Udržateľnosť etnika a zápis slovenských detí do základnej školy Slovákov v Srbsku

V období rokov 2000-2018 Srbská republika (ďalej SRB)  robila súpis obyvateľstva roku 2001 a 2011. Podľa toho súpisu roku 2001 v SRB ako príslušník slovenskej menšiny vyjadril sa 59021 Slovák.


Desať rokov pozdejšie, roku 2011, na tom súpise bolo už 52750 Slovákov. Za desať rokov slovenská menšina mala v SRB o 6271 občanov menej. Každého dňa v SRB z radov menšiny ubudli skorože 2. Slováci; počet zosnulých mal a má nadvládu nad počtom novorodeniatok v rodinách slovenskej menšiny v Srbsku.

Populačný pokles počtu Slovákov v SRB eviduje sa po roku 1971 a trvá až po dnes[1].

Pokles počtu príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v SRB má veľký vplyv, podľa dát i nevratný proces, na počet do matrike zapísaných detí. Je prirodzenou vecou, že deti zo slovenskej, monoetnickej, rodiny rodičia zapisujú ako Slovákov. Inak je to a závislé je od rozhodnutia rodičov keď ide o zmiešané manželstvá v ktorých rodičia dieťa do matrike prihlásia ako inonárodného občana. Tú možnosť a právo definuje Ústava[2] SRB. V zmiešaných manželstvách novomanželia sú inonárodnej príslušnosti a najčastejšie v SRB aj odlišného vierovyznania; to bytostne vplýva na uznesenie prihlásenia ich dieťaťa do jedného z tých národov. Aj napriek zákonmi zabezpečeného práva vzdelávania v reči etnickej menšiny počet školopovinných detí, na 8. ročných základných školách v reči slovenskej v SRB, po roku 1971 rapídne klesal; následne tomu prichádzalo i k poklesu počtu žiakov na stredných školách s rečou slovenskou. Pokles počtu detí vplýva na prácu štátom (SRB) zriadenú a financovanú školu a výučbu predovšetkým v reči slovenskej na všetkých základných školách v osadách s tam žijúcou i slovenskou komunitou. Podľa diela o kultúre Slovákov[3] v SRB deje sa to až v 34. osadách[4] v ktorých sa organizuje kultúrny život Slovákov; tam i dnes existuje alebo existoval i vzdelávací, výchovný proces v reči slovenskej i náboženské služby evanjelikov i katolíkov.

Od 1. apríla do 31. augusta 2018 v SRB sa robí zápis školopovinných deti do prvej triedy základnej školy v školskom roku 2018/19. Ide o deti narodené roku 2010 a do 1. marca 2011. Je žiadúca a slovenskými inštitúciami v SRB a pre mňa očakávajúca ponuka a aktivita, aby rodičia deti zapísali do tried zo slovenskou vyučovacou rečou. Popri poznania základov spisovnej slovenčiny a jej patriacej kultúry tie deti veľmi ľahko zvládnu i inoreč - lokálne a školou organizované učenie reči prostredia. Ďakujúc tomu deti budú vlastniť predpoklady o význame, váhe tiež i zváženie príslušnosti národu rodičov alebo jedného z rodičov v zmiešanom manželstve. Bude ich osobné rozhodnutie i právo vychutnávať život multietnickej spoločnosti a výdobytkov takej spoločnosti.

O čom hovorí stav školenia detí v 8 ročnom povinnom školení i Slovákov v SRB ? Skutočnosť dokumentuje, že riadna výučba v reči slovenskej už zanikla v osídleniach: Bajša, Báčska Palanka, Begeč, Binguľa, Čelárevo, Dobanovce, Hajdušica, Ľuba, Ostojitevo Višnitevo a v Zreňanine. V Belehrade od príchodu Slovákmi i osídlenia toho mesta (dokumenty hovoria, že to bolo v rokoch 1830 - 1850) až po dnes neexistuje základná školská výučba v reči slovenskej.

V základných školách v osadách Biele Blato, Erdevík, Boľovce, Jánošík, Laliť, Lúg, Nový Sad, Slankamenské vinohrady, Šíd počet žiakov je taký malí, že sa v reči slovenskej výučba v reči koná iba v prvých 4. triedach alebo a iba v kombinovaných triedach žiakov rôznych ročníkov. Aj napriek tomu, že Ústava SRB a jej zákony Slovákom zabezpečujú výučbu v materinskej, slovenskej, reči, rodičia deti zapisujú do triedy s inorečou. Skrze to počet žiakov v tých školách je nepostačujúci pre normálny chod tried v reči slovenskej! Z nepremyslenosti rodičov, z ich nezáujmu o zachovanie etnika zaniká reč slovenská i národne povedomie detí a detí ako budúcich rodičov i zachovať si slovenskosť a rozvíjať úctu, hrdosť z príslušnosti vlastnému národu a jeho kultúre. O čo i tu orodujem.

