Paberky makroekonomickej politiky

Neviem ako vnímať opatrenia vlády. Uvedomujem si hrozby a rozkladné procesy vo vnútri našej spoločnosti. Prvoradou otázkou je, na čo má reagovať dnešná vládna makroekonomická politika, aj makroekonomická politika EÚ.

Recesia v Európskej Únii začala v roku 2006 a nádejáme sa, že je na jej konci (?). U nás však jednoznačne vidíme, že prinajmenšom nezamestnanosť a reálne mzdy sú na nežiadúcej úrovni – nezamestnanosť vysoká a mzdy katastroficky nízke. Ani oficiálne projekcie (nielen vlády) neukazujú na signifikantné zlepšenie. Máme však nevyužitú pôdu, významný faktor výroby, zničené závlahové systémy, zneužívanie daňového systému, výrazne zvýhodnenie jedného odvetiva ekonomiky atď. Ale aj obchodný reťazec predáva iba 16% slovenských výrobkov a tak upiera naším producentom zeleniny, ovocia, pšenice, jačmeňa, mlynárom a iným poskytnúť prácu v rodnej obci či meste. Ale prinajmenšom posledných 25 rokov sa rozumne nediskutovalo o demografickom vývoje obyvateľstva, ženy majú menej detí alebo vôbec nie. Problémom nie je len úbytok populácie ale hlavne nárast menej stabilných, menej inteligentných a menej zdatných vrstiev obyvateľstva. Už tieto fakty hovoria o tom, že naša ekonomika, ba ani ekonomiky EÚ nefungujú optimálne. Iba niektoré odvetvia expandujú, hlavne v niektorých rozhodujúcich krajinách EÚ. Ekonomická a sociálna polarizácia sa prehlbuje a to ako medzi krajinami tak aj vo vnútri viacerých krajín. Svedčia o tom aj plánované najnovšie opatrenia našej vlády (stanoví sa hranica minimálnej mzdy, určí sa minimálna penzia, …). Nepríjemné pravdy. Predstaviteľ EÚ má viac ako 83 násobok ročného príjmu nášho dôchodcu. Z hľadiska odborného pohľadu ekonóma, zvlášť makroekonóma je rozhodujúce to, že by mali ekonómovia vážne analyzovať dôsledky politík presadzovaných dominantnými krajinami, Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou a navrhnúť alternatívne prístupy, ktoré by prinajmenšom mali za cieľ realizovať väčšiu demokratickú kontrolu nad dnešnou ekonomickou politikou a zvrátiť rozširujúce sa sociálne a ekonomické delenie v Európe, a to iným modelom ekonomického rozvoja v tomto desaťročí. Ekonomickí poradcovia vlády, ako to vyplýva z obsahu 15 opatrení, na to viac-menej zabudli. Pozrime si niekoľko závažných problémov,  na ktoré nereaguje makroekonoomická politika vlády SR (či vlastne jej poradcov?).

Z dôkladného pochopenia fungovania ekonomík EÚ zistíme, že zápasíme s fiskálnou a bankovou úniou.  S ich nedokonalosťami. Ale pritom podľa EÚ jej bankový sektor stojí zoči voči niekoľkým problémom: morálny hazard, veľká podpora bankového systému, strata trhovej disciplíny, nízka úroveň rozhodnosti bánk, neustáli rast záruk, neustále skresľovania hospodárskych výsledkov atď. Poradí si s tým novozavedená banková únia? Poskytne bankový sektor, ktorý má riešiť (adresovať) potreby ekonomík a spoločnosti aj iné ako iba financie? Centrálne banky totiž musia byť schopné okamžite a správne vyhodnotiť situáciu na bankovom trhu; ak je banka v ohrození, tak ihneď rozhodnúť ako v danom momente postupovať. EK chcela stopnúť manipulácie so sadzbami LIBOR, a klamať o úrokovej mere má byť trestné. Mala ECB autoritu akokoľvek intervenovať? Reaguje na tieto problémy vláda SR?

