokázali povedať ako.

Plne na nich platí to čo povedal N. Tesla v jeho neúprosnom boji s Edisonom: „Praktický úspech nejakej myšlienky, bez ohľadu na jej vlastnú hodnotu, závisí od postoja súčasníkov. Ak prichádza vo vhodnom čase, príjmu ju; ak nie, môže dopadnúť ako výhonky, ktoré vyláka zo zeme teplé slnko, len aby ich poškodil a spomalil ich rast nasledujúci mráz“.

Prof. J. Husár

Bratislava 10/11/2017.





Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Bruselskí buzeranti

Na úvod uvádzam, že pod označením „buzerant“ v tomto článku nemám na mysli hanlivé označenie homosexuála ale človeka, ktorý iných ľudí buzeruje,

Dulovce slovenský diamant na Juhu

Južnoslovenské detské a mládežnícke folkórne slávnosti v Dulovciach, pri zrode ktorých stála aj Matica slovenská, sa dožili svojho dvadsiateho ročníka.

 
Odber noviniek na stránke