Čaká nás prosperita?

Nadpis sa mi priam vnútil. Máme novú vládu a sľubuje istoty. Vie aké? Ale veľmi dobre sa pamätám na blúznenie p. Havla a jeho výrok pravda zvíťazí nad lžou a nenávisťou a aj o tom, ako sa nikto nemá strachovať o robotu, lebo moderný kapitalizmus s tým nezápasí. Sľuby neznalca. Všetci mu verili, lebo tlač z neho urobila dramatika, spisovateľa a veľducha aj v ekonómii. Že nevidel do útrob ekonomiky nikomu neprekážalo. Jeho učeníci na Slovensku (F. Gál, M. Kňažko,..) neboli o nič lepší. Naučili ich nové slovo a tak na úrade vlády vyrukovali s požiadavkou artikulujte svoje predstavy po revolúcii. Vnímanie a osvojenie si informácie tohto pojmu im bolo, ako Slováci vravia, na hony vzdialené.

 

Žiaľ, hoci sme po revolúcii mali ekonómov, ktorí vedeli, čo je akcia, nedostali sa k slovu. Dali im na čelo hviezdu a nežiadalo sa, aby prehovorili. Ak si kúpite vysavač, priložia Vám aj návod. Ak chcete vysavač použiť, iste sa do návodu pozriete, ba sa môže stať, že sa vrátite do predajne, aby Vám niečo objasnili. Naši porevolúcioví (kontaminovaní) ekonómovia nepotrbovali objasnenie ekonomických pojmov a začali používať pojmy ako default (nie krach), obligácia (nie dlhopis) atď.  bez toho, aby im rozumeli. Keď poviem, že Jano je dislektik, musím vedieť obsah pojmu dislektik. Iba tak viem, že Jano má problémy s čítaním. Pán Mikloš zašiel ďalej a prehlásil, že v ekonomike SR máme dve nerovnováhy. A to aj napriek tomu, že velikán W. Leontief už v roku 1941 pri formulácii svojej inpout-output tabuľky povedal, že v ekonomike je toľko nerovnováh, koľko v nej identifikujeme odvetví. Prirodzene, poľnohospodári vyprodukú veľa jačmeňa, ale málo hovädzieho mäsa. A už sú dve nerovnováhy. Myšienky, ktoré plynú z nadpisu príspevku ma nútili povedať vyššie uvedené úvahy, aby som mohol poukázať na to, ako nás neznalosti dokopali do jarku, z ktorého sa taeraz musíme dostať, lebo kočiš držal v rukách prvýkrát liace a koňom to nevadilo.

Pri hmotných predmetoch (tehla, cukor,…) pokladáme za samozrejmé, že ich vieme presne odmerať a odvážiť. Nediskutabilne ohodnotiť spravodlivosť, cnosť, či demokraciu nedokážeme, nemáme miery a váhy. V ekonómii poterbujeme odmerať a ohodnotiť veľa veličín, napr. HDP (čo vôbec nie je ľahké). Iba tak môžeme ekonomiku objektívne riadiť, povedať čo. Keďže môj učiteľ S. Kuznets, ktorý povedal, ako odmerať HDP a to na báze teórie M. Keynesa, a urobil to dôkladne uvediem dve mmiery HDP USA a to priamo v tabuľke, ktorú vlastne on navrhol:

C,  výdavky obyvateľstva

  9 079

 

 

I, výdavky na investície

  2 215

C, výdavky obyvateľstva

 9 079

G, výdavky vlády

  2 479

S, úspory

 1 799

X-M, netto export

  - 765

T, príjmy z daní

 2 130

HDP

13 008

HDP

13 008

Údaje sú za rok 2006. Dva spôsoby výpočtu poskytujú rovnakú hodnotu HDP. O ničom neinformuje, takmer. Ale vďaka tejto rovnosti ľahko zistíme celkom niečo iné o ekonomike USA. Po jednoduchých úpravách získame takýto pohľad na rovnováhu ekonomiky USA (S – I) + (T – G) = (X – M) a číselne (S - I) = – 416 + (T – G)  - 349 =  (X – M) =  -765. Fascinujúci záver: USA už v roku 2006 mali obrovské dlhy! Vieme aké. A teraz čítame, že kríza v USA začala v roku 2008. Naozaj? Umenie čarodejníkov a kúzelnikov USA (finančných trhov). Avšak iba vďaka poznatkom vedy máme pravdivý záver, vhľad do ekonomiky USA. Ale čo robiť? Nevedecký záver by bol zvýšiť T o 349, aby bol vyrovnaný rozpočet. EÚ  akceptovala, že kríza začala v roku 2008 i napriek tomu, že najmenej 300 ekonómov na konferencii vo Viedni v roku 2006 hovorilo o kríze na finančných trhoch. Táto významná makroekonomická relácia, rovnica rovnováhy, sa za SR, ale ani za ostatné krajiny EÚ nedá z údajov hodnoverne zistiť. Predovšetkým sa nedá získať hodnota S, úspory a potom hodnoverne ani veličina T a ani veličina G. Mám údaje vďaka mojim doktorandom za rok 2008. Z nich sa dá konštatovať iba nesúrodosť údajov, ale vierohodnosť merania a teda snaha objktívne sa podľa neho riadiť je vylúčená. Téza o fiskálnej únii je zbožné prianie. Nepoznáme (T – G) krajín. A tu je veľký problém našej ekonomiky.

