PRAVDA EXISTUJE, ale musíme ju neúnavne objavovať a obhajovať

Ďakujem pánu Jurajovi Bindzárovi, že píše pre Slovenské pohľady jeho pohľady z Rozhľadne na literatúru, umenie a život. Bindzár je dobrým prínosom pre SP.


Nie vždy sa mu však podarí podať celú pravdu. Aj tak mu ďakujem za inšpiráciu a či vyprovokovanie zadívať sa do minulosti, do papierových, aj do internetových kníh.

V kolónke Televízne kino, O potrebe hrdinov (SP 7-8/06), píše o filme slávneho gréckeho tvorcu Costa-Gavrasa AMEN, ktorý koncom mája, z príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny uviedla Česká televízia. Hej, národ potrebuje hrdinov a najlepšie je keď tá hrdinka sa volá pravda. Píše, je to „...zasa film o vyvražďovaní Židov, zasa o holokauste, o tých potemnelých zákulisných rokovaniach mocných a najmocnejších, čo ale nás, Slovákov, nemusí trápiť, a vlastne ani zaujímať...“. Uisťujem hneď pána Bindzára, že nás to trápi aj zaujíma. A to do takej miery, že sa mnohí Slováci snažíme dopátrať celej pravdy. V záujme ozdravenia našej politickej atmosféry, našej ľudskosti, civilizácie, v záujme svätej pravdy.

Lebo, keď čo i len jeden nevinný človek je zničený, je to zločin proti Bohu a ľudskosti.

Ten Oswienčim! Aj dvaja svätojurský Židia F. Wetzler a R. Vrba, „ktorým sa zázračne podarilo z tábora ujsť“ a mnohí ďalší, riskovali život aby mohli priniesť pravdu na svetlo sveta. SR ich zaopatrila potrebnými dokumentmi aby mohli priniesť ich pravdu na Západ. Aká tragédia, že im neuverili ani Spojenci, ani Beneš v Londýne, ba ani ich vlastní ľudia v Európe a v USA! A tak holocaust pokračoval. Ani len tie železnice a cesty vedúce do Oswienčima, Treblinky, atď., sami Židia a slobodné a silné mocnosti tohto skriveného sveta, nezničili a nebombardovali aspoň tak, ako bombardovali Nemeckom okupovanú a kontrolovanú Európu... Ba ani preslávení Stalinovi a poľskí agenti a partizáni nezničili prekliate koncentráky, lebo títo vedeli všetko dávno pred inými, najmä malými národmi Európy. Keďže všetci vedeli, ako dnes každý múdry po funuse a zločine tvrdí, že sú Židia posielaní do plynu. Nijakí silní tohto sveta neurobili nič konkrétne, ba odmietli prijať Židov a ich zachrániť. Ale oportunistické huby v SR neustále obviňujú náš malý a slabý národ zo štvrtiny okupovaný Maďarskom a od augusta 1944 už úplne okupovaný Nemeckom, že nezachránil Európu pred nacistami.

Pán Bindzár spomína aj pápežského nuncia G. Burziu, ktorý z rozkazu pápeža sa snažil zastaviť vyvážanie Židov do pracovných a koncentračných táborov. V lete 1942 SR žiadala Nemecko, aby mohla slovenská delegácia navštíviť koncentračné tábory v Poľsku a presvedčiť sa o životných podmienkach slovenských Židov. Nemecko tvrdilo, že obyvatelia táborov žijú v slušných podmienkach, sú šťastní v ich novej vlasti, ale nikdy nepovolilo SR nijakú kontrolu táborov. Nemecko však povolilo kontrolu Medzinárodnému červenému krížu a ten svetu hlásil, že je tam všetko takmer v poriadku. Vďaka viacnásobným žiadostiam slovenských biskupov, na základe učenia Cirkvi a informácií od Vrbu a Wetzlera a iných prameňov, vyvážanie Židov „na prácu na východ“ prezident Tiso v októbri 1942 zastavil a nikto zo SR nebol vyvezený, napriek zúrivým tlakom nacistického Nemecka. Keď vojská SS gen. Bergera po vypuknutí povstania, v auguste 1944, úplne okupovali SR, Nemci mali nad všetkým totálnu moc a transportácie obnovili. Vláda SR bola nevládna.

