Naberať hrsťami

Zvolil som si nadpis, ktorým chcem naznačiť, že Slováci vo svojej histórii viackrát zažili, že plody ich práce užíval ten, čo nemal.

Ako jeden príklad môžem spomenúť udalosti po roku 1989. Po druhej svetovej vojne Slovensko urobilo veľký hospodársky krok. Vybudovalo sa veľa priemyselných podnikov a mimoriadne sa rozvinulo poľnohospodárstvo.   Ako hovoria ekonómovia, veľmi vzrástlo národné bohatstvo krajiny.  V roku 1989 sa ukázalo, že dielo tisícok usilovných Slovákov je nielen príspevkom do pokladnice národa, ale vhodným zdrojom, z ktorého si plným priehrštím nabralo pár jednotlivcov a robotný ľud im teraz musí hrdlačiť za minimálnu mzdu, za ktorú len ťažko možno uživiť rodinu s dvomi deťmi. Hodno bolo trpieť ,hodno bolo hrdlačiť?

Posledné 2-3 mesiace je v Európe naozaj veľa udalostí, ktoré nútia človeka uvažovať, a mňa aj napísať. Slová pokrok, zaostalosť a pomoc sú dnes používané s takou samozrejmosťou, že zabúdame na nejasnosť ich obsahu.  Táto terminológia môže byť príčinou skresleného videnia aj tragických udalostí a omylov, ako o tom svedčia rôzne prejavy utečencov, ich zástancov, či naopak tých, čo prežívajú strach z ich húfneho príchodu a v poslednom čase aj správania (bitky v Nemecku).  Má ich prijať aj Slovensko. A nebudú vlastne aj oni naberať  hrsťami?  A už nenaberajú? Veď prostriedky, ktoré vynakladáme napr. iba na Gabčíkovo sme museli vyrobiť. Iste by sme ich mohli využiť v prospech nás. Im hodno bolo spievať, ako sme to videli na ich tvárach. Mohutnosť presunu ľudí do Európy, ktorý vidíme takmer denne v televízii mi pripomína úsilie dobehnúť zmeškaný vývoj. Vidia Európu ako raj a zabúdajú na to, že ich krajiny sú veľmi bohaté a bohatstvo, žiaľ, nie je na prospech tých, čo utekajú. Teda aj oni majú takých čo naberajú plnými priehrštiami.

Ľudstvo študuje a poúča sa z prelomových udalostí. V Európe sme ich mali veľa. Možno  pripomenúť  Francúzsku revolúciu, či náš rok 1848. Veľa sa napísalo o hlbokých aj radikálnych zmenách, ku ktorým viedla Veľká Francúzska či Veľká októbrová revolúcia. U oboch by som vyzdvihol to, že išlo o vedomý pokus radikálneho rozchodu s minulosťou. To chcela aj naša „revolúcia“ v roku 1989. Chcem však podotknúť, že vo všetkých troch prípadoch sa protagonisti  sústredili iba  na dve veci – bod zlomu a na vypichnutie diskontinuity so „starým režimom“.  O tom sa naozaj popísalo veľa.  Avšak vnímať a študovať tie udasloti by sme mali aj vzhľadom na kontinutitu, prvky kontinutity, ktoré by sa mali zachovať v novom režime. Aj keď terajší „pochod utečencov“ nie je treba striktne chápať ako revolúciu, ale správanie utečencov indikuje úsilie rozchodu so „starým režimom“. Domnievam sa, že napr. Sýria v poslednom polstoročí bola vysoko vyspelou krajinou. Ba aj v jej histórii. Stačí sa zoznámiť s jej pamiatkami. Ich štát dosiahol vysokú mieru vnútornej konsolidácie a ekonomickej prosperity. Iste však museli byť naštartované hodnotové trendy, ktoré nedávno vyvolali takú nespokojnosť, ktorá vyústila do odchodu ľudí z vlasti. Hlboká nespokojnosť ľudí, ochota riskovať život cez more a útek matiek s deťmi vnucujú myšlienku, že ich štát nemal nástroje zmeny ale asi nemá ani nástroje na vlastné zachovanie. Veď už milióny občanov Sýrie opustilo svoju vlasť. A my sa musíme pýtať, kto je tam nenávidený? Správy, ktoré sú v našich denníkoch či v televízii skôr tápu akoby vniesli do problémov určitú jasnosť, vďaka ktorej by sme sa vedeli zorientovať. Sklamanie z očakávaní a stupňujúca nespokojnosť musela byť zrejmá politickým vodcom nielen v Európe. Na čo má každá krajina EÚ veľvyslanectvo v Sýrii, či iných krajinách, z ktorých ľudia utekajú? Prečo platíme diplomatov a politikov (aby mali summity o utečencoch a Grécku)? Alebo sme využívali ich bohatstvo a utečenci si ho idú užívať do Európy? Nie je to revolúcia bez zbraní? A nie je to cesta za splnením sna? Či to máme chápať tak, že sa rozmáha v Sýrii cestovanie a je dostupné aj pre chudobnejšie vrstvy spoločnosti? A necestujú náhodou materiálne zabezpečení  jednotlivci? A aký je potom zmysel tohto cestovania? Nie je to vlastne obava z absolutizmu? Otázok je naozaj veľa.

A čo je asi najhoršie je to, že Nemecko zanedbalo demografický vývoj a teraz potrebujú pracovnú silu. Píše o tom Sarazin v diele Nemecko pácha samovraždu. Ich reprodukčný koeficient je iba 0,7. Úspechy Nemecka im zakalili zmysel  vnímať hrozby a rozkladné procesy v ich spoločnosti. Možno si teraz u nich cudzinci naberajú plným priehrštím. Zabudli si postaviť program činorodosti nosný aj pre budúce storočia. Vnucujú nám natiahnuť pomocnú ruku, hoc my sme nekolonizovali.

Prof. Ing. Mgr. J. Husár, CSc.

 

 

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Karol Róbert v slovenských dejinách

Mali sme kráľov aj po smrti kráľa Svätopluka?

Slováci sú tu už 8000 rokov

Rekordéri etnickej dlhovekosti

Poľský katolícky kňaz Roman Kneblewski - "Bráňme sa invázii!"

 Poľský katolícky duchovný Roman Kneblewski, známa autorita pre veriacich nielen v Poľsku, už veľakrát hovoril o hrozbách multikulturalizmu, socializmu či islamu.

 
Odber noviniek na stránke