Z osudov slovenských geografických názvov (4)

Bola na okolí Komárno vysoká koncentrácia hadov,  alebo Hadovce a či Hodovce?

Prevažná väčšina názvov geografických objektov z územia Slovenska má slovenský, resp. západoslovanský charakter a pôvod.

Pri jazykovedných analýzach možno však v geografickom názvosloví na území Slovenskej republiky rozpoznať aj predslovanské alebo aj novšie inojazyčné prvky, napr. nemecké, maďarské, rusínske (v oblastiach s týmito národnostnými menšinami) a poľské (v oblastiach s prechodovým slovensko-poľským goralským nárečím). Je to výsledok osídľovacích a migračných pomerov, ako aj vývinu štátneho a spoločenského zriadenia a administratívy (štátnej správy) na území Slovenskej republiky. Historické vlastné mená predstavujú najväčšie množstvo najstarších dokladov o slovnej zásobe staršej slovenčiny a množstvo preukazných dôkazov o kontinuitnom vývine slovenčiny ako národného jazyka Slovákov z praslovančiny. Výrazným spôsobom takto osvetľujú problematiku genézy slovenského etnika a samobytného slovenského jazyka ako jedného zo slovanských jazykov, ktorý má podobne ako všetky ostatné slovanské jazyky svoju predhistorickú bázu v praslovančine a od 10. storočia samostatný vývin v západoslovanskom jadre južného typu. [1, s. 145]. Historické vlastné mená ako pomenovania jedinečných objektov sa zafixovali už v ranostredovekej spoločnosti, a tak predstavujú najstaršie doložené jazykové fakty o jazyku formujúceho sa slovenského etnika, a to aj napriek značným deformáciám zápisov slovenských vlastných mien, spôsobovaným stredovekými pisárskymi školami a maniermi vtedajších uhorských kráľovských i cirkevných kancelárií. Zlomkovitosť najstarších dokladov možno vyvážiť početnejšími, úplnejšími a jednoznačnejšími novšími dokladmi a súčasnými vlastnými menami, ako aj konfrontáciou s historickou i súčasnou onymiou ostatných, najmä susedných slovanských jazykov. [1, s. 145]. Geografické objekty na Slovensku dostali názvy väčšinou od slovenského etnika, ktoré toto územie osídlilo, nebolo nikým vymenené, ani vytlačené. Názvy prekonali storočia, sú historické a autochtónne (pôvodné). V prípade, ak do osídlenej lokality prišlo inojazyčné etnikum, názvy už pomenovaných geografických objektov inojazyčné etnikum najčastejšie preberalo a súbežne si ich modifikovalo podľa zásad preberania cudzích geografických názvov do svojho jazyka. Ak sa neskôr následne opačným smerom posunula jazyková – etnická hranica a pôvodné obyvateľstvo opäť osídlilo predmetný priestor, vývoj postupoval dvoma cestami. V jednej časti prípadov boli späť prebraté tieto inojazyčné už modifikované názvy ale boli upravené podľa zásad prirodzeného vývoja geografických názvov do pôvodného jazyka – toto sa týkalo prípadov, ak prvotná motivácia pomenovania geografického názvu bola ešte stále priezračná a ak sa ešte nestratila spojitosť s prvotnou apelatívnou časťou slovnej zásoby. V druhej časti prípadov boli tiež prebraté tieto inojazyčné už modifikované geografické názvy, ale boli iba jemne upravené podľa výslovnostných zásad pôvodného jazyka – toto boli najmä prípady, ak prvotná motivácia pomenovania geografického názvu už nebola jasná, priezračná a už sa stratila spojitosť s prvotnou apelatívnou časťou slovnej zásoby (apelatívum bolo vysunuté na okraj slovnej zásoby). Túto druhú kategóriu prípadov zilustrujeme na prípade názvu mestskej časti Komárna s názvom Hadovce.

