Z osudov slovenských geografických názvov (8)

Geografické názvy zo slovného základu -treb

Geografické názvoslovie v svojej pestrej jednote je väčšinou výsledkom jazykového vývoja, osídľovacích a migračných pomerov, ako aj vývinu štátneho a spoločenského zriadenia a administratívy na skúmanom území. V plnom rozsahu to platí aj pre geografické názvy z územia Slovenska.

V príspevku venujeme pozornosť geografickým názvom so slovným základom celoslovanského pôvodu treb .

Geografické názvy z územia Slovenska so slovným základom treb- tvoria množinu s nadpriemerným výskytom. V ich pomenovacom procese bola čiastočne priamo využitá apelatívna časť dobovej slovenskej slovnej zásoby ale zároveň v značnom rozsahu boli sekundárne použité v tomto procese aj osobné mená, ktoré sa vyvinuli z tohto  slovného základu. Osobné mená so slovným základom treb/trib ako aj geografické názvy s týmto slovným základom, často svojim pôvodom súvisiace s osobnými menami, majú súvis s celoslovanským slovom ←*tríbiť*trěbiti vo význame 1. čistiť, mýtiť, 2. prinášať obete, obetovať. V pomenovacom procese toponým, v ktorých slovnom základe sa vyskytuje slovo trebiti, motivačným prvkom bolo miesto, lokalita získania pôdy na poľnohospodársku činnosť alebo na osídlenie pôvodne krovinatej a lesnej pôdy pálením, čistením a klčovaním aj s koreňmi, vytrhávaním rastlín aj s koreňmi, vykopávaním drevín s koreňmi. Všeobecne sa predpokladá, že menej frekventovaným motivačným prvkom sa ukazuje pomenovanie miesta spojeného so slovanským slovom trěba vo význame pohanská obeta.

Najstarší doklad na toponymum so slovným základom trebiti z územia Slovenska je v názve Tribeč v Zoborskej listine z roka 1113 (silva Trebisc; teda pôvodne les Trebič) [1, s. 129 a 131]. V pomenovacom procese toponým  s výskytom slovného základu treb/trib motivačným prvkom mohlo byť ako prvok dobovej individualizácie terénnych objektov a orientácie v teréne aj prenesenie významu z osobného mena na názov geografického objektu, kde nositeľ osobného mena mal súvis s vykonávaním týchto činností alebo s ich vlastnosťami. V týchto názvoch sa často reflektujú rozmanité podoby starších slovenských osobných mien, ktoré sú doložené už v Cividalskom evanjeliári z konca 8. storočia a z 9. storočia v záznamoch na okraji strán evanjelia (Trebata, Trebel, Trebeň), v pamiatke z r. 871, v ktorej sa opisuje vysviacka Pribinovho kostola na Blatenskom jazere (Trebic). Názov obce Trebatice podľa Majtána [1, s. 146] je zo slovanského osobného mena predkresťanského typu. Zo stredoveku sú osobné mená (*Treboded, *Trebehost/Trebost) doložené v názvoch obcí [2, s. 13-15]. Podľa M. Majtána [3, s. 95-128] názov obce Trebostovo vznikol zo zloženého osobného mena Trebohost/ Treb(h)ost. Podľa V. Uhlára  [4, s. 101] je názov vodného toku Trebianka výsledkom vývoja trěbiti - čistiť les pálením, klčovanímTrebník (názov zaniknutej osady alebo terénny názov) → Trebianka, prípadne apelatívum trěba  (pohanská obeta)Trebník → Trebianka. H. Telekiová [5, s. 232] nesúhlasí s názorom J. Stanislava [6, s. 316]  a L. Kissa [7, 2.diel, s. 637], podľa ktorých názov obce Trebeľovce vznikol z osobného mena vývojom *TrěbědědTrebeľovce; podľa nej je pravdepodobnejšie utvorenie toponyma z apelatíva treb- trebište Trebeľovce. J. Stanislav aj názov obce Trebušovce vysvetľuje z osobného mena Trěběgost  → prostredníctvom jeho hypokoristickej skráteniny Trebuš(a) → [6, s. 299]. Z osadného názvu Trebušovce vznikol názov Trebušovský potok, 15,5 km dlhý pravostranný prítok Čebovského potoka v Poiplí [15, s. 79]. Podľa Majtána [13, s. 306] názov mesta Trebišov je odvodený privlastňovacou príponou z osobného mena Trebiš (domáca podoba osobného mena Trebegost, Trebeded a pod.). Pravostranný 7,7 km dlhý prítok Hrona so štandardizovaným geografickým názvom Kováčovský potok ústiaci na západ od Zvolena mal aj ďalší variantny názov Trebuľská voda podľa názvu zaniknutej osady Trebuľa [14, s. 115]. V oblasti Čierneho potoka (Fekete patak), prítoku Ipľa v maďarskej časti Novohradu, J. Stanislav [6, s. 312] identifikoval v obci Sanda (maďarsky Szanda) zaniknutú osadu Terebes s dokladom z roka 1439; jej vývoj vysvetlil z osobného mena Trěbiš Terebes. V. Prask vykladá názov vodného toku Drevenica (pravostranný prítok Žitavy) ako výsledok procesu TrebnicaDrevnicaDrevenica [8, s. 70].