Je to iba jedna z príčinností takého stavu veci. Druhá zásadná, z môjho stanoviska "srdcová" záležitosť nielen v populácii Slovákov v SRB, vyplýva z malého počtu narodených deti v slovenskom etniku SRB. A nielen asimilácia ale i vymieranie etnika.

Tretia príčinnosť takého stavu veci týka sa rozhodnutia rodičov, v zmiešaných manželstvách, dieťa nezapísať do triedy s výučbou v reči slovenskej ale do triedy s lokálnou dominujúcou inorečou. Také rozhodnutie je v súlade s právom občana zapísanom v Ústave SRB. O čo sa budúci občan rozhodne keď bude mať 18. rokov tiež patrí ústavnému právu občana.

Je na čase, aby všetky slovenské inštitúcie v SRB s dokumentovaným označením osídlenia a tam počtu budúcich prváčikov, ich slovenským rodičom, spoluobčanom v rodinách v rečovo zmiešaných manželstvách poukázali i na tu mnou spomenuté fakty a ponúkli kvalitnú výučbu ich detí v základných školách alebo v triedach žiakov v reči slovenskej. Tak by sa zabezpečil nehatený, normálny a štátnymi úradmi SRB podporovaný vyučovací proces i na tých školách. V tej záležitosti a zápisu prváčikov do tried s rečou slovenskou pre mňa osobne ide o stav, ktorý volá na poplach. Poplach pre všetky úrovne spoločenských aktivít Slovákov SRB a všetky inštitúcie Slovákov SRB (v prvom rade pre členov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v SRB - NRSNM, Matice slovenskej v Srbsku - MSS a činiteľov všetkých škôl) a ich inonárodných, inorečových, spoluobčanov. Aj ohľadom na to i vtedy, že sa tá záležitosť môže (do)riešiť iba na dlhú dobu a trvalou štátnou zmenou politike v SRB týkajúcou sa reprodukcie obyvateľstva, výdatnej a dlhodobej pomoce rodičkám a ich rodine[5] (o čom som písal5) tiež sociálneho a zdravotného systému a na prvom mieste hospodárskeho života a budúceho zamestnávania dospelých na lokálnom, štátnom, území SRB. V tom konaní významnú úlohu a záväzok majú všetky tvary pôsobenia mediálnej sféry i Slovákov SRB a to nielen v informovaní (tlačené periodiká, rádio a TV vysielanie v reči slovenskej na lokálnej a štátnej úrovni, súkromného a štátneho vlastníctva) ale i v podporovaní, obhajovaní udržateľnosti slovenskosti každého jednotlivca a jeho rodiny. Údržba, ktorou sa na žiaden spôsob neohrozia sloboda a práva inorečových spoluobčanov.

Znepokojenie pre taký stav zviditeľňujú i každodenné správy o odchode Slovákov a ich rodín za prácou do zahraničia a osobitne do Slovenskej republiky. O tom svedčia nielen dáta, ktoré môže poskytnúť Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade ale i štátne úrady SR. Svedčí o tom i každá prechádzka záujemcov po uliciach osídlení so Slovákmi v SRB. Záujemca zaeviduje, že sa dediny vyľudnili, že v nich klesol počet práceschopných občanov vo veku 20 - 45 rokov. Žiaľ, osady v SRB zo slovenskou komunitou nevratne i vymierajú. Spoločenský záväzok to spomaliť, postarať sa, pomôcť a žiadať zabezpečenie obnovu i slovenskej populácie v SRB majú mať na starosti i NRSNM i MSS i iné inštitúcie Slovákov v SRB. Robia to oni ? Podľa mojich poznatkov[6] nateraz sú málo úspešní plánmi práce, angažovaním a výkonmi.

V tu spomenutej problematike nevystane poukazovanie na záujmy a možno i štátne záväzky Slovenskej republiky (ďalej SR) v súlade z Ústavou SR - štátu z ktorého pôvodí slovenská diaspóra v šírom svete. Mienim, že štátna politika SR v období rokov 1991 - 2018 nedokázala, cestou bilaterálnych zmlúv SRB - SR, realizovať hospodársku a inú spoluprácu i pomoc v SRB žijúcim Slovákom. Malou mierou SR zabezpečovala predpoklady pre udržateľnosť slovenského etnika na území SFRJ, JZR a dnešnej SRB. Tvrdím, že na to SR mala možnosti ale nemala definované ciele a ani hospodárske iniciatívy a záujmy. Pri tom je pravdou, že finančnými vlohami SR pomáhala a v SRB i pomáha vzdelávanie ľudu v reči slovenskej (obnova škôl i ich vybavenia, školenie a certifikácia dokumentov prednášateľského kádra, materiálne dary prvákom, zájazdy žiakov do SR,...), na poli kultúry (domy kultúry a ich vybavenie, festivaly spevu, tanca, divadla, umelecké výstavy diel insitných a akademických maliarov, Pamätný dom insitného maliara Martina Jonáša v Kovačici, pomoc spolkom žien a iným toho druhu združeniam, farnosti, chrámy a cirkevné statky slovenských evanjelikov a katolíkov,...). Niekto by povedal, že to stačí. Moje je stanovisko, že za to patrí vyjadrenie vďake ale s tou pomocou nebyť zotročený. To preto, že bez zabezpečenia pokroku v obnove, v udržateľnosti etnika a v hospodárskom podnikaní i produkcie kvalitných výrobkov, podporenie i v založení a vlastnení stredných a malých podnikov (Slovákov) v ich prostrediach v SRB neexistujú základné predpoklady za dlhodobé obstátie, spomalenú alebo neprítomnú asimiláciu (prirodzenú) do väčšinového inonárodného prostredia a zotrvanie Slovákov zo SRB za prácou do zahraničia a tým aj do SR. Pri tom sú v Slováci SRB obyvateľstvom SR chápaný ako Srbáci a lokálnymi SR spoluobčanmi v tom a takom ponímaní aj uctievaní. Je to poznatok, ktorý mi zvestujú moji blízky (pomerne početní až 16.) rodinný členovia pracujúci a žijúci na území SR. Niektorí sa viacej nevrátia do Srbska.

