Potĺkali sme sa

Oveľa jednoznačnejšie to vyjadrím ak napíšem, že potĺkali sme sa od jedného rázcestia k druhému. Išlo hlavne o ekonomické potĺkanie sa. Akoby sme si nevedeli vybrať správny smer.


Čitateľ sa iste pamätá ako jedna vláda pripravila štátny rozpočet (správne rozpočet vlády) a v tom nastúpila  druhá, ktorá ho neakceptovala a pripravila nový. Ešte zásadnejší význam (aj problémy) mali pripravované stratégie. Jedna bola pripravená za ministra financií Kozlíka a druhá za ministra Mikloša. Z pozície ekonomickej vedy bolo v oboch mnoho nášľapných mín. A preto som svoje výhrady aj vždy napísal, a to priamo na MF SR. Poviem iba jeden zásadný ekonomický problém. Trápila ma hlavne neustála zmena daňových zákonov. Bolo ich 10 a jeden zákon o správe daní. Od roku 1993 do roku 1998 bolo 77 novelizácií týchto zákonov. P. I. Miklošovi som napísal: „Keď  ste boli u nás na Rade starších, povedal som Vám a publikoval som to v článku, že ich bolo 77! Neustála zmena daňového systému nepomohla nám, nepomohla Nemecku atď. Naopak, máme krízu. Pán minister, potrebujeme zvýšiť ekonomické znalosti a debordelizovať finančné toky. Použil som termín, ktorý pokladám za rovnocenný rovnej dani. Debordelizáciu finančných tokov potrebuje aj EÚ“. Nebol som si v náprave istý, ale  bol som presvedčený, že k náprave všetkých nahromadených problémov musí prísť. Dúfal som, že čoskoro.

Vážnym problémom tvorby ekonomickej politiky bolo, a neustále je, že tvorba sa nezakladá na uvažovaní viacerých cieľov a na báze rovnice ekonomickej rovnováhy. Totiž známy bázický ekonomický ukazovateľ je takto definovaný: HDP = C + I + G + (X – M), teda je súčtom 5 veličín; napr. C označuje výdavky obyvateľstva na spotrebu. Keďže máme 5 veličín, dá sa čakať, že môžeme mať aspoň 5 cieľov ekonomických veličín. Tvorcovia ekonomickej politiky mohli dať napríklad cieľ aby podiel C/HDP bol 60%, čo je štandard vo vyspelých ekonomikách. My sme mali v r. 1993 iba 48%. Hospodárska politika by musela byť iná, ako keby sa za cieľ stanovil podiel investícií na HDP čiže I/HDP. Tento podiel sme mali až 40%-ný (??). Teda nastupujúca generácia po roku 1989 musela vyriešiť veľa dobových problémov, aj sociálne (problémy rómskej populácie) aj ekonomické a štátoprávne, vzťahy k iným krajinám. Čiže ťažký kameň ležal na chrbte Slovenska, Slovenska skúšaného zo všetkých, ale zo všetkých strán. Predtuchu možnej búrky si revolucionári v roku 1989 nevedeli predstaviť. Neradi si pripúšťame sklamanie.

Musím to povedať odbornejšie, ekonomicky odbornejšie. Podstatu a povahu neobmedzeného ekonomického sveta možno odhaliť iba postihnutím, pochopením a vystihnutím iba vnútornej jednoty jeho zložiek, ktorú za jedinú ekonomiku práve vyjadrujú uvedené zložky HDP. Musí isť o dokonalú jednotu, celý komplex problémov. Preto sa stalo, že naši ľudia nemohli prežívať radosť z možností, ktoré sa odrazu vyskytli v roku 1989. Revolučný výbuch (nežná revolúcia) napätia priniesol pocit slobody možno iba v prvých rokoch vzniku samostatného Slovenska. Na námestí s iba kričalo „urobte koridor“. V prvé dni sa protagonisti nepokúsili, nesústredili na spísanie „ekonomických požiadaviek“ ľudí, opretých o poznatky ekonomickej vedy, ktorá už v roku 1943 hovorila o hospodárskom ideáli, respektíve o potrebe takého ekonomického poriadku, v ktorom sa jednotlivci a národy starajú o udržanie a zlepšenie života. A pritom už 28. marca  v Liptovskom Svätom Mikuláši notár Ľudovít Klein predniesol tzv. Liptovské žiadosti, náčrt budúceho politického programu. My sa neustále potulujeme od jedného rázcestia k druhému rázcestiu. Ekonomická veda ponúka veľké množstvo diel a ekonomickej stratégii krajiny. Stačí si ich prečítať a povedať ta a takto. A mohli by sme aj koordinovať postup v rámci EÚ na ceste k hospodárskemu ideálu. Skôr má veľké problémy. Riešime migrantov nie ekonomické problémy. Teda aj dnes sa potĺkame od rázcestia k rázcestiu. Chýbajú nám ekonomickí harcovníci.


Prof. Jaroslav Husár

Bratislava 14/3/2018.






Ukradnuté kosovo


Európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Murgaš na Route 66

Slovenská Route 66 - to je cesta s číslom 66, ktorá spája juh Slovenska so severom, začína sa v Šahách, pokračuje cez Banskú Bystricu, Telgárt, Poprad až do Tatranskej Javoriny.

K otázke počiatkov slovenských dejín

0.1 Ako som už v nadpise naznačil, tento príspevok nemá za cieľ predložiť vyčerpávajúci rozbor všetkých s touto témou súvisiacich problémov.

Revoluční akt říkání pravdy

George Orwell řekl: „V době univerzálních podvodů je říkání pravdy revolučním činem.

Rádio Naše Slovensko

 
Odber noviniek na stránke

captcha