Čo by na to F. A. Hayek?

On je totiž obľúbencom našich liberálov, hoci pochybujem, že poznajú jeho dielo.

Vo svojej úvahe sa musím vrátiť k jeho myšlienkam, ktoré nám zanechal. Ale zároveň musím spomenúť aj veľkého D. Ricarda a to preto, že aj dnes prežívajú problémy medzi Anglickom a Francúzkom, a to v dôsledku veľkej utečeneckej vlny. Totiž po roku 1815 anglicko-francúzske problémy mali iný charakter, zásadný pre zahraničný obchod.  D. Ricardo bol členom parlamentu. Jeden neodbytný poslanec požiadal slávneho ekonóma D. Ricarda, aby mu povedal jedno ekonomické pravidlo, ktoré nie je ihneď zrejmé a je dôležité. Okamžitou odpoveďou bol Ricardov „zákon relatívnej výhody“. Boužiaľ len málo politikov sa aj dnes dovolí riadiť týmto pravidlom. V dôsledku toho sú dejiny svetových ekonomík zamorené uvoľňovaním kvót, colných taríf, či obchodnými vojnami.

Podnikatelia  presne podľa  predpovedi A. Smitha, otca ekonómie, radi vykrikujú o voľnej konkurencii na schôdzach rotariánov, ale dokážu zároveň šepkať svoje prosby o udelenie privilégií do uší politikov na Kapitole. V Ricardovej dobe majitelia pôdy šepkali svoje priania a uplatňovali moc svojho bohatstva v britskom parlamente, usilujúc o ochranu pred dovozom obilia z Francúzska po napoleónskych vojnách. Počas vojen sa cena obilovín vyšplhala a bohatí majitelia pôdy sa obávali pádu cien. A tak v roku 1815 britský parlament schválil zákon zakazujúci dovoz obilovín. Prijaté zákony dostali názov „obilninárske zákony“. Ricardo s tým nesúhlasil, ale ho prehlasovali, lebo poslanci nechápali logickú ťažkosť, ktorú on vykladal. Dnes majú Angličania a Francúzi iné problémy, a to problémy s utečencami.

Začnem týmto tvrdením, že dnešné, súčasné dianie sa líši od diania historického v tom, že nevieme dôsledky (výsledky), ktoré dnešné dianie prinesie. Pozerajúc sa do minulosti, dokážeme posúdiť význam minulých dejov a postupne zisťovať dôsledky,  ktoré spôsobili a zanechali na ceste histórie. Dnešok nám však z hľadiska budúcnosti iba ukazuje neznámu „krajinu“ a iba hmlisto vidíme budúcnosť. Na to nás upozornil F. A. Hayek v jeho diele Cesta do otroctva. V kapitole Výhliadky medzinárodného poriadku nám zanechal nesmierne bohatsvo poučení. Odporúčam, aby si  naši politici a aj politici EÚ túto kapitolu prečítali. Najradšej by som ju do tejto úvahy preložil celú. Ale aspoň útržkovite niečo. Citujem: „Ľudí  hociktorej krajiny možno ľahko presvedčiť, aby sa obetovali (to make sacrifice!), aby pomohli a to s tým, čo oni pokladajú za „ich priemysel železa“, alebo za „ich poľnohospodárstvo“, alebo aby pomohli zato, aby sa v ich krajine nikto nedostal pod určitú životnú úroveň. Potiaľ, pokiaľ je to otázka pomoci ľuďom, ktorých životné zvyky a spôsoby myslenia sa podobajú našim, pokiaľ je to otázka korekcie distribúcie príjmu (alebo podmienok práce) medzi ľudí, ktorých si dobre vieme predstaviť a ktorých vnímanie ich príslušného statusu je fundamentálne podobné  nášmu, sme spravidla pripravení obetovat sa. Atď, atď. A ďalej píše. Kto si predstavuje, že existuje  nejaký spoločný ideál distributívnej spravodlivosti taký,  ktorý spôsobí, že nórsky rybár si nechá újsť jeho ekonomickú prosperitu, aby pomohol jeho priateľovi z Portugalska, alebo aby holandský robotník platil vyššiu cenu za jeho bicykel, aby pomohol mechanikovi z Coventry, alebo aby sedliak z Francúzska platil vyššie dane, aby pomohol indistrializácii Talianska?“ No kto?  Naši revolucionári v roku 1989 nevideli (mohli?) v jeho poznatkoch priestor na rozširovanie ľudského ekonomického vedomia?  Asi a hlavne ani konštruktéri ekonomického systému EÚ. A tak majú Francúzi a Angličania nové problémy. Nutné? A my tiež.

Prečo som sa rozhodol napísať túto úvahu?  Pretože počas mojich štúdií mi prednášal guvernér Národnej banky Juhoslávie prof. Jelačič a ten na jednej prednáške, keď rozoberal  problémy výmenných kurzov ekonomík povedal, že by dal F. A. Hayekovi postavť na nábreži Dunaja v Bratilsave pomník tak, aby sa pozeral na Viedeň. Ten pomník by mal pripomínať to, že ten velikán upozornil na chyby (hlavne socializmu), ktoré by mali byť zdrojom poučenia pre konštrukciu takého ekonomického systému,  v ktorom sa jednotlivci a národy usiľujú o udržanie a zlepšenie svojho života. Po prednáške som sa mu išiel predstaviť a povedal som mu, že som z Bratislavy. Na budúcej prednáške analyzoval problémy socializmu v Česko-Slovensku a robotníckej samosprávy v Juhoslávii.

Prof. J. Husár

 

 

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Slovenský parlament pred vznikom suverénnej Slovenskej republiky v rokoch 1990 - 1993

Zanedlho bude 20 rokov od vyhlásenia samostatnosti Slovenskej republiky (Príspevok bol prvý raz uverejnený 8. septembra 2012 – poznámka redakcie). Je to krátky aj dlhý čas, ale celkovo možno povedať, že historikom sa akosi nechce pristúpiť k exaktnému skúmaniu procesov, ktoré viedli k rozdeleniu vtedajšej federácie. Ako keby sme sa hanbili analyzovať našu národnú minulosť z nášho národného pohľadu, ako keby sme sa hanbili za to, že sme samostatní.

Reklama na Instagrame prichádza aj k nám

Čo je dobré o nej vedieť

Zaplatiť si reklamu na Instagrame budú môcť čoskoro už aj slovenské značky.

Môže Róbert Fico oslavovať zvrchovanosť, keď nás ženie do jadra ?

Otázka je na stole a odpoveď na červenom smeráckom obruse.