Zavádzajúce a účelové mýty

Päťdesiatnici a starší, začnite konečne hovoriť svojím deťom a vnukom pravdu!


Milan KupeckýNa internete sa nedávno objavilo vydanie brožúrky Inštitútu INESS, s názvom Slovensko 44, v ktorej sa snažia jej autori vysvetliť a zdôvodniť, čo je populizmus a zhrnuli to do tzv. 7. mýtov. Všetky tieto mýty sú nielen podľa mňa zavádzajúce a účelové. Najhoršie na tom je, že táto brožúrka bola distribuovaná v náklade 20 000 kusov do viac ako 330 stredných škôl po celom Slovensku. Po prečítaní a na základe odborných ekonomických argumentov je jasné, že tieto "mýty" sú iba primitívnou propagandou. Sú účelové na ovplyvňovanie mladej generácie na Slovensku.

Je to tendencia a snaha vyvolať nenávisť voči súčasnému premiérovi a vláde. Z obsahu možno vydedukovať snahu o znova zavedenie predchádzajúcej hospodárskej reformy, ktorá vieme kam sa nasmerovala a priviedla našu spoločnosť. Vzhľadom na zavádzajúce informácie, radi postupne okomentujeme jednotlivé tzv. mýty uvedené v spomínanej brožúre. V prvom zo siedmich tzv. mýtov autori konštatujú, že populizmom je snaha o dosiahnutie sebestačnosti v energetike a v potravinách. Už pri tomto konštatovaní sa pozornému čitateľovi i obyčajnému človekovi priam rozum zastaví. Pritom je nad slnko jasné, že napríklad sebestačnosť v potravinách je strategickou záležitosťou v  každom štáte i jeho režime. Veď aj súčasná vláda usiluje o to, aby sme nedovážali potraviny v takom veľkom množstve a navyše nedovolili tak zásobovať náš trh nekvalitnými potravinami cez cudzie supermarkety a naopak umožnili tak zásobovať výrobkami potravinárske reťazce našimi prvovýrobcami. Mimochodom v tomto zmysle, tvrdo apelujúc na vládu, sa nedávno vyjadril aj opozičný poslanec hnutia Sme rodina Boris Kollár. Pritom treba zdôrazniť, že naši poľnohospodári, prvovýrobcovia dodávajú na trh kvalitnejšie potraviny ako tie, ktoré dovážame. Ich podiel je percentuálne oveľa nižší, pretože ich produkcia je drahšia, nákladnejšia. Ale zamyslime sa a povedzme prečo? Zalistujme v pamäti na obdobie, keď za vlády Mikuláša Dzurindu sme pri negociácii vyjednali v rámci krajín EÚ najhoršie podmienky, respektíve dotácie pre našich poľnohospodárov.

Čo sa týka dosiahnutia sebestačnosti, toto úsilie má veľa ďalších pozitívnych stránok, nie ako tvrdia autori v spomínanej brožúre. Vlastnou výrobou pomôžeme znížiť nezamestnanosť, veď bežnému človeku priam vykáľa oči ľadom ležiaca pôda, nepokosené hrádze, pričom na druhej strane sa nám nedarí zvýšiť živočíšnu výrobu v chove hovädzieho dobytka. V neposlednom rade produkciou a kupovaním našich výrobkov podporíme náš trh a zlepšíme ekonomiku. Tá sa zle vyvíja po rozhodnutiach predošlých vlád, keď sa doslova zlikvidovala nielen poľnohospodárka produkcia, ale i výrobné podniky. Nemožno nepripomenúť, že v sektore poľnohospodárstva sme mali veľký Podnik racionalizácia riadenia v poľnohospodárstve, ktorý mal generálne riaditeľstvo v Bratislave a tri výpočtové strediská, a to v Nových Zámkoch, v Trnave a v Bratislave.