Pán Bindzár tiež spomína nitrianskeho rabína Weissmandla a ďalšie známe mená z tej strašnej doby. Nedôverčivo sa díva na pápeža Pia XII., ktorého „rôzne hodnotenie...narobilo už veľa zlej krvi“. Jednostranné, ideologicky zaujaté, dezinformačné názory narobili „veľa zlej krvi“. Bindzár sa v zátvorke ponosuje na kardinála Korca - duchovnú, morálnu a intelektuálnu ozdobu Slovenska a celej Európy - ktorý si dovolil nesúhlasiť s falošným obvinením Pia XII. britským dôstojníkom, vraj že pápež po vojne si neželal, aby do Vatikánu vstúpili vojaci čiernej pleti. Smiešne tvrdenie, lebo vtedy už desiatky miliónov ľudí čiernej pleti boli katolíkmi a ich kňazi navštevovali Vatikán... Zrejme že dôstojníci kolonialistickej veľmoci Veľkej Británie sú anjeli a lživú propagandu nikdy nepestovali. Nedávno Izraelské noviny Haaretz uverejnili zaujímavú správu. Išlo o tvrdenia britskej vojnovej propagandy, ktorej som veril i ja, že Nemci varili mydlo z kosti židovských väzňov (túto falošnú propagandu začali za Prvej svetovej vojny, v druhej to iba opakovali). Z úcty k obetiam, Židia pochovali i debničku mydla, keďže si mysleli, že sú v ňom pozostatky ich ľudí. Ale nedávno vykopali tú debničku a urobili analýzu toho mydla a zistili, že neobsahuje nijaké stopy ľudskej DNA... Aké je len dôležité každé tvrdenie a každý zločin vedecky, súdne dokázať, a potom si otvoriť papule!

Vo vojne každá originálna negatívna propagačná idea o nepriateľovi poslúži. Bolševikom napr. poslúžila lož o nemeckej masakre poľských dôstojníkov a intelektuálov v Katyňskom lese, na Ukrajine. Nové Rusko sa k masakre konečne priznalo a Poliakom sa ospravedlnilo iba pred pár rokmi. Ale desiatky rokov komunisti za pravdu o masakre zabíjali a prenasledovali ľudí v Poľsku, na Ukrajine, v Rusku, v Nemecku a aj na našom malom Slovensku! Tak aj nášho vynikajúceho básnika Andreja Žarnova! Žarnov, vlastným menom MUDr. František Šubík, ako patológ, bol členom medzinárodnej lekárskej komisie, ktorá v apríli 1943 odborne dokázala, že vyše 4 tisíc poľských dôstojníkov a intelektuálov bolo zavraždených sovietskymi komunistami, keď Nemecko zo západu a Sovietsky zväz z východu napadli v 1939 Poľsko. A koľké roky sme tým nekresťanským, komunistickým klamstvám - zločinom verili! Prečo nie?! Veď ako decku, vo Valaskej Belej za povstania mi nemecké guľky svišťali okolo hlavy.

Cirkev od jej založenia Ježišom Kristom hlása posvätnosť, rovnoprávnosť a rovnocennosť všetkých ľudí podľa zákona ich Stvoriteľa a pred ľudskými zákonmi. Vždy hlásala skutočné právo na slobodný a dôstojný život každého človeka, zahrňujúc i veľmi dôležité ľudské právo výhrady svedomia. Každá totalita nenávidí toto právo!

Pápeža Pia XII. a Katolícku cirkev nepriatelia Krista obvinili z nečinnosti a neúprimnosti počas 2. svetovej vojny. Veľa nedôsledných historikov a zloprajúcich propagandistov a umelcov vyfantazírovali ďalšie obvinenia. Tieto obvinenia motivované nevedomosťou, alebo marxistickou, nacistickou, antikresťanskou ideológiou patria do kategórie známej Stalinovej „vtipnej“ otázky: Koľko tankových divízií má pápež...? Jednalo sa o morálnu váhu Katolíckej cirkvi. Pre Stalina a Hitlera pravda, zákon a morálka bolo to, čo povedali oni a ako boli schopné hovoriť ich tanky...

Nešťastná je každá krajina, ktorá žije v lži. Nešťastnejšia, ktorá nehľadá pravdu. Ale najnešťastnejšia je krajina, ktorá zakazuje hľadať pravdu!

Lož zničí každého človeka, národ, ba vieme, že zničí i mohutné impériá. Stačí sa podívať na staršie mapy. Aby sme sa dopracovali k pravde, musíme preskúmať najmenej dve strany mince, vypočuť tvrdenie každej stránky. Nech mi páni Gavras a Bindzár dovolia podívať sa na druhú stranu mince a predložiť niekoľko overených faktov o pápežovi Piovi XII. a tak i o Cirkvi.