Z územia Slovenska boli vyexcerpované nasledujúce geografické názvy so slovným základom treb- a v malom počte s modifikovaným slovným základom trib-: Trebašovce (hospodársky dvor v Malých Ostraticiach, PE), Záhumnie od trebašovského (pole vo Veľkých Ostraticiach, PE), Trebatice (obec aj katastrálne územie, PN), Trebejov (obec aj katastrálne územie, KS), Trebeľa (horáreň v Kalši, KS), Trebeľa (lúka v Kalši, KS), Trebeľa (vodný tok v Kalši, Slanci, Slivníku, KS), Trebeľovce (obec aj časť obce aj katastrálne územie, LC), Trebeš (les v Zálesí, SB), Trebeš (lúka v Olejníkove, SB), Trebeš (vrch v Olejníkove, SB), Trebešín (samota v Starej Turej, NM), Trebešský potok (vodný tok v Olejníkove, SB), Trebetín (les v Margecanoch a Ružíne, KS), Trebianka (vodný tok vo Vrbanoch, Mačove, Novákoch, PD), Trebiaše (les v Osľanoch, PD), Trebichava (obec aj katastrálne územie, BN), Trebichavská dolina (les v Slatine nad Bebravou, BN),  Trebichavský potok (vodný tok, BN), Trebišov (mesto aj mestská časť aj katastrálne územie, TV), Trebišovské (pole v Čeľovciach, TV), Trebišovské lúky (pole vo Vojčiciach, TV), Na trebišovskom (výšková kóta v Trebišove a Vojčiciach, TV), Trebišovský kanál (kanál v Trebišove, TV), Trebník (sad v Nitrianskych Sučanoch, PD), Trebnište (pole vo Vieske, PD), Trebostovo (obec aj katastrálne územie, MT), Trebostovská dolina (dolina, MT), Trebostovský potok (vodný tok, MT), Trebota (pole v Hrabovci, BJ), Trebuľa (samota v Trebišove, TV), Horná Trebuľa (les v Trebišove, TV), Trebulovci (samota v Makove, CA), Trebulovo (les v Trebišove, TV), Trebušovce (obec aj katastrálne územie, VK), Trebušovský potok (vodný tok, pravostranný prítok Čebovského potoka, VK), Malý Tribeč (vrch vo Velčiciach, ZM a v Nitrianskej Strede, TO), Veľký Tribeč (vrch vo Velčiciach, ZM), Triblavina (pole v Chorvátskom Grobe, SC), Triblavina (hospodársky dvor v Chorvátskom Grobe, SC), Nové Triby (les v Kostoľanoch pod Tribečom, ZM). Výsledkom mladého pomenúvacieho procesu je názov geomorfologickej jednotky - podcelku Trebišovská tabuľa, názov geomorfologickej jednotky – celku Tribeč a názov geomorfologickej jednotky – podcelku Veľký Tribeč. Geografické názvy so slovným základom trib sú v pomere k názvom so slovným základom treb výsledkom mladšieho vývoja; z hľadiska frekvencie výskytu sú vo výraznej menšine voči nim. [9] a [10].