Spomenutá siruácia v USA hovorí aj o úrovni poznania (chabej) na „úradoch“, kde by to mali vedieť (ministerstvá financií, Európska komisia). Z rovnice potom plynie aj realizácia konkrétnych opatrení v riadení ekonomiky. Ak sa pozrieme na tabuľku o HDP USA zistíme, že HDP je súčet výdavkov a hneď nás napadne, že ako mal niekto výdavky, iný musel mať príjmy. Ak mali výdaky obyvatelia, niekto mal príjem. Teda HDP je súčasne aj hrubý národný príjem (HNP). V SR a aj v iných ekonomických nemôže mať nik iný príjmy ako domácnosti, podniky a vláda. Minister financií by vždy pri schvaľovaní rozpočtu mal povedať práve to kto z národného príjmu koľko získa  a nie, že HDP porastie o 2 %. V roku 2010 v SR bola hodnota HDP 65,887 mld. eur. Ak by z tých príjmov išlo do domácností 78 %, podnikom 17 % a vláde 5 %, domácnosti by mali mať ako príjmy hodnotu 51,39 mld. eur. Skutočnosť, horšiu, uvidíme v tabuľke nižšie.

Ekonomické poznatky v tejto oblasti sú veľmi bohaté a mali by byť základom rozhodovania vlády, sú predpokladom správneho rozhodovania. Iný ako už uvedený ponor do diania v ekonomike nám poskytuje definícia HDP, ktorá ho chápe ako súčet príjmov. Ekonomikcá teória definuje zložky HDP ako súčtu príjmov tak ako to uvádza pravá časť tabuľky nižšie. USA to rešpektujú. My nie.

Slovensko

USA

Odmeny zanestnancom

21030,3

Kompenzácie zamestnancom

 7322

Hrubý prevádzkový prebytok

18808,3

Netto úroky

   706

Hrubé zmiešané dôchodky

  9258,2

Príjmy z nájmu

     77

Dane z produkcie a dovozu

16490,2

Zisk podnikov

 1343

subvencie

 -1317,0 

Príjmy vlastníkov

 1008

HDP

65887,4

Nepriame dane (- subvencie)

 1004

Spotreba fixného kapitálu

12325,3

Odpisy (spotr. fix. kapitálu)

 1548

Čistý domáci produkt

53562,1

HDP

13008

Makroekonomická veličiny v pravej časti tabuľky sú aj laikovi zrejmé. Príjmové zložky nášho HDP sú mätúce. Aj ekonomická teória zaviedla pojem net operating surplus, ktorý sa má prekladať ako netto hospodársky výsledok a pozostáva z netto úrokov, príjmov z renty, zisku podnikov a z príjmov vlastníkov. Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé zmiešané dôchodky, uvedené v tabuľke vľavo, sú informačnou bariérou. Ako môžu politici rozhodovať? Preniknúť do ekonomickej reality môžeme iba cez poznanie pojmov, cez ich jasnú deficiíciu a súladnosť. Čitateľ ľahko zistí, že kompenzácie zamestnancom v USA činili 56,3 % a u nás odmeny zamestnancom (asi nesprávny pojem, nejedná sa iba o odmeny ale aj mzdy a i.) iba 37,9 %! A to je najnáročnejší problém súčasnej vlády. Ale z údajov USA vidíme, že príjmy mali aj vlastníci a zamestnanci môžu mať príjem aj z nájmu, či netto úrokov, teda nielen kompenzácie. Verím, že som trochu pomohol čitateľovi získať aj návod na správne nazeranie na ekonomický svet, na fungovanie ekonomického systému. A musím sa spýtať, čo riadi rozumové úkony tvorcov hospodárskej politiky a poslancov u nás tak, aby správnym uvažovaním prišli k pravdivým záverom? Môžu potom vedieť, čo nás čaká po týchto voľbách? Veď nemajú také poznatky a tak pred voľbami nemali čo ľuďom ponúknúť. Nemajú stanovenú diagnózu „ekonomického pacienta“. Veda musí vysvetliť! Nie špekulovať a od života byť násilne odtrhnutá. Naozaj je čas zastať si na pevnej pôde pravdy a hľadieť na omyly a blúdenia ako hmly a búrky v údolí. Nájsť kľúč k šifrám ako to opísal J. Verne v Ceste do stredu Zeme, keď strýko objavil nič nehovoriace slová. Vedy o ekonómii ich majú, len praktickí lúštitelia u nás to nevedia.

Prof. J. Husár

16/4/2012

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

O privatizácii

Svojho času som bol pevne presvedčený, že k tejto téme sa už verejne vyjadrovať nebudem. A nemienim veľmi diskutovať ani v budúcnosti. V ostatnom čase sa však objavili články, úvahy, či dokonca pamflety obsahujúce kritiku privatizácie z dielne komunistických agentov vplyvu a tiež z dielne niektorých politických subjektov, ktoré sa síce tohto procesu sami veľmi aktívne zúčastnili ale svoje vlastné „brvno v oku“ nevidia, avšak o to razantnejšie poukazujú na smietky v očiach iných. Tak preto som sa rozhodol predsa len sa k téme ešte raz vrátiť.

Kde sú dnes ekonómovia?

Práve dnes som dostal mail, ktorého autora textu v maili nepoznám, ale si dovoľujem zopakovať niekoľko viet. Verím, že tie objasnia môj nadpis aj ďalší text.