Nasledujúce citáty sú z knihy profesorky Margherity Marchione, Ph.D, Yours Is a Precious Witness. V Januári 1996 ma pozvala do preplneného Talianskeho kultúrneho inštitútu v New York City na prezentáciu jej novej knihy. Je to kniha dokumentov a pamätí Židov a Talianov z časov 2. sv. vojny. Autorka je Fulbright Scholar, je Emeritnou profesorkou talianskeho jazyka a literatúry na Fairleigh Dickinson Univerzite v Madisone, v štáte New Jersey. Je autorkou viac ako tridsiatich kníh a jej meno je ozdobené mnohými vyznamenaniami. Teda, nech sa páči:

„Hitler dosiahol vrcholnú moc v Nemecku 30. jan. 1933, napriek organizovanej katolíckej opozícii. Katolíci tvoria však iba jednu tretinu obyvateľstva Nemecka. 20. júla 1933 sekretár Vatikánskeho štátu Eugenio Pacelli (neskorší pápež Pius XII.) podpísal Konkordát s Nemeckom, kde Nemecko garantovalo slobodu vyznania a praktizovania Katolickej cirkvi a právo slobodne regulovať cirkevné veci v Nemecku. Päť dní na to Hitlerova Národne socialistická vláda vyhlásila sterilizačné zákony, ktoré zasiahli Židov, ale najmä boli namierené proti učeniu Katolíckej cirkvi. Krátko po tom tisíce katolíckych kňazov, rehoľníkov a laikov bolo hodené do žalárov. Katolícka liga mladých bola rozpustená. Vedúci Katolíckej akcie bol zavraždený.“

„Sedem mesiacov po zvolení za pápeža, Pius XII. súhlasil s tajným sprostredkovaním schôdze medzi protinacistickým hnutím nemeckých generálov a reprezentantom britskej vlády. Táto akcia je známa ako Zossen konšpirácia. Nemeckí generáli však stratili odvahu a nikdy Hitlera nezatkli.“

„Predtým ako ktorákoľvek známa a vážená personalita venovala akúkoľvek pozornosť holocaustu, Pius XII. v jeho Vianočnom posolstve v roku 1942 odsúdil rasistický nacizmus. Himlerov pobočník R. Heydrich 22. Januára 1943 zaútočil na pápeža takto: Pápež odmietol Nový európsky poriadok Národného socializmu. Jeho prejav je jeden dlhý útok proti všetkému čo nám je drahé. Povedal, že Boh považuje všetky národy a rasy za rovnocenné a rovnoprávne. Pápež sa jasne zastáva Židov. V skutočnosti obvinil nemecký národ, že pácha neprávosti na Židoch a stal sa hlásnou trúbou židovských vojnových kriminálov“.

„The New York Times v recenzii knihy Davida Wymana o Holocauste uviedli túto pasáž z jeho knihy: V septembri 1942, v časoch masovej deportácie z Francúzska, pod tlakom Eleanory Rooseveltovej (manželky prezidenta USA) a agencií pre utečencov, vytĺkla na State Departmente (Ministerstvo zahraničia) povolenie vstupu do USA pre 5000 židovských detí, ktoré boli sústredené vo Francúzsku. Avšak povolenie bolo stornované sústavným odkladaním. Čo horšie, State Department ešte sprísnil reštrikčné vízové opatrenia“.

„Podľa Davida Wymana, keď Bulharsko bolo ochotné povoliť 30 tisícom Židov emigrovať do Palestíny v roku 1943, britský minister zahraničia A. Eden argumentoval takto: Mali by sme postupovať veľmi opatrne či vôbec nechať všetkým Židom emigrovať z Bulharska. Ak to urobíme, potom Židia vo svete budú žiadať podobné povolenie pre Židov z Poľska a z Nemecka. Hitler môže využiť našu povoľnosť.“

„David Kaplan v The New York Tribune poznamenal, že Američania nechceli viac Židov v USA, Briti ich nechceli v Anglicku...vyzeralo to tak, že nikto nemal nijaké riešenie, iba nechať Hitlera aby ich zabíjal. USA a Spojenci počas 2. svetovej vojny mohli zastaviť Hitlerovo konečné riešenie pre Židov Európy, ale neurobili tak.“

„V júni a v júli 1944 z Maďarska vyviezli viac ako 437 tisíc Židov do Oswienčimu. V júni Pius XII. poslal prosebný a protestný telegram Admirálovi Horthymu, regentovi v Budapešti.“ Horthy vyvážanie zastavil. Nemci ho odstavili od vlády a nasadili v Maďarsku ešte tvrdší režim“.