Niekoľko geografických názvov má pôvodný slovný základ treb- modifikovaný do podoby trep- alebo dokonca do podoby terb-/ terp-. Tvar s p je dôsledkom nepriamych pádov slovenského skloňovania Trebš/ Trebč/ Trebt, čiže foneticky Trepš/ Trepč/ Trept, so súbežnou stratou súvislosti s pôvodným významom apelatívneho slovného základu trebiti vo vedomí miestneho obyvateľstva. Napr. vodnou nádržou Domaša zatopená obec Trepec (L. Kiss má v [7, 2. diel, s. 639] doklad z r. 1410 na Trebech). Podoby s terb-/terp- sú zrejme dôsledkom vplyvu maďarčiny. V takejto nárečovej podobe boli niektoré geografické názvy aj štandardizované: Terba [Treba] (vrch v Demjate, PO), Terpačka [Trebačka] (výšková kóta v Závadke, GE), Terpová [Trebová] (pole v Lukačovciach, HU). Možno uvažovať o novej štandardizácii týchto geografických názvov, ktorá by zohľadňovala pôvodnú podobu slovného základu treb-. Je síce pravda, že uvedené podoby týchto troch toponým dostatočne plnia prvú funkciu geografických názvov, ktorou je úloha jazykovými prostriedkami jednoznačne, stručne a jasne určiť, identifikovať a individualizovať geografický objekt, a tým umožniť a zľahčiť orientáciu na mape, orientáciu v teréne a z komplexnejšieho pohľadu zľahčiť aj spoločenskú komunikáciu. Na druhej strane jazykovo a etymologicky správna podoba toponyma (ktorá nie bigotne, ale v rozumnej miere reflektuje pôvod geografického názvu) prispieva k plneniu funkcie geografického názvu ako kultúrneho fenoména, lebo predstavuje neoceniteľný zdroj informácií pre viaceré vedné odbory (história a vývin jazyka, jeho slovnej zásoby, dialektológia, porovnávacia lexikológia, interpretácia slovotvorných postupov, história osídlenia krajiny, história medzietnických presunov a migrácií, história kultivácie poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, história dopravy a pod.). Štúdium geografických názvov a rozmiestnenia objektov nimi pomenúvaných v krajine slúži ako pomocný nástroj  aj pre archeológiu, etnografiu, demografiu, antropológiu i geografiu; má význam výchovný a didaktický. Pri výpočte hodnôt geografických názvov nemožno obísť ich národnoreprezentatívnu (štátnoreprezentatívnu) funkciu. Štúdium geografických názvov pomáha odpovedať na otázky prečo a ako vznikli tieto názvy, ako sa menili a vyvíjali tieto vlastné mená aj v našom okolí a to pomáha uspokojovať prirodzenú zvedavosť po vlastnom osude, po vlastnej histórii, najprv v lokálnom rozmere, neskôr v regionálnom a celonárodnom. Čiže poznanie histórie geografických názvov a fixovanie ich správnej podoby v súčasnosti prispieva k zdravému národnému povedomiu a vlastenectvu. 

  1. Šmilauer [11, s. 92, 340, 477] identifikoval vo svojom Vodopise starého Slovenska aj rieku motivovanú lexémou trěbiti (fluuium Terepche, aquam tripche); názov s dokladom z roku 1271 rekonštruoval ako *Trěbica (Trebica); stotožniť ju môžeme s najväčšou pravdepodobnosťou s dnešným Diviackym potokom v katastrálnom území obce Diviaky nad Nitricou ústiacim do Nitrice na východnom okraji obce. J. Hladký [8, s. 63] svoju etymológiu vysvetľuje zo základu trěb- zo slovesa *trěbiti podľa toku smerujúceho vyčisteným odlesneným priestorom.

Vo vyexcerpovanej skupine 48 slovenských geografických názvov budovaných zo slovného základu treb-/ trib-  a ich derivátov trep-/ terb-/ terp- je nasledujúce druhové zloženie: obec 7x, samota 3x, hospodársky dvor 2x, horáreň 1x, geomorfologický celok 3x, vodný tok 6x, kanál 1x, vrch 4x, výšková kóta 2x, dolina 1x, les 8x, lúka 2x, sad 1x a pole 7x.