Stav a rozvoj, udržateľnosť alebo úpadok slovenského školenia detí v základných školách v osídleniach i slovenského etnika v SRB mala by byť a je, podľa mojich presvedčení, záležitosť o ktorej by každodenne mali dbať rodičia detí, spomenuté inštitúcie Slovákov a štát. Pomoc v tom by sa mohla očakávať z pôsobenia (na diania vplyvných) politických strán i Slovákov SRB a jednotlivcov tiež mimovládnych a štátnych činiteľov Srbskej a Slovenskej republiky.

I tu platí poznanie: Aké semä, také plemä.

Vladimír VALENT, Belehrad


------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

[1] Štatistický úrad Srbskej republiky, Belehrad; http://www.mtt.org.rs/Srbijapopis2002.pdf;http://popis2011.stat.rs/

[2] Ústava Srbskej republiky, "Sl. glasnik RS", br. 98/2006, článok 14, 47, 75, 78, 79, 80; https://www.paragraf.rs/ propisi/ustav_ republike_ srbije.html

[3] Sklabinská M., Mosnáková K., Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Nový Sad, Štamparija Stojkov, Nový Sad, 2012

[4][4] Aradáč, Ašaňa, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Bajša, Begeč, Belehrad, Biele Blato, Binguľa, Boľovce, Čelárevo, Dobanovce, Erdevík, Hajdušica, Hložany, Jánošik, Kovačica, Kulpín, Kysáč, Laliť, Lúg, Ľuba, Nový Sad, Ostojitevo, Padina, Pivnica, Selenča, Silbaš, Slankamenské vinohrady, Stará Pazova, Šíd, Višnitevo, Vojlovica a Zreňanin.

[5] Valent V. Človek, jeho inštitúcie, rozvoj i reprezentovanie slovenskej entity v Srbsku; 05. júla 2017; http://slovenskeslovo.sk/category-forum/1143-clovek-jeho-institucie-rozvoj-i-reprezentovanie-slovenskej-entity-v-srbsku

[6] Valent V. bol počas rokov 2002 - 2010 členom Správnej rady MSS a predsedom MOMS Belehrad, počas rokov 2003 - 2010 podpredseda NRSNM, počas rokov 2002 - 2007 námestník predsedu Spolku priateľstva Juhoslovanov, Čechov a Slovákov v Belehrade a počas rokov 2007 - 2011 i koordinátorom spoluprace Univerzity v Belehrade s vysokoškolskými inštitúciami Slovenskej a Českej republiky.

 




Ukradnuté kosovo


Európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Imigrantská nároková kultúra

Ak by žil dnes George Orwell, tak by pri sledovaní súčasných mainstreamových médií  musel cítiť obrovské zadosťučinenie.

Pôvod a pravlasť Slovanov

Slovanmi označujeme obyvateľstvo hovoriace slovanskými jazykmi, ktoré tvorí od ranného stredoveku až dodnes jednu z najpočetnejších etnických a jazykových skupín v Európe (približne 1/3 obyvateľov Európy, asi 280 miliónov obyvateľov). Slovania predstavujú jazykovo najmladšiu indoeurópsku vetvu. V súčasnosti k nim zaradzujeme Rusov, Ukrajincov, Bielorusov, Rusínov, Poliakov, Kašubov, Čechov, Slovákov, Lužických Srbov, Chorvátov, Srbov, Slovincov, Macedóncov, Čiernohorcov, Bosniakov a Bulharov.

Ján Straka nemá v Košiciach pokoj

Ján Straka sa narodil 10. mája 1858 v šarišských Močidľanoch a po vyučení za mlynára pracoval v okolí Sabinova, odkiaľ sa roku 1879 presťahoval do Košíc. Angažoval sa národne a kresťansky.

Rádio Naše Slovensko

 
Odber noviniek na stránke

captcha