Hitler sa katolíckej cirkvi vyhrážal:“ Ak by bolo povstanie v Nemecku, okamžite by som pozatváral a usmrtil všetkých vedúcich Katolíckej cirkvi a zničil všetkých internovaných v koncentračných táboroch“.

„V júli 1944, po príchode Spojencov, hlavný rabín (mesta Rím) Israel Zolli slúžil sväté služby Božie v synagóge, ktoré sa vysielali rozhlasom a v ktorých sa verejne poďakoval pápežovi Piovi XII. za pomoc židovskej komunite... 25. júla, s predsedom Židovskej spoločnosti, navštívil pápeža aby sa jemu a katolíkom Ríma oficiálne a osobne poďakoval za láskavosti a všetko čo urobili pre Židov. Keď bolo treba otvorili aj konventy a kláštory, ba urobil aj výnimky v kanonickom práve aby mohol židovských mužov umiestniť i v ženských kláštoroch a tak ich ochrániť pred zlobou nacizmu.“

„Pápež Pius XII. navonok pôsobil neutrálne, ale súkromne bol aktívny. Nerozprával, ale konal. Židovský svet, zdá sa, súhlasil, pretože 12. októbra 1945 World Jewish Congress poslal Vatikánu dar 2 milióny lír. Druhý predseda vlády Izraelu Moše Šarett povedal Piovi XII., že si považuje za prvoradú povinnosť poďakovať sa jemu a Katolíckej cirkvi za všetku pomoc pri záchrane Židov“.

„Keď vojna končila, hlavný rabín Jeruzalema takto poďakoval pápežovi: Izraelčania nikdy nezabudnú čo jeho svätosť a jeho zástupcovia, inšpirovaní večnými princípmi náboženstva, ktoré formuje samotné základy skutočnej civilizácie, čo robí pre našich nešťastných bratov a sestry v tejto najtragickejšej hodine našej histórie. To je živý dôkaz svätej Prozreteľnosti na tomto svete“.

„V roku 1954, židovský historik Leon Poliakov napísal, že neúnavná humanitárna snaha Cirkvi, napriek Hitlerovmu teroru, so schválením a iniciatívou Vatikánu, nikdy nezapadne do zabudnutia“.

Keď pápež Pius XII. v roku 1958 zomrel, sústrastné telegramy prišli do Vatikánu od hláv európskych národov a zo všetkých strán sveta. Reprezentantka Izraelu v OSN Golda Meirová ako prvá poslala do Vatikánu takýto elokventný telegram:

Zdieľame smútok ľudstva nad odchodom jeho svätosti pápeža Pia XII. V generácii doráňanej vojnami a konfliktami, bol to on, ktorý pozdvihol ideály mieru a súcitu. Keď strašné martýrstvo zaľahlo na našich ľudí v dekáde nacistického teroru, pápež pozdvihol hlas na obranu obetí. Obohatil náš život hlasom volajúcim o veľké morálne pravdy ponad hrmot denných konfliktov. Smútime za veľkým služobníkom mieru.“.

Z knihy Zamlčaná pravda o Slovensku, ktorú v roku 1996 vydali MUDr. Gabriel Hoffmann a Priatelia prezidenta Tisu na Slovensku a v cudzine, vyberám na pripomenutie aspoň pár citátov. Ľudia hľadajúci pravdu iste knihu čítali.

