Hungaria, prastará zem, zaniknuté kráľovstvo

Vlasť a dedičstvo Slovenov/Slovákov.

Boli to Rimania, ktorí v 5. storočí pomenovali slovom HUNG ARIA (podobne ako Bulg aria, Arauc aria, Sird aria, ...) veľké územie (ARIA) obývané Hunmi (HUNG).

Rímske légie bojovali s týmito “Barbarmi” na Dunaji, na východ od ľavo-brežného ústia Moravy, ktoré neskôr patrilo moravským Slovenom. Dva tábory rímskych légii, položené na druhom brehu Dunaja, najbližšie k náprotivnými pevnostiam Slovenov zvaným “Brezalauspurc” (Bratislava) a “Dovina” (Devin), niesli mená “Gerulata” (Rusovce) a “Carnuntum” (Petronell). Po porážke Hunov na Katalónskych Poliach (451) a po smrti Atilu (453) o nich už viac nepočuť: integrovali sa do pôvodného slovenského obyvateľstva, ktoré tam bolo už pred nimi a ostalo dodnes.

Podobne bez stopy zanikli aj ďalší mongolskí dobyvatelia Panónie, Avari, dôsledne vykynožení Frankami Karola Veľkého (791, 795) koncom ôsmeho storočia, na obrovskú úľavu Avarmi utláčaných Slovenov. Títo, na znak obdivu a vďačnosti, prijali  osloboditeľovo meno „Karolus” vo tvare „ kráľ ” ako titul „ kráľ vo všeobecnosti ” !!

Sloveni označovali svojich západných susedov (a často aj protivníkov) menom „Nemec”, teda „nemý”, alebo ten, ktorý „nevlastní slovo”, v rozpore s nimi, ktorí ho vlastnia a hovoria si preto „Sloven” (od: slovo, o-sloven-ý).

Frankovia (Nemci) nazývali svojich vzdorovitých a nepoddajných východných susedov názvom „VENd” (alebo „VINd”), utvoreným z druhej slabiky ich mena: „SloVEN)” . Názvy miest ako VENezia (BENátky, zámenou B za V) alebo VENves (F) svedčia o ich Slovensko/Slovanskom  pôvode.

V deviatom storočí Svätopluk, kráľ moravských Slovenov (vládol niekoľko desaťročí), uznávaný rímskymi pápežmi, ktorí mu adresovali početné listy (viac než 22), rozšíril zem Slovenov až do jej najväčšej historickej podoby. Podriadil si aj Behemov (neskorších Čechov), polabských Slovenov (Lužických Srbov), Vislanov (južné Poľsko), južných Slovanov (až po rieku Drávu) a na východe panónskych Slovanov až po rieku Tisu, hranicu s vtedajšm Bulharskom. Po jeho smrti (894) lúpežné výbojné kmene Maďarov, posledných ázijských dobyvateľov, prišli k nám (896) z uralo-altajského Atelkuzu východnými karpatskými sedlami. Po dlhých výpadoch postupne porazili Svätoplukových synov (asi 100 tis. Kočovných bojovníkov, pričom bojovali aj ženy a deti). Takejto sile nemohlo odolať prevažne roľnícke viacmiliónové obyvateľstvo a postupne si podriadili kráľovstvo Mojmíra II. Arpádovskί vodcovia sa usadili na slovanských hradoch Stoličný Belehrad (Sékešfehervár), Buda, Vyšegrad, Dobrova (Debrecín) a nakoniec dobili Nitravu (Nitru). Po bitke pod Braslavaspurkom (Bratislava) porazili definitívne slovanskobavorské vojsko v r. 905. Slovenská šľachta musela sa podriadiť a spolupracovať s turkofónmi, dokonca aj na ich lúpeživých výpravách po Európe (vylúpili aj Rím).

Po drvivej porážke Maďarov (pri ich 32. lúpežnej výprave voči Frankom) franským kráľom Otom I. Veľkým (r. 955 na rieke Lech pri Augsburgu), tí, vraj desiati, bojovníci vojvodu Lela, ktorí sa vrátili do Panónie, presvedčili vodcov maďarských kmeňov o nutnosti začať usadlý spôsob života, nasledujúc vzor tam žijúcich Slovenov. Začať obrábať pôdu, sadiť, siať a zberať ύrodu. Keď Atelkuzu vyhnali Maďarov Pečenehovia (Polovci, Kumáni), za neprítomnosti ich mužov-bojovníkov vyvraždili ich ženy, deti a starcov.

Nedostatok žien medzi Maďarmi spôsobil nutnosť manželstiev zo Slovenkami, ktoré potom rodili Maďarov! Viedlo to po stáročiach k miznutiu ázijských genetických charakteristík u Maďarov.  Ich turkofónny jazyk prevzal zo staro-slovenčiny viac ako tisíc slov, ktoré potom v maďarčine podľahli inému vývoju ako v živej slovenčine.

