Niektoré prediktori vývoja a otázka aké bude Slovensko v budúcnosti

Panslovanská únia postavila otázku ako bude vyzerať Slovensko v ďalekej budúcnosti. Starať sa o budúcnosť je prirodzené.

Položiť si otázku ako bude Slovensko vyzerať o desiatky rokov predpokladá , zdanlivo paradoxne, poznať ako vyzerá prítomnosť. Odhadovať budúcnosť znamená poznať prediktori vývoja.  Prediktorom vývoja môže prítomnosť pomáhať, alebo nepomáhať. Prognostické inštitúcie majú s tým skúsenosti. Vyvíjať štandardné prediktori je problém otvorený. Bez nároku na komplexnosť a využijúc  viaceré zdroje by som pomenoval niekoľko prediktorov, odhadovania vývoja .

Správať sa v procese vývoja možno minimálne dvomi spôsobmi. Môže sa povedať , ponecháme tento problém, otázku, situáciu na evolúciu vo vývoji. Vo vývoji sa to nejako utrasie. Ukáže sa riešenie. Teda procesy vo vývoji budú vyspievať a vývoj  to vyrieši. Iné správanie môže byť také, že sa do vývoja chce  intervenovať.  Príklad: V roku 1993 sa istá časť verejnosti rozhodla do  slovenského vývoja intervenovať vznikom štátnosti. Samostatnej SR. Iná časť verejnosti chcela ponechať tento problém na evolúciu. Povedzme, že  predpokladala, že v dovŕšenej EU sa celkom ľahko dosiahne štátnosť. Evolučnou cestou.  Etická úroveň týchto dvoch časti verejnosti je prediktorom toho či nájdu k sebe gentlemenský vzťah. Alebo sa to stane jablkom sváru na večné časy.  Podobne z minulosti. V roku 1939, po zlyhaní Západu voči vzťahu k  fikcii novej nemeckej ríše, neochota vojenský brániť I. Č-SR,  zrade v Mníchove, bola slovenská reprezentácia postavená pred  otázku intervenovať do vývoja vlastnou štátnosťou, alebo ponechať všetko na vývoj. Kríza ktorá pokračovala bola signálom, že  cesta evolučného vývoja je už zmarená. A zase po obrate vo vojne v roku 1944 sa časť slovenskej verejnosti rozhodla neponechať záležitosti na vývoj, ale intervenovať do neho  tým čo sa nazýva SNP. Aj jedna aj druhá časť verejnosti je doteraz týmto traumatizovaná. Viete ich pomenovať?

Ďalším prediktorom vývoja je stav v akom sa nachádza vzťah politickej sféry k pred politickým sféram, akými sú rodina, náboženstvo, kultúra, školstvo, zdravotníctvo, podnikanie, hospodárstvo a ďalšie sféry. Príkladom z minulosti môže byť ambícia komunistickej strany, ktorá pohltila ako politika pred politické sféry. Pamätáme to ako tvrdé obdobie. V čase obrúsenia hrán ideológie prirodzenými potrebami ľudí dochádzame až k roku 1968. Známa politická jar. Politika v značnej miere vtedy ustupuje z pred politických sfér. Život sa  poľudšťuje. Príklad z prítomnosti.  Multikulturalizmus , alebo Istambulský dohovor ako silová politika ašpiruje obsadiť   pred politické sféry. Vyvoláva to obranné správanie verejnosti, tá trvá aby táto agenda bola ponechaná na dobrovoľnosti. Prediktorom vývoja spoločnosti je aj to ako vie politika chrániť pred politické sféry pre ich vlastný život a aké podmienky pre tento pred politický život vytvára. Viete povedať  či je na Slovensku politická strana , ktorá si je toho vedomá?  

Ďalším prediktorom je to v akom vzťahu sú medzi sebou generácie  v národe. Ako staršia generácia vychováva mladšiu generáciu . Príkladom z minulosti je vznik I.Č-SR. Generácia roľníkov, remeselníkov, nie bohatá, intervenovala do vývoja tým, že časť z nej dala svoje deti na štúdium. Stredoškolské a vysokoškolské. Za značných osobných obetí. To boli povedzme prvé generácie, ktoré rozvinuli na Slovensku slovenskú politiku, hospodárstvo, umenie, vedu. I. SR enormne investovala do vedy a kultúry. Školstva.  Všetky ideály nemohla rozvinúť pre vojnové časy, ktoré Slováci nezavinili. Ba niektorým ideálom ostala aj čosi dlžná. Ale v zásade tieto dve generácie urobili, aj v zásluhou I.SR toľko, z čoho sa v istom zmysle žije dodnes. Viete povedať, ktoré činitele podporujú kontinuitu a ktoré podporujú diskontinuitu medzi generáciami v súčasnosti?

