Staroslovenský, alebo staroslovienský

Dnes, po toľkých rokoch štátnej samostatnosti, by už slovenská historiografia mala mať ustálenú terminológiu. Napriek tomu sme naďalej svedkami váhaní: staroslovenčina alebo staroslovienčina (?), Slovan alebo Sloven či ešte Slovien (?). Ako je to možné, keď v iných jazykoch sa s podobnými dvojtvarmi nestretneme: staročeský, staromaďarský, starogrécky, starofrancúzsky. Jednoznačné sú aj novoveké pomenovania: český, maďarský, (novo)grécky, francúzsky.

 

Tento stav je nepochopiteľný o to viac, že väčšina našich historikov sa už zhodla v používaní pomenovaní “slovenský”, “Slovensko” pre obdobia od najstarších čias, ako o tom svedčí zborník “Slovo o slove - K niektorým problémom slovenskej historickej terminológie” (Bratislava, 2001). Podľa nášho popredného historika R. Marsinu “vylučovať možnosť používania pomenovania Slovensko na územie Slovenska (územie obývané Slovákmi) pred rokom 1918 je nehistorické a nesprávne”. Tento prístup si osvojili viacerí skutoční historici, ktorí už hovoria o starých Slovákoch, prípadne o Slovenoch, a nie o Slovienoch, o staroslovenčine, a nie o staroslovienčine. A len našou príslovečnou nedôslednosťou si možno vysvetliť chybičku krásy posledných osláv sviatku ssv. Cyrila a Metoda, keď sa na nich spieval nie Staroslovenský, ale  “Starosloviensky” Otčenáš - alebo, že by to bol výsledok niekoľkogeneračného vymývania mozgov?

Urobme si skúšku správnosti: ak jestvoval nejaký starosloviensky jazyk, prečo dnes nehovoríme “sloviensky”? A ak taký jazyk naozaj jestvoval, tak jednoducho (bez nástupcu) zanikol. Táto cesta teda nie je schodná, lebo nie je ani historická.

Ak je právom rodičov dať meno svojmu dieťaťu, tak v prípade národného kolektívu pomenovať sa, toto právo výsostne náleží danému národnému kolektívu. Máme vari my toto právo prenechať iným? Totiž ani pomenovania “Felvidék” či “Horné Maďarsko” vzťahujúce sa na Slovensko a už spomenuté “starosloviensky“ nespadli z neba, ale stoja za nimi konkrétni autori či konkrétne sily. Sú dielom inej historiografie a inej jazykovedy a boli urobené na politickú objednávku. Pomenovanie „Slovien“, či „starosloviensky“ vymyslel český jazykovedec J. Polívka (1858-1933) v podobách “staroslověnský”, “staroslověnština“ a transliteráciou týchto výrazov vznikli slovenské ekvivalenty “starosloviensky” a “staroslovienčina”. Oba tvary padli na úrodnú pôdu tézy o československom národe najmä v čase formovania česko-slovenskej štátnosti. Toto obdobie je však už dávno za nami a je najvyšší čas prestať (doma i vo svete) pokladať slovenčinu za vec politickú a nedovoliť, aby do štruktúry, morfológie, pravidiel i písma mohol ktokoľvek ľubovoľne zasahovať.

Pomenovania slovenský, Slovensko sú nepopierateľné fakty, ktoré tiež nespadli z neba, ale sú výsledkom stáročného, ak nie tisíročného generačného vývoja. Znamená to, že aj naši predkovia boli Slováci a územie, ktoré obývali, bolo Slovenskom. Nanajvýš k nim možno pridať adjektívum “starý”, keďže aj historický čas je fakt. Tieto fakty by mali byť záväzné aj pre ostatné historické disciplíny ako jazykoveda, filozofia, sociológia, politológia atď., ktoré nemenej sprítomňujú našich predkov. A tak ako naši susedia hovoria o starých Čechoch a starých Maďaroch, hovorme aj my o starých Slovákoch, a to aj za cenu vzdania sa pre mnohých tak drahého, avšak prežitého  pomenovania Sloveni. Tak sa aj rozdiel Sloven/Slovien dostáva do iného svetla, strácajúc na význame.

Panslovanská únia plne rešpektuje horeuvedené zásady slovenskej historiografie. Ak otvára diskusiu na túto tému, tak nie preto, aby ich urobila diskutabilnými, ale v presvedčení, že sa dostanú do povedomia čo najširšej verejnosti.

Mgr. Jozef Sivák, Phd.

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Dvadsaťpäť rokov: Spomienky a pripomienky.

Pripomenuli sme si 25 rokov od prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska a prijatia Slovenskej ústavy ako významných krokov k vzniku druhej slovenskej štátnosti.

Na margo zásahu NAKA - ako to vidí JUDr. Harabín

Ako reakciu na známy zásah NAKA proti dievčaťu Sheile , pričom podobný čin - tentoraz voči kresťanom, zostal bez odozvy /socha Panny Márie pred hákovým krížom v scénke pre deti/, sme siahli do archívu pána JUDr. Haranína zo dňa 25. 10. 2016.

Vopred prehraný zápas o Tisov život

Dvor Justičného paláca v Bratislave – 18. apríl 1947 o pol šiestej ráno... 

 
Odber noviniek na stránke