V tejto súvislosti snáď teba vyzdvihnúť, že Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry v Bratislave vydalo dielo Optimálna organizácia poľnohospodárskeho podniku s podnadpisom Výskum výpočtu rovnováhy a cenovej pružnosti, ktorého autorom bol Dr. G. Weinschenk, profesor Vysokej školy poľnohospodárskej v Stuttgarte-Hohenheime. Toto dielo by stálo za to dať preštudovať tým, ktorí chcú k tejto problematike čosi kompetentné a vážne povedať. Navyše, prijali sme filozofiu vysádzania trávnikov vo svojich záhradách, namiesto dopestovania si domácich produktov, konkrétne ovocia a zeleniny, pričom sme dali prednosť ich dovozu zo zahraničia. Ako sa napokon ukázalo, tieto výrobky sú menej kvalitné, alebo doslova nekvalitné a tým i zdraviu škodlivé. Načim ešte pripomenúť ozajstný populizmus, ktorý je ideologický a v brožúre sa neuvádza. Banány. Ich nedostatok na trhu v predošlom režime sa pertraktoval ako veľký politický zádrhel. Nie som zástancom bývalého režimu, no treba povedať, že predošlá generácia netrpela nedostatkom banánov, pretože bol dostatok rôznych druhov ovocia dopestovaného v priľahlých záhradách. Dokonca bol ich prebytok, ktorý záhradkári nosili ako nadprodukciu na spracovanie do vtedajších poľnohospodárskych výrobných podnikov, ktoré sme zlikvidovali a vzdali sa tak sebestačnosti.

Aký to kontrast v porovnaní s dneškom, keď dovážame relatívne oveľa drahšie ovocie zo zahraničia, ktoré je nekvalitné, keď dozrieva počas cesty, počas jeho prepravy k nám. Podobná situácia je aj v energetike, kde snahou vlády je dostavať Mochovce a dosiahnuť sebestačnosť nielen vo výrobe energie, ale pokúsiť sa byť jej vývozcom. Význam dosiahnutia energetickej sebestačnosti netreba zvlášť zdôrazňovať, veď je všade na svete takpovediac hnacím motorom ekonomiky. V rámci prvého mýtu autori tohto tlačeného výplodu kladú otázku - bol by dosiahnutím energetickej a potravinovej sebestačnosti náš život lepší, ak by sme si sami museli dopestovať, dochovať a vyrobiť všetko, čo skonzumujeme, respektíve veci dennej spotreby? Odpoveďou racionálne uvažujúceho človeka je: Áno!

Záverom uvádzame, že najbližšie sa vyjadríme k ďalším zavádzajúcim a mylným mýtom, ktoré sú uvedené v spomínanej brožúrke.

Milan Kupecký, publicista





Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Výzva ministrovi vnútra SR a PZ SR

Pracoval som v priebehu takmer 23 rokov, čo bol Vladimír Mečiar v politike, trikrát v rôznych časových obdobiach ako jeho hovorca.

Posledný predvolebný prejav Donalda Trumpa

Naše hnutie je o náhrade krachujúceho a skorumpovaného politického establishmentu novou vládou, kontrolovanou vami, americkým ľudom.

Na ceste k modernej slovenskej štátnosti

Návrat k niektorým osudovým udalostiam v parlamente ČSFR

Kľúčové slová:

česko-slovenská federácia, Federálne zhromaždenie ČSFR, slovenská národná myšlienka vo FZ, ústavný základ zániku ČSFR, novodobá slovenská štátnosť

Predslov

Pri spomienkach na svoju pôsobnosť vo Federálnom zhromaždení ČSFR (FZ), na udalosti, ktoré sa v ňom odohrávali a dramaticky otriasali česko-slovenským štátom, by nebolo úplné, ak by som sa, pri príležitosti pripomenutia si 20. výročia vzniku nezávislej a zvrchovanej Slovenskej republiky (SR), nezmienil aspoň tým najskromnejším spôsobom o tom, čo sa odohralo vo mne a okolo mňa krátko predtým i potom, ako ma spoločensko-politické premeny na prelome rokov 1989 a 1990 „vyniesli“ do najvyššieho zákonodarného orgánu Česko–Slovenska.

 
Odber noviniek na stránke