Čo je slobodná trhová ekonomika

Ak si čitateľ otvorí časopis The Economist tak hádam na každej druhej strane nájde pojem free market economy, teda slobodná trhová ekonomika.


Ale čo to je? Mohol by som to chápať ako synonymum pre pojem bezdomovec. V každom meste ich nájdeme. Alebo ju máme chápať ako
národné rozdiely v mzde, o ktorej sa už veľa napísalo v našich denníkoch, zvlášť v spojitosti s kamionistami, ktorí križujú Nemecko, či Francúzsko. Aj to najpovrchnejšie porovnanie vyžaduje, aby sme priemernú dennú mzdu v tých istých priemyselných odvetviach redukovali na, podľa mňa, rovnako dlhý pracovný deň. Komparácia však nie je tak jednoduchá. A nemali by sme zohľadniť, či brať do úvahy aj náklady na životné potreby, či výchovu a vzdelávanie? Už to komplikujem? Aj to žiada slobodná trhová ekonomika.

Situácia na Slovensku sa vyvinula tak, že už aj liberáli sú za reguláciu. Teda sú proti slobodnej trhovej ekonomike. Sú za neslobodu? Poslanci J. Mihál a M. Beblavý navrhli, aby firmy museli v pracovných inzerátoch zverejniť ponúkanú mzdu, a samozrejme bude musieť platiť pri podpise zmluvy. Slobodná trhová ekonomika (Keynes hovoril iba o trhovej ekonomike) však má tak vlastnosť, že je slobodná iba pre majiteľa. Robotník má iba takú slobodu, že môže ísť štrajkovať za vyššiu mzdu. Keby len robotník, ale aj učiteľ! Nie je to výsmech dnešnej spoločnosti? To je dôkaz, že je tu skupina ľudí, ktorí sú poškodzovaní. Kde je požiadavka velikána ekonóma Pareta, ktorý má svoju teorému, ktorá dostala meno Paretovo optimum (1848-1923). Ide o také optimum, keď zdroje ekonomiky a output ekonomiky sú alokované tak, že ich realokácia by znamenala zlepšenie pozície jednej osoby na úkor zhoršenia pozície druhej osoby. Nie je štrajk dôkazom zhoršenia jeho pozície? A čo sú monopoly? Veď oni ovládli chod výroby po celom svete. Stali sa jediným dodávateľom výrobkov, hlavne tzv. absolútne monopoly. Zvyšujú si zisky ako chcú, rozširujú svoju dominanciu a ostatní musia čučať v kúte. Monopol ovládol slobodnú trhovú ekonomiku. A tak sa rozšíril aj pojem monopolná sila. Ekonómovia hovoria aj o monopolnom zisku. Kde je slobodný trh? Máme nielen monopol, ale aj monopson. Monopson zamestnáva menej pracovnej sily a platí práci menšie mzdy ako keby existovali konkurenčné okolnosti. Pestrá a slobodná výroba napr. agroproduktov na Slovensku vymiera. Stačí sa pozrieť u nás do Kauflandu, či Lídla. Nemôžem nespomenúť aj naše pivovary. Kde je Topvar Topoľčany? Bol absorbovaný či zlikvidovaný? Kto získal neúprosne dominanciu na trhu? Je to teda slobodný trh? Nevyvoláva to mrazivý pocit z ekonomického vývoja? Nie je to dystrofia trhu, ak si požičiam pojem z medicíny? Alebo je to hlavne mocenský a následne aj ekonomický zisk a pád slobodnej trhovej ekonomiky. Doba, keď si výrobca vytvoril vlastných odberateľov na báze svojej kvality už pominula. Čoraz viac segmetu na trhu ovláda jeden podnik. Platí to aj pre svetový trh. Dokumentovať to dnes môžem aj tromi gigantmi a to Facebookom, Googlom a Amazonom. Nedávno sa o nich písalo aj v dennej tlači. Iba Google a Facebook priamo ovplyvňujú 70 percent aktivít na internete. Kedy sa dožijeme aj konca slobodného priestoru na internete?

V mojich úvahách som sa zahrúžil možno príliš hlboko. Ale čo je dnešná európske integrácia? Kto drží hospodársku moc? Nielen hospodársku. Aj rozhodovaciu. Nestala sa Európska únia iba idealistickým spoločenstvom? Koľko kníh sa už popísalo o globalizácii, aj slovenskí ekonómovia. Neprodukuje globalizácia porazených? A kde je Paretovo optimum? A nie sú vinní politici, ktorí neovládajú ako má fungovať ekonomický stroj? Vytvárajú si ho na svoj úbohý obraz, pretože sa nevedia spoľahlivo orientovať v komplexe ekonomických problémov. Svojou kvalifikáciou nie sú pripravení na apercepciu, vnímanie a osvojenie si informácií ekonomickej vedy. Medzi ekonomické hrozby patria predovšetkým trhy s akciami, dlhopismi a nemovitosťami. Nevytvárajú centrálne banky prebytočnú masu peňazí? Či tak treba chápať slobodnú trhovú ekonomiku? Miesto ekonomickej stability centrálne banky vytvárajú masívne podvody. Prečo nakupujú akcie? Tlačia do obehu peniaze. Vnucujú? Veď je slobodná trhová ekonomika!

Prof. J. Husár

Bratislava 12/1/2018.

Ukradnuté kosovo


Európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Spomienky jedného z pamätníkov hľadania stratégie pre obnovenie slovenskej štátnosti

Kľúčové slová: roztrúsená stratégia, graduálna štátotvornosť, konsenzus paralelnej suverenity.

1. Úvodné poznámky o subjektívnej stope hľadača vhodnej stratégie obnovenia slovenskej štátnosti


Pretože tento príspevok je subjektívnou osobnou spomienkou hľadania  stratégie obnovenia slovenskej štátnosti, tak v ďalšom texte bude,  okrem citovania iných výrokov  vedený v prvej osobe (v tzv. „Ich-forme“).

Zbavme sa konečne čechoslovakistického balastu

Ako a načo sa presadilo nepatričné pomenovanie „Slovien“

v novej slovenskej historiografii

Ak chceme nájsť náležité a solídne fundované riešenie tohto problému, musíme začať od jeho historického pôvodu. Našťastie dnes máme v rukách o tom celkom presnú dokumentáciu.

Staroslovenský, alebo staroslovienský

Dnes, po toľkých rokoch štátnej samostatnosti, by už slovenská historiografia mala mať ustálenú terminológiu. Napriek tomu sme naďalej svedkami váhaní: staroslovenčina alebo staroslovienčina (?), Slovan alebo Sloven či ešte Slovien (?). Ako je to možné, keď v iných jazykoch sa s podobnými dvojtvarmi nestretneme: staročeský, staromaďarský, starogrécky, starofrancúzsky. Jednoznačné sú aj novoveké pomenovania: český, maďarský, (novo)grécky, francúzsky.

Rádio Naše Slovensko

 
Odber noviniek na stránke

captcha