„Keď sa 9.septembra 1941 podarilo Tukovi vo vláde prebojovať rasistický židovský kódex, Tiso podal demisiu. Jeho demisiu predsedníctvo HSĽS neprijalo. V tých časoch traja rabíni (Frieder z Nového Mesta nad Váhom, Unger a dr. Schweiger z Nitry) vyhľadali biskupa Kmeťku za prítomnosti vtedajšieho gen. vikára Nécseyho a žiadali urobiť všetko, aby Tiso zostal prezidentom, pretože po ňom by prišiel Tuka, čo by znamenalo oveľa väčšie nešťastie pre Židov ... Prezident Tiso, židovský kódex nikdy nepodpísal a vyhradil si právo udeľovať výnimky. Jeho výnimkami zachránil okolo deväť tisíc Židov. Proti kódexu protestujú aj slovenskí biskupi memorandom zo 7. októbra 1941. Píšu: ‘Svetonáhľad, podľa ktorého toto nariadenie bolo osnované, je ideológia tzv. rasizmu, ktorá skrýva v sebe nebezpečné bludy‘. Protestuje aj sv. Stolica (Pius XII.) nótou č. 8355-41 z 12. novembra 1941...“

„Šéf politického oddelenia ríšskeho ministerstva zahraničia Woermer v zápise o rozhovore so slovenským vyslancom 25.3.1942 píše: Tukovi sa síce stále darí pretlačiť novej dobe zodpovedajúce zákony, ako napríklad Židovský kódex, avšak Tisovi oddaná väčšina vo vláde šikovným manévrovaním vždy nájde spôsob Tukove plány zmariť.“

„25.mája 1942 Eichmann prisľúbil Tukovi, že sa zo slovenskými Židmi bude zachádzať čo najľudskejšie. No opozícia vo vláde a prezident Republiky (Tiso) nemeškali v diele záchrany... 26. júna 1942 nemecký vyslanec v Bratislave Ludin telegrafoval do Berlína: ‘Výkon odsunu Židov zo Slovenska (na práce do nemeckých fabrík v Poľsku) sa dostal nateraz do mŕtveho bodu. Na základe vplyvu cirkví a korupcie slovenských úradníkov dostalo 35 tisíc Židov mimoriadne preukazy, na základe ktorých nesmú byť evakuovaní.“

„Záchranu Židov organizovali i pápežskí nunciovia, najmä Roncalli (neskorší pápež Ján XXIII.) a Mazzoli v Bulharsku, ktorí využili dobré styky s bulharskou kráľovskou rodinou a zachránili skoro všetkých 25 tisíc bulharských Židov. Menovať ďalej treba Msgr. Cassula v Bukurešti, Msgr. Rottu v Budapešti, Msgr. Burzia v Bratislave a iných. Všetci konali, ako to sami dosvedčili, s vedomím a z príkazu Pia XII. S pápežským súhlasom otvorili dvere kláštorov a iných cirkevných inštitúcií, aby chránili Židov... Z pápežovej iniciatívy, katolícke štáty (dokonca i Francovo Španielsko) prijímali a podporovali židovských utečencov. Na ich výpomoc Pius XII. uvoľnil dva a pol miliardy lír“.

Už ani netreba zdôrazňovať obetavé snahy toľkých slovenských a iných európskych roľníkov, robotníkov, učiteľov, politikov, diplomatov, ktorí pod nemeckým trestom smrti riskovali životy a svoje rodiny, len aby mohli zachrániť Židov, lebo im tak diktovali ich kresťanské duše.

Nesmierne zaujímavé sú snahy hore spomenutého rabína Michala Ber Weissmandla, ktorý sa usiloval zachrániť slovenských, ale i iných Židov počas vojny. Jeho kniha bola vydaná v hebrejčine v New Yorku, v roku 1961. Výňatky sú z anglického článku I. Domba o Weissmandlovej knihe s nadpisom: The millions that could have been saved. Weíssmandlove meno mi Googel vyhľadal na tejto web stránke: www.jewsagainstzionism.com.

Toto je reklama na jeho knihu: “Napísaná rabínom Weissmandlom, táto kniha popisuje jeho svedectvo o brutálnej úlohe zionistov, ktorí zabránili zachrániť obete holokaustu.“

„Kronika vojnových rokov 1942 do 1945 rabína M. B. Weissmandla, výstižne pomenovaná Min Hametzar (From the Depths, Z hĺbok). V nej odhalené strašné fakty nie sú dobre známe...Kto si len vie predstaviť hitlerovský holocaust? Kde sú v jazykoch slová, ktoré by to popísali?... Či existujú v jazykoch slová, ktoré presne popíšu konverziu vzácnych Židov do stavu zvierat pripravených na zabitie?“

(Nemec) „Wisliceny bol oddaný prívrženec nacizmu a bol „odborník“ pre riešenie židovskej otázky na Slovensku ako Eichmannov reprezentant v tej oblasti (Európy)... Wisliceny bol hlavný, ríšsky vládca a organizátor transportov. Bol takmer vždy opitý. Opitý alkoholom, ale intoxikovaný krvou, a zdal sa nedostupný...

