Kvalitatívna demokracia, alebo iba kvantitatívna demokracia?

Kvalitatívna demokracia je považovaná za takú v ktorej  záujmy osobné, stranícke, triedne a lokálne sú  zásadne a sústavne podriaďované  záujmom  vyššej sociálnej spravodlivosti a národnej kultúry, podložené pevným poriadkom náboženským.

Stanislav HvozdíkAj keď táto definícia je už osemdesiat rokov stará  je stále aktuálna. Vždy keď je spoločnosť v ohrození je aktuálna otázka po kvalitatívnej demokracii. Aj pred osemdesiatimi rokmi bola pri hrozbe totality v Nemecku, ako dnes, keď hrozí diktatúra relativizmu, ako nazval znehodnocovanie   hodnôt Benedikt XVI.  Kvantitatívna demokracia odovzdáva  vládu nie vždy do schopných rúk, ba čo horšie nie vždy do čistých rúk. Ale ak by sme v ktorejkoľvek spoločnosti položili otázku, nech dvihne ruku ten, ktorý nikdy neklamal, kto by ju zdvihol?  Ale preto ešte nie sme klamári, pretože si vo väčšine ešte spytujeme svedomie zväčša ešte podľa starej istiny kresťanstva, aspoň povedomia pevného náboženského poriadku, vedomia si istej kultúry a povedomia  záväzku k sociálnej spravodlivosti. A tak sa môžeme v rozličnej miere snažiť o pravdu a dobro.   Ide o to, aby sme mali svoje vnútorné presvedčenie. Motiváciu z vnútra, nie len navodenú z vonku. Obrat môže nastať vtedy, ak  namiesto svedomia nám život spytujú média. Strácame nevyhnutné súkromie a cítime, že zákonom naše súkromie nie je dostatočne chránené. Niekedy vzťahy medzi koalíciou a opozíciou pripomínajú zápas o to, komu sa uverí, že nikdy neklamal. Je to preto, že média zastupujú stále viacej a viacej spytovanie svedomia u politikov a utvárajú verejnú mienku tak, že nie je prejavom vnútorného presvedčenia občana, ale iba snahou patriť k budúcej víťaznej väčšine.  Môžeme pozorovať, že ľudí stále menej formuje ich rodina, výchova, kultúra, náboženstvo, škola, a že stále viacej, najmä tú najmladšiu generáciu formujú média.  Môže to byť aj zvyšovanie spôsobilostí fungovať v systémoch civilizácie, ktoré škodí, ak je na úkor zmyslu života.  Pretože  systémy civilizácie nedávajú odpoveď po zmysle života.

Pre rozvoj spoločnosti je dôležité riešenie problémov. To nie je dôvod na ostrakizovanie niekoho, ak má problém, ako to neraz robia média.  Iba deviant povie , že nemá nikdy žiaden problém.  Aj politika, akoby nesmela mať problém. Lebo média to vykričia bez ohľadu na to ako sa rieši či nerieši ten problém. Aký je čas riešenia toho problému. Aké sú jeho vzťahové súvislosti. A tak je snaha problémy popierať, zametať pod koberec. Pravda treba povedať, že sú aj média, ktoré usilujú o svoj príspevok k analýze problému, bez deštrukcii. Sú dobrí a zlí riešitelia problémov medzi ľuďmi, ale aj medzi médiami.   Zlí riešiteľ problému  chce problém riešiť ad hoc, hneď celý a naraz. Tak sa to nedá. Dobrí riešitelia si ho rozložia na časti. A práve tú by mali média pomáhať. Analyzovať problémy, prinášať o nich reportáže, objavovať ich časti. Pomáhať ľuďom k riešeným problémom zaujímať kladný vzťah. Vedomie, že sú riešiteľné. Hľadať alternatívy. Neškandalizovať  jedných proti druhým pri rozličných alternatívach. Zlými riešiteľmi problémov sú radikálne revolúcie. Vytvárajú cez davy ilúziu, že problém sa dá riešiť ad hoc. Hneď. Ako čítame v sociologických  knihách o davoch, ľudia kričia chceme chlieb a búrajú pri tom pekárne. Uznávam, že  neriešenia problémov môže  vyvolávať celkovú spoločenská nespokojnosť. Preto si myslím, že zavedenie referenda, ako ho majú vo svojej legislatíve, dve krajiny s kvalitatívnou demokraciou, Švajčiarsko a Lichtenšteinsko, má veľký význam. Hlavne malé Lichtenšteinsko je dôkazom toho, že nikto nie je taký malý, aby si nemohol dovoliť povedať pravdu. Lebo toto povedomie, že sme taký malý, že si nemôžme povedať pravdu, je implantované do slovenského povedomia cez rôzne lobistické skupiny.   Sľubujú nám , že to a ono vybavia, ale za nejaké ústupky.  Takto nám chcú pomôcť, či odpomôcť od suverenity, majú zlí vplyv na klímu v spoločnosti.  Spoločenský vývoj prináša zákonite problémy, ktoré sú riešiteľné tak, že predpokladáme, že vývoj prispeje k ich riešeniu ak bude mať potrebnú kvalitu, alebo je potrebné do toho vývoja intervenovať aby tú kvalitu mal. Nie je to ľahké rozhodnutie. Príkladom je vznik I. SR , po mníchovskej zrade. Rozhodovanie pre evolučný vývoj, alebo intervenciu do vývoja, bolo  aj pri vzniku  II. SR. Boli hlasy, ktoré radili, nechajme to na vývoj. Vývoj prinesie príležitosť pre vlastnú štátnosť vstupom do EU. Iné názory, ktoré prevážili, volali po intervencii do vývoja vznikom II.SR.  Ale bolo by to tak, že evolúcia by  túto príležitosť priniesla, alebo zablokovala? Je pre historikov zhodnotiť jedno, alebo druhé riešenie. Dôležitá je diskusia o tom a nie revnivosť a nenávisť.  