Na území niekdajšieho Uhorska okrem Slovenska je podľa J. Stanislava veľký počet geografických objektov s názvami zo slovného základu treb-: pri Zagyve je Tiribes z pôvodného *Trěbeš s dokladom Thereebes 1465 [6, s. 333 a 336], v oblasti rieky Tarna pri obci Szajla je Terpes z pôvodného *Trěbeš s dokladmi Trebes 1409, 1410 → Therpes 1466 [6, s. 336], v povodí Slanej pri potoku Szilvás je vrch Terebes z pôvodného *Trěbeš [6, s. 346], v povodí Slanej v doline potoka Szinva pri Novej Hute v Maďarsku je Terbes z pôvodného *Trěbeš [6, s. 348], na ľavom brehu Ipľa pri hrade Sonda v Maďarsku bola dnes zaniknutá osada Terebes 1439 z pôvodného *Trěbiš [6, s. 312], v južnej časti Šomodskej stolice je Töröcske z pôvodného *Trěb(e)čka s dokladom Therepchke 1492 [6, s. 187], medzi Túrom a Tiszou je Terebes s dokladom Terebes 1319 z pôvodného *Trěbešь [6, s. 407] a neďaleko v Satmárskej stolici je tiež Terebes [6, s. 408], medzi Krasnou a Samošom je vrch Terebete z pôvodného *Trěbata [6, s. 412], na potoku Cserna je Terebes s dokladom Therebes 1461 z pôvodného *Trěbešь [6, s. 413], tu je aj mestečko Tőke-Terebes s dokladom Therebes 1270 z osobného mena Trěbešь [6, s. 414], v Biharskej stolici je Terebes s dokladom Therebes 1450 z pôvodného *Trěbešь [6, s. 426]. V súvislosti s toponymom Terpes pri obci Szajla v oblasti rieky Tarna v dnešnom severnom Maďarsku J. Stanislav konštatuje, že ešte na začiatku 15. storočia je neporušene zaznačený slovenský tvar (Trebes 1409, 1410, Therpes 1466) a že tvar s p vychádza iba z nepriamych pádov slovenského skloňovania Trěbš, t. j. foneticky Trěpš [6, s. 336].

Aj v ostatnom slovanskom priestore je značný počet geografických názvov zo slovného základu treb-/ tereb-: v Česku, v Poľsku, na Ukrajine, v Rusku, v Bielorusku,  v Srbsku, v Chorvátsku, v Čiernej Hore, v Slovinsku, v Bosne a Hercegovine i  v Macedónsku. Podobne aj v starom slovanskom sídelnom priestore v dnešnom Nemecku je značný počet geografických názvov zo slovného základu treb-, čo svedčí o starobylosti motivácie aj pomenovacieho aktu geografických názvov s týmto slovným základom ešte v období prvopočiatkov diferenciácie slovanských jazykov [12]. Táto skutočnosť potvrdzuje starobylosť pomenovacieho aktu geografických názvov so slovným základom treb- a trib-.

 

Ťažisko skúmania v slovenskom geografickom názvosloví sa sústreďuje na názvy zo slovných základov celoslovanského pôvodu. Takýto postup ponúka možnosti využitia slovenského porovnávacieho toponymického materiálu i pre celoslovanské alebo aj inoslovanské jazykové relácie. Toto vzhľadom na lexikálne podobnosti a lexikálne zhody najmä v susediacich jazykových oblastiach môže napomáhať presvedčivosti medzislovanských súvislostí výkladov.

Veľmi zaujímavú skupinu geografických názvov predstavuje názov Trebata /Trebeta a jeho deriváty Trebatice, Trebota, Trebetín. Podľa Krajčoviča [16, s. 339] tento názov je kolektívnym prímením. Možno ho chápať ako živý názov skupiny mladých vyčlenených z rodovej pospolitosti označených spoločným charakteristickým príznakom, alebo so spoločnou povinnosťou vykonávať určité služby. Krajčovič [17, s. 95] uvádza, že ide o mená potomstva vyšších rodov našich predkov, ktoré tvoria sústavu názvov. Názvy vznikli pripojením k slovnému základu prípony mladšieho potomstva –ęta (ako v praslovančine mladęta, dnes mláďatá, dievčatá, húsatá): Trěbęta, Malęta (dnes Malanta pri Nitre), Pribęta (dnes Príbeta pri Nových Zámkoch), Golęta (dnes okresné mesto Galanta), Dobręta.