Rabín Weissmandel, ku koncu 1943, keď už boli dve tretiny Židov zo Slovenska odtransportované ‘na prácu’, zoznámil sa s istým Hochbergom, esesáckym intrigánom a druhým komandantom po Wislicenym. Hochbergov predstavený miloval peniaze a tie už kúpili úľavy pre ľudí – odloženie deportácie... Rozradostený z takého objavu, predebatoval vec s jeho svokrom v Nitre. Svokor uvažoval, že keď táto staromódna metóda môže byť užitočná, tak prečo ju nepoužiť a nezachrániť masy ľudí ... Jednému zo slávnych ľudí v Bratislave, rabínovi Aharonovi Gruenhutovi, podarilo sa získať u Hochberga dôveru v rabína Weissmandla a zaistiť mu s ním tajnú schôdzku. Rabín sa Hochbergovi predstavil ako človek, ktorý má kontakty s rabínskymi kruhmi po celom svete. Ukázal Hochbergovi jeho pas s britským vízom, povedal mu o jeho návšteve Londýna a konferencii, ktorej sa zúčastnil, aby urobil naňho dojem, že je vo vysokom postavení. Potom ho uistil, že na Slovensku má tajné poslanie najvyššej dôležitosti ako reprezentant židovstva v zahraničí, ktoré sa s ním spojilo cez Americkú kanceláriu (joint) vo Švajčiarsku. Títo sú pripravení vyplatiť Hauptsturmbandfuererovi Wislicenému v hotovosti čo si zažiada, ak zastaví transporty Židov na východ (do Poľska)... Tiež mu dal uistenie od Svetového židovstva, že ak natrvalo zastaví odvoz Židov, po vojne, on, aj Wisliceny, budú v bezpečí.... Hochberg sa najprv rozčúlil nad takou ponukou, ale po dlhšom rozhovore zmäkol a povedal, že musí rozprávať s Wislicenym. Po hodinách čakania Hochberg sa vrátil celý vzrušený a oznámil: the deal is done, dohodli sme sa. Wisliceny chce 50 tisíc dolárov a zastaví všetky transporty. Ako prejav dobrej vôle zatiaľ zadrží tri transporty, každý s asi tri tisíc dušami, určené na odchod na budúci utorok, piatok a nasledujúci utorok. Ale v piatok za tým, musí mať v rukách prvú splátku v sume 25 tisíc dolárov. A za sedem týždňov po prvej splátke, ďalších 25 tisíc. Potom už nijaké transporty nebudú. Nemá nijakú ďalšiu podmienku. Ale musíš ukázať, že doláre prídu zo zahraničia, nie od slovenských Židov.“

„Rabín Weissman ponáhľal sa do Nitry aby informoval svojho svokra a začal zariaďovať všetko potrebné. Nitriansky rabín sa potešil možnosti zachrániť toľké životy, ale vyslovil pochybnosti či v ďalekej kancelárii (joint) budú rozumieť ich tragickému postaveniu. Lebo zionistickí vodcovia spolupracujú s kanceláriou môžu mať iné kalkulácie. Ale navrhol spojiť sa s Radou ortodoxných židovských komunít, aj so zionistami a zapojiť do partnerstva tiež neortodoxné skupiny. Spojiť sa tiež s pani Gisi Fleischmanovou, ktorá je v zionistických kruhoch a bola predvojnová reprezentantka kancelárie na Slovensku...

Zionizmus je založený na báze, že spôsob štátnosti aký majú iné národy je aplikovateľný aj na židovstvo. Ako keby nevideli rozdiel medzi národmi sveta a židovstvom! Oni to vidia tak, že Židia si riadia ich osud takou istou cestou a spôsobom ako iné národy. Viera v exil, podľa Nebeského Dekrétu, ako trest za naše hriechy a viera v Nebeské Vykúpenie podľa Vôle nášho Stvoriteľa, pre zionistov neexistuje.“

„Šloime Stern (z Bratislavy) našiel diplomatického kuriéra, ktorý bol ochotný vziať všetky dôležité odkazy do kancelárie v Zurichu. Tiež bol schopný zohnať ohromné množstvo peňazí zo všetkých kútov Slovenska. Tie sa potom na čiernom trhu premenili na 25 tisíc dolárov... Peniaze určené Wislicenému odovzdali Hochbergovi. Ten prišiel späť so sľubom, že sedem týždňov nevyšle nijaké transporty. Potom čaká ďalších 25 tisíc...“.