Najnovší vývoj technológií vyžaduje viac ako čo robíme. Nemala by prísť taká priemyselná politika, o ktorej neustále hovorí naša vláda a hlavne aj EÚ, ktorá pretvorí našu ekonomiku ale aj ekonomiky EÚ? Iste dobre vieme koľko podnikov na Slovensku po roku 1989 stratili svoje produktívne kapacity – sám som začínal v ZSMK Tlamače, ktoré dnes strácajú dych. Obdobne môžeme hovoriť aj o výrobnej kapacite všetkých postsocialistických krajín. EÚ často hovorí o priférnych krajinách juhu a východu. Úplne poklesli reprodukčné kapacity a aj kapacity verejného sektora (vlády a nižších stupňov) a to zvlášť v oblasti regulatórnych intervencií. Nerešpektujú sa poznatky vedy o regionálnych aspektoch rozvoja krajín. Nemôžeme sa vrátiť k predošlým technickým kapacitám a aktivitám. Súčasná obnova a rozvoj  je veľkou príležitosťou zmeny ekonomickej štruktúry a to v smeroch, ktoré sú sociálne a ekologicky vítané, pohybujúc sa smerom k aktivitám schopným poskytovať tovary, poskytovať zmysluplné (nie akési aktivačné) zamestnania a teda aj mzdy. Iste budú dôležité energie, a na to sa naša ekonomika musí pripraviť. Nemôžeme čakať, že nám v Gbeloch vytryskne nový ropný prameň. A teda budú potrebné nové intervencie verejného sektora, aby sa utvárali nové európske ekonomiky a to na báze pochopenia útrob fungovania ekonomického systému. Našou vládou ohlásených 15 opartrení predstavujú iba drobné rozmanité zásahy zanedbávajúce hlboké ekonomické vzťahy a väzby (paberky). Slovenská ekonomika požaduje alternatívnu ekonomickú politiku na báze ekonomickej teórie a z nej plynúcich vedou ponúknutých nástrojov rozhodovania; nie náhodný súbor opatrení (nie balíček – ten posielame priateľom).

Potrebujeme aj sociálnu politiku a nie bojovníkov s nerovnosťou a za minimálnu mzdu. Ekonómovia už dávno vytvorili teóriu, aby pracovník bol odmeňovaný na báze marginálneho produktu, ktorý zaručuje objektívne rozdelenie národného príjmu (HDP) medzi domácnosti, podniky a vládu. Dobre sa pamätáme na ambiciózny program Delorsa, ktorý sa neustále zužuje a oslabuje. A teraz zažívame agresívny pohyb voči národným sociálnym modelom, čo je doprevádzené nespokojnosťou ľudí v mnohých krajinách, samozrejme aj v EÚ. Slovensko a EÚ potrebujú ekonomickú politiku vyjadrujúcu alternatívnu a novú sociálnu politiku bez neustáleho, neúčinného  podporovania rôznych skupín, ktorá končí iba v nespokojnoisti - viď problémy odmeňovania zdravotníckeho personálu. Alternatívna politika má rozriešiť problémy krízy v eurozóne a aj v EÚ. Aj v SR vidíme obrovské problémy s penzijným zabezpečením ľudí odchádzajúcich do dôchodku. Ba jednoznačne zisťujeme, že DSS v SR nebol premyslený.

Ekonomická politika v SR musí reagovať aj na práve prebiehajúce rokovania o viacerých obchodných zmluvách; zvlášť TTIP (Transatlantic Trade and Investment Partnership) s USA a aj TISA (Trade in Services Agreement) v rámci WTO. Tieto zmluvy sú nielen obsiahle čo do rozsahu, ale aj ambiciózne hlavne z hľadiska liberalizačnej agendy ktorú sledujú; zvlášť to, že obsahujú varietu senzitívnych regulatórnych otázok (problémov) a expandujú do domény obchodných politík kľúčových odvetví aj verejnej, teda vládnej politiky; aj zdravotníctva, či ochrany spotrebiteľa a environmentálneho regulovania. A tak vláda musí počítať s kritickou makroekonomickou analýzou ekonomických, sociálnych a environmentálnych dôsledkov týchto dohôd. Ba aj možným ich dôsledkom na demokratické riešenia a  verejnú politiku, politiku vlády. Sú to vážne ekonomické ale aj legislatívne problémy. Nielen to, aj interdisciplinárne vedecké problémy, hlavne interdisciplinárne riešenia uvedených problémov. Mali by sme si uvedomiť, že ako plieseň napadá rastliny tak politická reprezentácia plodí vznik problémov  riešenia štruktúry a riadenia spoločnosti a sťažuje tak ich analýzu, ako aj ich terapiu. Svedčí o tom stav najmä zdravotníctva, penzijného systému (DSS) a rozdeľovania národného príjmu. Nevieme postaviť alternatívu k stagnácii. Na čo sú dobre platení poradcovia?

Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.

30/6/2014.

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Ekonomický pohyb v EÚ

Keď čítam, či počúvam diskusie o súčasnej spoločnosti EÚ a problémoch, ktoré nás ťažia, som z toho smutný.

Ako sa vyvíjal názov Bratislavy

Dnešné meno hlavného mesta Slovenska vychádza z pomenovania, ktoré sa v rôznych podobách uvádzalo v historických dokumentoch pochádzajúcich z najranejších dôb existencie tunajšieho sídla.

Smrť Ľudovíta Štúra

V Roku Ľ. Štúra vzniklo aj video, v ktorom sa autori zamýšľajú nad posledným rokom jeho života.