Roku 1000 princ Štefan z kmeňa Arpádovcov (ktorý vyhynul „po meči“ r. 1301), syn poľskej matky (po slovensky “Beleknegini“) prijal titul kráľa zeme Hungária (Panónia). Jeho materská reč nebola aglutinujúca-turkófonna, ale slovanská! Štefan bol vzdelaný a ovládal niekoľko uhorských jazykov. Tvrdil (po latinsky) : „ ... Zem, v ktorej sa žije len jedným spôsobom a hovorí iba jedným jazykom ... je slabá a zraniteľná ! ...“ ( po latinsky: „ ... imbecile et fragile est ! ...“). Terminológia vyjadrovania sa na kráľovskom dvore obsahuje výrazy zo starej dvornej slovenčiny. Šľachta Maďarov a Slovenov delila sa o obranu zeme. Význam Slovenov v Uhorskom kráľovstve zdôrazňujú mená ich kráľov: najčastejším je VLADISLAV („Vládni Slovanom“). Tri z maďarských kniežat v Nitre a osem uhorských kráľov (1000-1526) niesli toto meno !

Pokresťančenie moravských Slovenov/Slovákov začalo systematickz za kniežaťa Rastislava a bolo zavŕšené za vlády kráľa Svätopluka, teda pred príchodom Maďarov. Bolo dielom byzantských Grékov (Konštantína a Metoda), ktorých pozval Rastislav  r. 862, vyslaných byzantským cisárom Michalom III.  Rímski pápeži vytvorili arcibiskupstvo Panónsko-Moravské (880) a menovali Metoda prvým arcibiskupom. Cyrilovým glagolitickym písmom a prekladmi Biblie, Liturgií, modlitieb a Nomokánonu, stala sa v deviatom storočí staro-slovenčina štvrtým biblickým jazykom, po hebrejčine, gréčtine a latinčine. Po Metodovej smrti (885), nahradenie staroslovenčiny latinčinou (pápež Štefan V.) narobilo Slovenom/Slovákom počas 1000 rokov nedozerné kultúrne škody, zabránilo však ich germanizácii.

Neskorší dvojdielny erb Hungárie (viď na titulke) vyjadruje situáciu prvého kráľa, ktorý sa stal Svätým (1083). Podľa zákonov heraldiky, obsahuje tento erb dve rovnocenné vertikálne polia, symbolizujúce respektívne HUNGARIA INFERIOR (vľavo) a HUNGARIA SUPERIOR (vpravo). Skutočnosť, že Bratislava počas 3 a ½ storočia (1526-1867) bola hlavným mestom Uhorska a korunovačným mestom uhorských kráľov (jedenásť) a kráľovien (osem), je symbolizovaná zlatou korunou, položenou pod dvojkrížom v pravej, „slovenskej“ polovici erbu

Od definitívneho zániku šesť-národnej (etnickej)  Hungárie r. 1918 („Vďaka Bohu“, hovoria zbožní Slováci!) rozpadom na menšie národné štáty, dve polovice erbu sa rozdelili a zodpovedajú dvom malým novým štátom, zvaným MAGYARORSZÁG (H)SLOVENSKO (SK v CS).

Štvrtého. júna 1920 bola v Trianone (Versailles (F)) podpísaná „Mierová zmluva“, dohodnutá Mocnosťami s Maďarmi, ktorí vtedy predstavovali Hungáriu (Uhorsko).  Latinský medzinárodný názov už neexistujúcej zeme, Hungária (H), bol ponechaný jedinému z následníckych štátov, zvanému Magyarország (H), v histórii prvému etnicky maďarskému štátu. Maďarská štátna príslušnosť existuje iba od roku 1918.

Na Uhorskom sneme v Bratislave (1844) navrhli maďarskí poslanci vraj „preložiť do maďarčiny“ názov „Hungaria“ (Zem Hunov) slovom „Magyarország“ (Zem Maďarov). Žiadna mocnosť neprijala takýto tendenčne zavádzajúci (výmenou slova Hun za Maďar !!) ba podvodný „preklad“ názvu zeme šiestich národov (etník)! Tento názov ešte neexistujúcej zeme, používaný len Maďarmi, prešiel po zániku Hungárie (1918) na novovzniknutý malý štát. Pokračovanie? Tentoraz názov už neexistujúcej veľkej zeme, Hungária, udelili mocnosti malému Magyarország-u (H)!!! Veľko-maďarská propaganda zručne zneužíva toto nedorozumenie! Slovenčina a Čeština tvoria výnimku medzi jazykmi v tom, že majú dva rozdielne názvy: Hungáriu nazývajú „Uhorskom“ a Magyarország nazývajú „Maďarskom“. Slováci sa cítili Uhrami, ale nie Maďarmi!

V súčasnosti už ani vzdelaní Maďari nevedia, že skôr, než oni vymysleli názov „Magyarország“, zem sa  menovala „Hungária“ a  všetci jej etnickí obyvatelia boli „Hungári“ (po maďarsky „Hungarok“).