Prirodzene by sa dalo očakávať, že volebné obdobie bude tým obdobím, kedy sa ponechá na politický, spoločenský, hospodársky, kultúrny  vývoj aby sa problémy  riešili a voľby sú zase prirodzenou intervenciou do tohto  vývoja , ako jeho kontrola a príležitosť pre zmenu politických subjektov. Obdobie po roku 1989, mohlo vyvolať u mnohých pocit, že sa s ľuďmi nejednalo slušne. Chápem toto, mimo iné,  aj  vo vzťahu k systému kapitalizmu, ktorý celkom určite je možné reformovať, sú možnosti jeho novej kvality. Známy ekonóm slovenského pôvodu Nowak, , ktorý žil v USA , napísal knihu Duch demokratického kapitalizmu. Kladie otázku ako sa mohlo stať,  že veci ako hodnoty, zaujali miesto ktoré patrí človeku ako hodnote v kapitalizme? Dôsledkom bola  aj neslušnosť systému voči ľuďom. Neslušné bolo povedať, ak sa vám nepáči choďte na vaše miesto čakajú iní. Neslušné bolo nevyplácať mzdy. Neslušné bolo prijímať čiernu prácu. Neslušné bolo manipulovať objektívnu pravdu. Neslušné bolo vyvážať peňažný kapitál do daňových rajov. Neslušné bolo ignorovanie požiadavky o preukazovaní pôvodu majetku. Neslušné je , že stále neplatí zákon o výhrade svedomia. Neslušné je ak vlastník veľkého majetku si neujasní hranicu čo už patrí všetkým v zmysle slov Encykliky  Centesimus Annus, že aj užívanie súkromného majetku má byť také aby mali z neho úžitok aj iní. Neslušné je raziť tézu, súkromné vlastníctvo je posvätné. Súkromné vlastníctvo je kultúrna forma, ak sú ľudské potreby deformované, je deformované aj vlastníctvo. Ak ľudia chcú slušnosť vidím za tým aj celkový zážitok z ponovembrového vývoja. Je ľahko túto výbušnú zmes odpáliť metódou cieľ svätí prostriedok.  Zbaviť sa tak politický nepohodlných záverov. Napríklad rozhodnutia nepodpísať Istambulský dohovor, alebo rozhodnutie o tom, že manželstvo je vzťah muža a ženy. Prípadne rozhodnutie, že migrácia má svoje limity. Odmietanie povinných kvót imigrantov.  Spoločnosť a ľudia osobitne si majú chrániť to  čo je v ich v živote prirodzené. Nikto nemá kompetenciu narúšať prirodzené práva ľudí a  prirodzené obsahy ich života.   Dve totality v XX. storočia si nárokovali kompetenciu meniť prirodzené práva ľudí.  Výsledok bolo zlo nevídaných rozmerov a neprirodzený život. Treba ale povedať, že k obidvom totalitám napomohli radikálna revolučnosť  s ilúziou, že problémy sa vyriešia hneď ad hoc. 

Prirodzenosť je kontinuálny jav, ktorý  je stály v premenlivosti časov. Objavenie sa nároku na kompetenciu meniť prirodzené právo a obsahy života ľudí, presadzovať nadpráva menšín , je signálom, že je na obzore nová diktatúra relativizmu.  Môžeme sa v strednej Európe ešte vyhnúť chybe ktorá sa stala v medzi vojnovom období v XX. storočia, kedy sa konštatovalo, že sa nevytvorila efektívna spolupráca stredo európskych štátov,  ktorá by nedopustila  aby sa tieto krajiny stali hračkou  v rukách veľmocenskej politiky  a prestížnych ambícii kohokoľvek. Spolupráca V4 je táto nová príležitosť. Ako príspevok k tomu, aby sa história neopakovala chybami, ale  vývojovými možnosťami.



Stanislav Hvozdík





Ukradnuté kosovo


Európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Pocta Aničke Jurkovičovej

V Novom Meste nad Váhom sa pod záštitou primátora Jozefa Trstenského konal už 19. ročník Festivalu Aničky Jurkovičovej.

Slovenský dvojitý kríž - symbol víťazstva a vzkriesenia

K ikonografii štátneho znaku Slovenskej republiky 

Znak kríža je rozšírený všade kde žijú kresťania a známy na celom svete. Pôvodne ako symbol utrpenia, ale aj spásy a vykúpenia človečenstva potupnou smrťou Ježiša Krista. Svojou formou a obsahom reprezentuje jedinečný komunikatívny semiotický znak.

Rádio Naše Slovensko

 
Odber noviniek na stránke

captcha