Do roka 1960 bola osada Hadovce súčasťou obce Nová Stráž v okrese Komárno. V roku 1969 bola pričlenená k mestu Komárno ako jeho mestská časť. Na prvé počutie si nezainteresovaný ale vnímavý čitateľ povie, akú spojitosť má táto mestská časť s hadmi (latinsky serpentum, nemecky die Schlange). Príčinou takéhoto pomenovania by mohol byť nadpriemerný, extrémny výskyt hadov v tejto oblasti v čase zrodu tohto pomenovania alebo osada spojená s jej zakladateľom, ktorý mal prezývku podľa hada, alebo osada nejako ináč spojená s takýmto nositeľom tohto mena. Názov Hadovce prešiel nasledovným vývojom. Pôvodný bol názov Hodovec, Hodovci, Hodovce vlastne v slovenčine pred 12. storočím Godovec, Godovci. Základom názvu bolo toponymické apelatívum godovec od slovného základu god- (neskôr hod-) z domácej podoby osobného mena Godslav, Godislav, Godoň, neskôr Hodslav, Hodislav, Hodoň rozšírenej príponou miesta  –ov-ec s významom „miesto patriace Hodslavovi, Hodislavovi, Hodoňovi alebo s touto osobou ináč spájané“. Najstaršie historické záznamy potvrdzujú tento vývoj: 1247 Gothouch, 1268 Kothouch/Gothouch, 1360 Gadouch, neskôr Gadóc, dnes Hadovce, mestská časť Komárna. Záznamy z rokov 1247 a 1268 svedčia o pôvodnej podobe geografického názvu Godovci, z ktorej úpravou podľa zásad preberania geografických názvov do maďarského jazyka vznikla maďarská podoba názvu Gadóc systémovými zmenami v staromaďarskom prostredí god- na gad-. V zmysle tejto systémovej zmeny v maďarčine sa vyvinuli analogické maďarské ekvivalenty slovenských geografických názvov, napr. baj-boj- , Valkóc z Volkovce v okrese Zlaté Moravce, Galgóc z Glogovec, dnes Hlohovec, Vajkóc z Vojkovce, dnes Maťovské Vojkovce v okrese Michalovce, BajótBojovec, Bojovci, Bojovce v Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe na maďarskej strane Dunaja 4 km od brehu Dunaja zhruba na úrovni Mužly Kravian nad Dunajom na slovenskej strane Dunaja.