Prediktorom v národnom vývoji , spoločnosti je aj vzťah medzi kultúrou a kresťanstvom. Tak ako ho formuluje personalizmus. Teda tieto formácie sa nezamieňajú navzájom, ale funkčne sa prelínajú, či koexistujú. Z minulosti si pamätáme, že komunistický režim chcel kultúru bez kresťanstva a vieme, že sa to nedarilo. Ak vznikli diela a oni vznikli tak v podtexte je poznať vzťah kultúry  k hodnotám s kresťanským obsahom a pozadím. Ale poznáme aj snahu kedy náboženstvo chcelo nahradiť kultúru a tiež to neboli dobré časy ani pre náboženstvo.  Vzťah kultúry a kresťanstva je dôležitý pre rozličné kultúrne formy. Napríklad vlastníctvo, ak sú deformované potreby je deformované aj vlastníctvo, ale aj iné kultúrne formy rodina, umenie, veda a iné. Viete povedať kto si dnes želá kultúru bez vzťahu ku kresťanstvu?

Ďalším prediktorom vývoja národa je zvládanie úlohy, ktoré formuloval pre národ  sv. Ján Pavol II. Uvádza, že úlohou národov je bojovať proti rizikám individualizmu a kolektivizmu. Z minulosti uvádza komunizmus a neoliberalizmus.  Ako vieme potom čítať svoju minulosť, poznáme svoju históriu, osobnosti, ktoré formovali kritéria vo vývoji, ktoré boli spojené s hodnotou ľudskej osoby, ako toto vníma kresťanstvo? Napríklad angažovanosť biskupa Štefana Moyzesa a jeho príspevok ku formovaniu kritéria v národnom rozvoji. Alebo to bol kolektivizmus, davovosť, ktorá nastoľovala kritéria rozvoja, na príklad revolúciou, alebo bezbrehý individualizmus. Ak sa zamyslíme nad týmito úlohami, aké podoby kolektivizmu a individualizmu môžeme v súčasnom svete, aj na Slovensku  vidieť?

Prediktorom vo vývoji národa je aj pripravenosť rozlišovať duchov doby, čias, hodnoty, trendy.  Napríklad v roku 1963 vyšla kniha Poliaka J. Stewanowicza Chrestijańska demokracia. Je tam stať v ktorej autor konštatuje, že v tých časoch zaniká váha svetonázoru. Tak kresťanskej demokracie ako aj sociálnej demokracie.  Politické, spoločenské ciele a iné ciele sa budú dosahovať sociotechnikami vo viacej menej svetnázorovo neutrálnom prostredí v západnej spoločnosti. Ostáva iba antikomunizmus ako široká platforma  . Píše, že kresťanská demokracia  svoje  kresťanské inšpirácie rozpustila  v humanizme európskej civilizácie. Laicizácia, sekularizmus, ich prenikanie pôvodne kresťansky dotovanými inštitúciami nadobúda obrysy  ideálu talianskeho ideológa Gramsciho,  realizátora ateistického svetonázoru. Gramci korigoval revolúciu z jej radikálnej, neúspešnej podoby, napríklad v  Rusku, za pokojnú ,  premenu postupnou laicizáciou, sekularizmom a spoločnosťou konzumu. To je aj o vzťahu kultúry a kresťanstva. Ale aj o rozlišovaní duchov doby. Pozorujete niečo z toho v súčasnosti  a ako to môže ovplyvniť aká budúcnosť je tu pre národy?  

Rozumiem tomu, že Panslovanská únia vyzýva k stručným príspevkom. To je dané formátom internetových novín.  Je tu ale téma Slovania a Európa. Upozorňujem na publikáciu P. Mačalu: Personalizmus Slovanov. Vydalo PostScriptum, 2015. Je príspevkom aj o podmienkach, kritériách,  budúcnosti, poslaniu  Slovákov a Slovanov.


       Stanislav Hvozdík

obrázok - titulka: internet








Ukradnuté kosovo


Európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Vývoj po roku 1980 – pohrebisko ekonómie.

Denníky,  časopisy a televízie v posledných dňoch píšu o Mossack Fonseca.

Prof. Peter Staněk - Energia Univerza v spoločnosti (1/2)

Prednáška profesora Petra Staněka: Energia Univerza v spoločnosti – súčasný obraz spoločnosti, s podtitulom “fakty k úvahe a zamysleniu“.

Peter Staněk: Imigrantská kríza stmelí spoluprácu krajín

Výber z verejnej Diskusie na palete na témy Budúcnosť Slovenska a V4 v tieni ukrajinského konfliktu a Úloha Poľska v protiruskom ťažení.

Rádio Naše Slovensko

 
Odber noviniek na stránke

captcha