Erózia slovenskej diaspóry-2017

Maďarsko:  plus  1 milión zahraničných Maďarov,  Slovensko: mínus 1,8 milióna zahraničných Slovákov

Zatiaľ čo počet občanov Maďarska v posledných rokoch o jeden milión vzrástol, klesol počet zahraničných Slovákov o 1,8 milióna. Vláda v Budapešti robí všetko preto, aby sa v cudzine nestratila ani jedna jediná maďarská duša a umožňuje získať zahraničným  Maďarom maďarské občianstvo. 
Oproti tomu je dramatický úbytok zahraničných Slovákov za posledné dve dekády výsledkom úplného nezáujmu Slovenska, ich materskej krajiny, o osud svojich „drahých krajanov“.

Je smutným faktom, že v Slovenskej republike sa problematika zahraničných  Slovákov v rebríčku významu či dôležitosti dlhodobo nachádza na najnižšej priečke, ešte za sociálne neprispôsobivými a inými neproduktívnymi vrstvami obyvateľstva. Pritom tretine ľuďom žijúcim na Slovensku pomáha finančne rodina zo zahraničia.

Podľa Svetovej banky predstavovali len v roku 2014 peniaze zaslané na Slovensko 2,4 percenta hrubého domáceho produktu, čo podľa inštitúcie znamenalo viac ako dve miliardy eur.  Dá sa predpokladať, že najmenej  polovica z tejto sumy sa dostane do obehu na domácom  trhu práce, predaja tovarov a poskytovanie služieb, čo znamená, že cez 20% DPH  takto do štátnej pokladnice pribudne každý rok niekoľko 100 miliónov eur.  Nemalý podiel na tejto finančnej injekcii pre slovenskú ekonomiku majú aj slovenskí občania, ktorí dlhodobo (niektorí natrvalo) žijú v zahraničí, kde pracujú, podnikajú, študujú a pod.

Ich počet kolíše v závislosti od hospodárskej a spoločensko-politickej situácie (tiež aj od ročnej sezóny). Oficiálne odhady vychádzajú z cca. 250 – 300 tisíc osôb.

Podľa úradných údajov odchádza každý rok zo Slovenska „na Západ“, za lepším životom (hlavne  za pracovným  uplatnením) v priemere

10 000 mladých ľudí. Vrátiť domov sa z nich chce  údajne iba  každý štvrtý...

V slovenskej diaspóre prevláda názor - a dlhoročná skúsenosť to potvrdzuje -, že štát plnenie úloh vo vzťahu k slovenskému zahraničiu, ktoré mu ukladá Ústava SR, dlhodobo zanedbáva, čo má nedozierne následky jednak na stav slovenskej diaspóry ako takej, jednak na kvalitatívnu úroveň vzťahov medzi Slovenskou republikou a krajanským svetom.

Tento neradostný stav, ktorý môže vyústiť do úplnej asimilácie, výstižne ilustruje výrok jedného dlhoročného krajanského aktivistu z jednej krajiny západnej Európy:

Keby nebolo Sagana a Vlhovej, vianočnej kapustnice a vysmážaného kapra, už dávno by sme zabudli, odkiaľ pochádzame.....Slovensko na nás kašle a my si musíme nájsť novú domovinu.

Slováci vo svete prežili maďarský žalár národov, prekonali pražský dirigizmus či nemeckú tretiu ríšu, nezdolala ich ani komunistická zlovôľa. Začiatkom 90. rokov 20. storočia sa vo svete k slovenskému pôvodu hlásilo 2,5 milióna osôb, občanov iných štátov, potomkov rôznych vysťahovaleckých vĺn, či politických exulantov. Je priam iróniou osudu, že dnes, po takmer 25. rokoch existencie  novodobej Slovenskej republiky, ich počet <podľa úradných štatistík (cenzus 2010 v USA a v EU) > klesol na necelých 800 tisíc, čiže oproti r.1990 na tretinu!

Napriek opakovanému upozorňovaniu na permanentné znižovanie stavu slovenskej diaspóry, vláda a iné orgány a inštitúcie Slovenskej republiky ostávajú v tejto otázke nečinné. Ľahostajnosť, nevšímavosť, bagatelizovanie problému na jednej strane, vedomé zavádzanie verejnosti klamlivými údajmi o stabilnom počte „zahraničných Slovákov“ na strane druhej, tak sa dá pomenovať prístup nomenklatúry na Slovensku  k tejto otázke. Pritom zhubný proces ubúdania „slovenských duší“ sa prejavuje nielen v krajanskej pospolitosti „na Západe“, ale aj všade pri oných preferovaných slovenských  menšinách v Maďarsku, Srbsku, Česku a inde. Uvedené  fakty jasne dokazujú zlyhanie „Štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí“. Je evidentné, že súčasné parametre politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k „zahraničným Slovákom“ už dávno nezodpovedajú reálnym podmienkam a s nimi súvisiacim potrebám a požiadavkám slovenskej diaspóry.

Vývoj v slovenskom zahraničí od r. 1990, dramatický pokles stavu v „tradičných“ krajanských komunitách a neustávajúci „odliv mozgov“ zo Slovenska, čoraz dôraznejšie  nastoľuje potrebu čo najskoršieho radikálneho prehodnotenia doterajšieho prístupu  relevantných orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí.

Lepšie hneď dnes, ako zajtra, lebo už včera bolo neskoro!

Dušan Klimo







predseda

ÚNIA SLOVÁKOV V ZAHRANIČÍ

Nemecko

  1. decembra 2017

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Lož hustne

Februárový úvodník samozrejme nemôže vynechať spomienku na „Vítězný únor 1948“, kedy sa vraj komunisti dostali k moci.

Pravda nepotrebuje, aby ju lož chválila

Na jeho osvojenie nadpis vyžaduje chvíľku uvažovania.

 
Odber noviniek na stránke