„Pani Fleischmanová napísala memorandum do kancelárie Židovskej Agencie. Všetci boli presvedčení, že keď kuriér dopraví ich memorandum, nie 50 tisíc dolárov, ale desať krát 50 tisíc budú mať k dispozícii na túto a podobné záchranné akcie. Isteže Židia po celom svete budú tancovať od radosti keď budú počuť, že sa dvere otvorili do vnútorných kruhov SS, že sa našiel spôsob ako Židov zachrániť.... Určený dátum sa blížil. Toľko peňazí je potrebných! Mnohým ľuďom sa podarilo utiecť z toho pekla v Poľsku do Slovenska a odtiaľ pokračovali do Maďarska a Rumunska, ktoré ešte neboli tak sprocesované nemeckými hordami...Peniaze sú potrebné tiež na rozšírenie pracovných táborov v Seredi, v Novákoch... Tak by neboli vyvezení do Poľska. Návrat kuriéra nervózne očakávali...

Konečne sa kuriér vrátil. Ale peňazí nič. Ani len listom neodpovedali tie pomocné organizácie! Priniesol iba ústny odkaz, že nemajú čas písať a o pomoci nebola ani len zmienka.... Rabín Weissmandl píše, že všetci sa cítili ako keby sa dom na nich zrútil...“.

„Rabín sám sa podujal napísať list Agencii a do kancelárie v mene rabínov, ktorí zostali na Slovensku. Bol to list plný sĺz a prosenia., ale odpoveď neprichádzala. Stanovený termín ubehol. Požiadali Hochberga, aby poprosil Wislicenyho aby počkal tri - štyri týždne, lebo kuriér mal vo Švajčiarsku nehodu a pobyt v nemocnici spôsobil jeho zdržanie. Wisliceny súhlasil, že počká...

Nakoniec predsa prišiel list z Zurichu, napísaný Sally Mayer, v ktorom ich informovali, že 50 tisíc je veľa peňazí pre takú malú krajinu a ich rozpočet im nedovoľuje poslať nič, a historky o deportáciách a z Poľska sú prehnané. Je vraj typické pre východoeurópskych Židov stále žiadať peniaze. Peniaze prichádzajú z Ameriky a tá nedovolí posielať do nepriateľských krajín nijaké finančné prostriedky. Možno kancelária v Maďarsku im trochu pomôže z fondu, ktorý ešte pred vojnou bol zablokovaný“.

„Rabín Weissmandl a jeho kolegovia prečítali list, ale neboli schopní uveriť, že taký list mohol napísať Žid. Keď si jasne uvedomili obsah listu, ich srdcia sa zastavili.

A to ešte nebol koniec. Prišiel ďalší list, ktorý plne vysvetlil obsah prvého. Ten ich ešte viac umŕtvil a doráňal. To odhalilo bezodnú priepasť do akej rodení Židia môžu padnúť—a za to je zodpovedný zionizmus“. Toľko z článku I. Domba o Weissmandlových spomienkach.

Vždy sa nájdu duchovne slabí ľudia, ktorí za tridsať strieborných nechajú zo seba urobiť nástroje na vykonávanie diabolských zločinov. Aký to veľký žiaľ pre celé ľudstvo! A vždy sa nájdu duchovne silní ľudia, ktorí obetujú, ak je treba aj svoj život, aby zabraňovali vykonávaniu diabolských zločinov. Aký to veľký dar pre celé ľudstvo!

Jul 2017

J. J. Krupa

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Vládny režim ide bojovať proti “konšpiráciám a lžiam” na webe

Rezortu vnútra sa nepáči spochybňovanie členstva v Európskej únii a zahranično-politickej orientácie

Staroslovenský, alebo staroslovienský

Dnes, po toľkých rokoch štátnej samostatnosti, by už slovenská historiografia mala mať ustálenú terminológiu. Napriek tomu sme naďalej svedkami váhaní: staroslovenčina alebo staroslovienčina (?), Slovan alebo Sloven či ešte Slovien (?). Ako je to možné, keď v iných jazykoch sa s podobnými dvojtvarmi nestretneme: staročeský, staromaďarský, starogrécky, starofrancúzsky. Jednoznačné sú aj novoveké pomenovania: český, maďarský, (novo)grécky, francúzsky.

 
Odber noviniek na stránke