Pôvodne slovenskú podobu názvu Godovec/ Godovc(i) v maďarčine adaptovanú do podoby Gadóc neskôr späť prevzali Slováci, kde ale už neprešla prirodzeným vývojom do podoby Hodovce, ale v slovenčine sa ustálila v podobe Hadovce, zrejme mylnou etymológiou spájajúcou tento názov so slovenským apelatívom gad/ had (serpentum, die Schlange). Spoluhláska  –g-  v starších záznamoch názvu osady svedčí, že názov musel existovať pred 12. storočím a vzniknúť niekedy pred 11. storočím; maďarčina prebrala názov zo slovenčiny v období, keď prítomnosť spoluhlásky  –g– v slovenskom názve bola ešte živá. Podobnú motiváciu pomenovania z domácej podoby osobného mena Hodslav, Hodislav, Hodoň majú aj ďalšie geografické objekty na Slovensku: samota Hodovec v obci Krajné okres Myjava, pole Hodovce v obci Krivoklát  okres Ilava, vrch  Hodovník (700 m n. m.) v Jablonove nad Turňou okres Rožňava, vodný tok a horáreň Hodoň v obci Sádočné v okrese Považská Bystrica, les Hodislavy v obci Žitná-Radiša v okrese Bánovce nad Bebravou, osada Hodoňovci v Terchovej v časti obce Horná Tižiná okres Žilina, pole Na Hodonke v Lakšárskej Novej Vsi v okrese Senica, les Vrchhodoň v Domaniži okres Považská Bystrica, lúka Zadný Hodoň vo Fačkove okres Žilina. [2], [3] Aj v Česku je istý počet názvov odvodených zo základu god-, hod-: Hodovice, Hodslavice, mesto Hodonín, Hodětín, Hodice, Hodíškov, Hodonice, Hodkovice nad Mohelkou, Hodějice, v priestore poľského jazyka je Godowo, v Srbsku Godovo, v Slovinsku Godović. L. Kiss v ťažiskovom diele maďarskej toponomastiky o etymológii geografických názvov  z územia najmä bývalého Uhorska [4, 2. diel, s. 185]  uvádza, že názov tejto osady pri Komárne (maďarsky Gadóc alebo Nagygadócpuszta = slovensky Hadovce) je zrejme slovanského pôvodu, ale podrobnejšie možnosť vzniku z pôvodnej podoby Hodovce neudáva; pripúšťa alternatívnu možnosť vzniku názvu aj z osobného mena Gadó rozšíreného o maďarský sufix -c, ktorá sa ale na základe najnovších poznatkov vo vedeckom prostredí považuje za vykonštruovanú, nepravdepodobnú. V severnom Maďarsku v chotári obce Vértessomló v Komárňansko-ostrihomskej župe je bukový les Gadóc. Podľa L.Kissa [4, 1. diel, s. 490 + 2. diel s. 185] názov tohto lesa má rovnaký pôvod ako názov osady Gadóc, dnes mestskej časti Komárna. Predpokladáme aj  v prípade tohto názvu pôvod zo slovenského názvu Godovec/Hodovec vývojom v staromaďarskom prostredí (názov prebrala maďarčina pred 12. storočím), ale vzhľadom na najstarší písomný doklad z roku 1864 je potrebný ešte ďalší výskum. V Maďarsku v Šomodskej župe južne od Balatonu je obec Gadács (vyslov Gadáč); podľa L.Kissa [4, 1. diel, s. 490] názov má pôvod z osobného mena Guda maďarským pomenovacím procesom pridaním sufixu -cs (vyslov). Podľa nášho názoru aj tu možno uvažovať o pôvode vývojom zo slovanského Godovec.

Správnosť uvedeného vývoja názvu Hadovce z pôvodnej slovenskej podoby Hodovce, dnešnej mestskej časti Komárna, potvrdzuje aj štúdium analogického vývoja názvu obce Hodkovce v okrese Košice-okolie a niekdajšej samostatnej obce, dnes časti obce, Hodkovce v obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves. Vývoj názvu obce Hodkovce v okrese Košice-okolie: 1427 Hothkovch, 1630 Hatkocz, 1773 Hatkowcze, 1920 Hadkovce, 1927 Hodkovce, obec v obv. Košice-okolie; pôv. Hodkovc(i), z toho maďarská podoba názvu Hatkóc systémovými zmenami v staromaďarskom prostredí hodk- na hadk/tk- (porovnaj baj-boj-, Galgóc z Glogovec, dnes Hlohovec, Valkóc z Volkovec, Vajkóc z Vojkovce, dnes Maťovské Vojkovce). Vývoj prebehol zo slovenského slovného základu hodk- a to z hypokoristickej domácej podoby osobného mena Hodslav, Hodislav, Hodoň príponou miesta  ov-ec s významom „miesto patriace Hodkovi, čiže mladému, prípadne neplnoletému, Hodslavovi, Hodislavovi, Hodoňovi alebo s touto osobou ináč spájané“. Počiatočná spoluhláska  –h–  v starších podobách názvu v maďarčine svedčí, že maďarčina prebrala názov zo slovenčiny v období, keď prítomnosť spoluhlásky  –g- v slovenskom názve bola už nahradená spoluhláskou  –h, čiže v 12. storočí alebo neskoršie.  L. Kiss [4, 1. diel, s. 574]  uvádza, že názov obce Hodkovce v okrese Košice-okolie (= maďarsky Hatkóc) je slovanského pôvodu, ale podrobnejšie možnosť vzniku z pôvodnej podoby Hodkovce neudáva.