Medzi jazykmi (slovenský, maďarský, rusínsky, nemecký, chorvato-srbský a rumunský) šiestich národov Uhorska je päť indo-európskych a len jediný turkofónny a to maďarčina! Napriek tomu práve tento menšinový turkofónny jazyk bol zvolený vládnucimi Maďarmi ako jazyk štátny a následne bol aj surovo nanucovaný indo-európskej uhorskej väčšine obyvateľstva! (Maďari tvorili iba 30% obyvateľov Uhorska).

Vo Francúzsku (a inde) je chybným zvykom označovať maďarčinu ako „uhorský jazyk“ (la langue hongroise). Uhorských jazykov bolo šesť, zatiaľ čo po maďarsky hovorila len menšina obyvateľstva !

Silná a účinná veľko-maďarská propaganda zneužíva Trianonské nedorozumenie nazvať latinským menom „Hungaria“ malý Magyarország. Snaží sa nanútiť všetkým rovnicu: HUNGARIA = MAGYARORSZÁG.

Tvrdí, že v r. 1920 „... veľmoci potrestali Maďarov za to, že prehrali vojnu...“:  propaganda vyvoláva tak falošný dojem, že medzi šiestimi uhorskými etnikami boli Maďari jediní, ktorí ju viedli! Tento „... trest veľmocí spôsobil Maďarom stratu 2/3 ich územia...“: propaganda tvorí tak ilúziu, že pred rokom 1918 celé Uhorsko bolo maďarské!

Popieranie legitímnosti hraníc, oddeľujúcich malé Maďarsko (H) od jeho siedmich susedov (SK, UA, RO, SLO, HR, SER, A) je očividné aj na najvyššej štátnej úrovni.

Erb už zaniknutej Hungárie, obsahujúci (jeho pravá polovica) štátny znak Slovenskej republiky, zdobí palác maďarského prezidenta v Budapešti, na vrchole kopca Buda nad Dunajom! Akoby tam, a nie v Bratislave, býval  aj prezident Slovenskej republiky?

Ten istý dvojdielny erb Hungárie (a nie len jeho ľavú, „maďarskú“ polovicu, ale aj tú druhú, tvorenú štátnym znakom Slovenska!!) nájdete na budovách maďarských zastupiteľstiev vo svete a na tričkách maďarských športových reprezentantov! Historické symboly a erby nemožno brať a používať ako huby z verejnėho lesa: Maďarsko je pirátom a uzurpátorom historických symbolov Hungárie (Uhorska).

Kráľovská koruna Hungárie je tiež podvodne zneužívaná a vydávaná za korunu Maďarskú! Veď ona patrí všetkým dedičom bývalej Hungárie, medzi ktorými Sloveni/Slováci sú na poprednom mieste! Prekvapivo, uhorská kráľovská koruna sa nenachádza v Dóme Svätého Martina v Bratislave, tam, kde ju kládli na hlavu jedenástim kráľom a ôsmim kráľovnám Hungárie! Je ona v Budapešti pod kupolou uhorského (teraz maďarského) parlamentu, kde ju sprievodcovia predstavujú turistom ako maďarskú! O „maďarskej kráľovskej korune“ neslýchal nikto z historikov, s výnimkou maďarských! Výuku histórie v Maďarsku nahradzuje veľko-maďarská propaganda.

Všetci historici vedia o jedinom „Maďarskom kráľovstve“ („Magyar Királyság“). Trvalo 26 rokov (od 28/II/1920 do 1/II/1946) a bolo ustanovené i zrušené maďarským parlamentom. Nemalo kráľa ani koruny. Malo len Regenta menom Admirál Horthy Miklós. Za jeho nepretržitej vlády (pred vojnou i cez ňu, až po jeho útek pred Červenou Armádou do Portugalska) inštaloval sa v Maďarskom kráľovstve prvý fašistický antisemitský režim v Európe. Bol on zanedlho sledovaný režimami Mussolíniho a Hitlera. Horthy a Szálasi poslali do Hitlerových koncentrákov 650 tisíc Židov (z plánovaných 800 tisíc), zatiaľ čo ľudácky režim susednej prvej Slovenskej republiky ich tam poslal 58 tisíc.

Vlado Tabaček

Pozri pôvodný francúzsky text v časopise “SPRAVODAJ” spolku SF-SP,č.59/2010, str. 7 a tiež na  http://amitie-franco-slovaque.eu

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Nikdy nedodržali žiadnu dohodu

Pacta sunt servanda. Toto staré rímske pravidlo v civilizovanej spoločnosti platí a slušný človek záväznosť dohôd nespochybňuje a najmä ich neuzatvára s úmyslom nedodržať ich. Zdá sa však, že vo vzťahoch, medzi Čechmi a Slovákmi, v minulom storočí, platilo skôr, že silnejší partner si mohol platné česko-slovenské dohody jednostranne vykladať po svojom a nakladať s nimi ako chcel.

Keď mal prezident Beneš svoj plán – aeroplán...

O dňoch zrady, ktoré oživuje aj kuvikanie ideológov spoločného štátu. 

Existovali Slovieni?

Sú rozdiely medzi menom Slovák, Slovan, Sloven, Slovän, Slovien naozaj také dôležité?