Duševná slepota

Pojem duševná slepota som začal používať a prednáškach z makroekonómie po tom ako „ponovembroví ekonómovia“ pp. Suíík a Mikloš prišli s pojmom rovná daň či default.


Rovný môže byť stôl či stena. Daň nemôže byť rovná, verím, že aj čitateľ to chápe. Tá môže byť napríklad progresívna. Eklatantná ukážka duševnej slepoty.
Nechcem hovoriť o veľkých vedeckých výkonoch ekonomických vied, ale o ich prekrúcaní, pretože len to je skazonosnou silou našej doby. Dnes som si otvoril počítač a na prvej strane bol nadpis: „ Milióny musí vrátiť aj Žitňanská. V rezorte našla nášľapné míny“. Veľmi milé prekvapenie. O čom hovoria oba spomenuté príklady? Nie o duševnej slepote? A to viacero ľudí.  Za posledných 25 rokov sa vyskytlo priam bezodné more nezmyselných pojmov, nezmyselných problémov a nezmyselných riešení. V spojitosti s oboma príkladmi mi napadlo, že už v roku 1947 podal sudca Learned Hand brilantnú ekonomickú analýzu zákona o zodpovednosti z nedbalosti. On identifikoval tri kľúčové faktory takej udalosti – pravdepodobnosť úrazu (P); rozsah ujmy či škody (Š) a náklady na prevenciu prípadu. Podľa Handa prejavila osoba nedbalosť, ak pravdepodobná ujma  spôsobená obeti je vyššia ako náklady vynaložené na jej odvrátenie. Algebraicky sa to vyjadruje tak, že žalovaná strana je vinná z nedbalosti, ak PxŠ > N. Dovolím si to uviesť aj na malom príklade. Povedzme, že sa niekto v Tescu šmykne na šupke od banánu.  Pravdepodobnosť toho javu nech je 0,2. Zranenie môže byť závažné, dajme tomu 20 000 euro, ktoré zhrňujú náklady na liečenie, ušlú mzdu a bolestné.  Ľahko zistíme, že (0,2)*(20000) = 4000. Ak teda Tesco mohlo odvrátiť úraz nižšími nákladmi ako 4 000 eura a neučinila tak, preukázalo nedbalosť. Metla za 3 eurá a práca upratovačky by boli iste postačujúcim nástrojom Tesca na riešenie problému. Ak Tesco uhradilo 4000 euro, iste mrhalo cennými finančnými prostriedkami. Riešenie, ktoré navrhol L. Hand je priam ukážkou aplikácie ekonomickej teórie užitočnosti velikána A. Marshalla. Právne a ekonomické vedy riešili analogické problémy aj v oblasti vlastníctva, hlavne majetkových práv a aj v oblasti zločinu. Prečo sa to deje? Asi preto, že sa to vypláca.

Ekonómovia už dávno zistili a prepočítali, že čo môže zločincov odradiť od spáchania trestného činu. Vyšpecifikovali, že najdôležitejšie sú dve premenné: pravdepodobnosť chyteniavýška trestu. Aj jedna aj druhá sú u nás nízke. Nemáme teda pomýlenú vládnu politiku? Alebo aj tu ide o duševnú slepotu. Nemôžem nepripomenúť, že už I. Kant (1724-1804) napísal: „Konaj tak, akoby si svojim konaním tvoril svet, v ktorom zásada Tvojho konania môže platiť vždy a pre všetkých.“ Civilizácia sa nevie poučiť? To, ako na problémy reagujeme, súvisí s tým, čo sme a kým sa stávame. Čo urobíme zo sveta, v ktorom žijeme? 
Predovšetkým nesmieme trpieť duševnou slepotou. Totiž, či je niečo dokonalejšie (napr. auto), alebo nie, nie je otázkou iba prírodných vied, a nie je dôvod , aby sa to pokladalo za reálnejšie ako niečo iné. Aj humanitné vedy, právo, politické vedy, sociológia a ekonómia hľadajú riešenia v spoločenských pomeroch a v usporiadaní spoločnosti, ktorá bude dokonalejšia. Na rozdiel od prírodných vied tu nevnímame len to, čo je fyzicky prítomné, čo je bezprostredne prístupné zmyslom, ale sa snažíme porozumieť zmyslu toho, čo niekto konal, myslel, plánoval, či tvoril. To, sily ktorej pravdy viem pocítiť , s ktorými sa identifikujem, ktoré odmietam, má svoj pôvod v mravnosti. Od správneho poznatku právom očakávame, že každý kto mu rozumie, uznáva ho za správny – a skúsenosť nám ukazuje, že naozaj je to tak. Vadí však duševná slepota. Nešťastie ľudskej existencie sa začína vtedy, keď sa to, čo vieme prostredníctvom vedy vyhlasuje za neexistujúce.

Našim presvedčením, ktoré korení v existencii človeka a filozoficky dospieva k plnému uvedomeniu, je:  len cestou verejnej pravdy a jej akceptovaním môže viesť politický a hospodársky vývoj nášho jestvovania k tomu , čo je pre nás dobré. Maximálna verejnosť pravdy je nevyhnutná. Duševná slepota a prekrúcanie je brzdou.

Prof. J. Husár

Bratislava 21/12/2017.

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

4. mája 1919 zahynul počas leteckej tragédie Milan Rastislav Štefánik

Dnes je výročie smrti generála Milana Rastislava Štefánika

Prečo má EÚ problémy s výpočtom HDP?

Naša vláda sa potešila, lebo sa jej zmenšil koeficient podiel dllhu na HDP. Vzrástol menovateľ zlomku. Až jednoduchý trik. Oprávnený? Význam HDP nie je jasný nielen politikom, ktorý o ňom rozhodujú, ale aj niektorým ekonómom. Môžeme si položiť viacero otázok. Je HDP mierou výkonnosti ekonomiky? Je mierou sociálneho pokroku, blahobytu? Atď.,atď. Ekonomická teória definuje presne, čo je HDP. Definícia je výmer, ktorý objasňuje termín pomocou jeho obsahu tým, že vypočítava jeho podstatné znaky.

 
Odber noviniek na stránke