Vývoj názvu niekdajšej samostatnej obce, dnes časti obce, Hodkovce v obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves prebehol podobne:  1293 Hodcouch, 1452 Hodkocz, 1808 Hotkowce, po roku 1918 Hodkovce, obec po roku 1877 pričlenená k obci Žehra ako jej časť obce, okres Spišská Nová Ves a to zo slovenského slovného základu hodk- z hypokoristickej domácej podoby osobného mena Hodslav, Hodislav, Hodoň príponou miesta  –ov-ec s významom „miesto patriace Hodkovi, čiže neplnoletému Hodslavovi, Hodislavovi, Hodoňovi alebo s touto osobou ináč spájané“; počiatočná spoluhláska  –h-  v starších podobách názvu v maďarčine svedčí, že maďarčina prebrala názov zo slovenčiny v období, keď prítomnosť spoluhlásky  –g- v slovenskom názve bola už nahradená spoluhláskou  –h-, čiže v 12. storočí alebo neskoršie. Názov v historickej podobe Hodkovec/ Hodkovce sa zachoval dodnes. Podobný vývoj zo slovenského slovného základu hodk- z hypokoristickej domácej podoby osobného mena Hodslav, Hodislav, Hodoň príponou miesta  –ov-ec s významom „miesto patriace Hodkovi, čiže neplnoletému Hodslavovi, Hodislavovi, Hodoňovi alebo s touto osobou ináč spájané“ mali aj názvy Hodková (les v Sološnici, okres Malacky), Hodková (pole v obci Dlhé nad Cirochou, okres Snina) a Hodkovec (vodný tok prítok Cirochy)L. Kiss [4, 1. diel, s. 612]  uvádza, že názov dnešnej časti obce Hodkovce v obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves (= maďarsky Hotkóc) je slovanského pôvodu, ale podrobnejšie možnosť vzniku z pôvodnej podoby Hodkovce neudáva.

Podrobné štúdium najstarších písomných dokladov názvov geografických objektov  z územia Slovenska umožňuje presnejšie stanoviť pôvod týchto názvov a vysledovať postupnosť ich vývoja na časovej osi. Tým sa na vedeckom základe môžu buď potvrdiť doterajšie predstavy o etymológii geografických názvov, alebo sa prijmú alternatívne presvedčivejšie závery o pôvode týchto geografických názvov.

Imrich Horňanský

 

 

LITERATÚRA:

[1] MAJTÁN, Milan: Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava, Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2.

[2] Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 1983 – 1994.

[3] HORŇANSKÝ, Imrich: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. In:  Kultúra slova, 1995, roč. 29, č. 2, s. 78 – 83. ISBN 0023-5202.

[4] KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K a L-Zs. Budapešť. Akadémiai kiadó, 4. rozšírené vydanie, 1998. ISBN 9630545675.

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Kolesá propagandy sa krútia

Podľa staroindických véd patrilo umenie propagandy medzi dôležité znalosti, ktoré pozemským ľuďom darovali bohovia.

Ján Straka nemá v Košiciach pokoj

Ján Straka sa narodil 10. mája 1858 v šarišských Močidľanoch a po vyučení za mlynára pracoval v okolí Sabinova, odkiaľ sa roku 1879 presťahoval do Košíc. Angažoval sa národne a kresťansky.

Panslavizmus a naša krajina

Hurtom pretiahol Európu krik o panslavizme; ohlasovalo a so strachom menovalo sa toto slovo u všetkých skoro európskych národov, hovorili o ňom stá a stá časopisov, plno ho bolo v rozprávkach spoločenských, ba i v nejedných snemovniach ohnivé reči sa na panslavizmus sypali.