Analýza geografických názvov zo slovných základov treb- ponúka úvahu o možnej novej štandardizácii geografických názvov Terba [Treba] (vrch v Demjate, PO), Terpačka [Trebačka] (výšková kóta v Závadke, GE), Terpová [Trebová] (pole v Lukačovciach, HU). Možno uvažovať o novej štandardizácii týchto geografických názvov, ktorá by zohľadňovala pôvodnú podobu slovného základu treb- [12]. Poznanie histórie geografických názvov a fixovanie ich správnej podoby v súčasnosti prispieva k zdravému národnému povedomiu a vlastenectvu. 

Geografické názvy sú cenným a niekedy aj jediným prameňom na poznanie dejín jazyka a dejín priebehu medzijazykových vzťahov. Osobitný význam v porovnávacích medzislovanských jazykových štúdiách môže mať najmä vzťah geografických názvov k sortimentu lexikálnych základov a vzťah geografických názvov a pomenovacích motívov predovšetkým v susediacich jazykových oblastiach.

Imrich Horňanský

 

LITERATÚRA

[1] MAJTÁN, Milan: Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava: Veda vydavateľstvo SAV 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2.

[2] MAJTÁN, Milan a POVAŽAJ, Matej: Meno pre naše dieťa. Bratislava: Obzor 1983. 198 s.

[3] MAJTÁN, Milan: Zložené slovanské osobné mená v slovenskej toponymii. Materiálom doplnené znenie referátu na XII. medzinárodný kongres slavistov. In: Onomastica, XLII, 1997, s. 95-128. PL ISSN 0078-4648.

[4] UHLÁR, Vlado: Rieky a potoky povodia Nitry. In:  Kultúra  slova, 1983, roč. 17, č. 4, s. 97 – 102.

[5] TELEKIOVÁ, Helena: Zmeny chotárnych názvov v Trebeľovciach. In: Jazyková a mimojazyková stránka vlastných mien. 11. slovenská onomastická konferencia. Nitra, 1994. Vydal JÚĽŠ SAV v Bratislave a Katedra slovenského jazyka Vysokej školy pedagogickej v Nitre 1994. S. 232 – 234.

[6] STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I. Bratislava: Národné literárne centrum 1999. 485 s. ISBN 80-88878-49-7.

[7] KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest: Akadémiai kiadó 1998. 821 + 822 s. ISBN 9630545675.

[8] HLADKÝ, Juraj: Hydronymia povodia Nitry. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave 2004. 291 s.

[9] Geografické názvy okresu ... A1, A3 – A5, A7 – A14, A16, A19 – A35, A37 – A43 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 1983 – 1994.

[10] HORŇANSKÝ, Imrich: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. In:  Kultúra slova, Bratislava, 1995, roč. 29, č. 2, s. 78 – 83.

[11] ŠMILAUER, Vladimír: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava: Učená spoločnosť Šafárikova v Bratislave 1932. 564 s.

[12] HORŇANSKÝ, Imrich: HORŇANSKÝ, I.: O geografických názvoch so slovným základom treb- a boj (1. časť). Kultúra slova, Bratislava, ročník 49, 2015, č. 3, s. 133-138. ISSN 0023-5202.

[13] LUTTERER, Ivan, MAJTÁN, Milan a ŠRÁMEK, Rudolf: Zeměpisná jména Československa. Praha: Mladá fronta 1982. 373 s.

[14] KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied. Banská Bystrica, 2008. 351 s. ISBN 978-80-8083-611-5. EAN 9788080836115.

[15] MAJTÁN, Milan a ŽIGO, Pavol: Hydronymia povodia Ipľa. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra a Filozofická fakulta Univerzity Komenského. Bratislava, 1999. 116 s. ISBN 80-88870-12-7.

[16] KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (12).  In:  Kultúra slova, Bratislava, 2008, roč. 42, č. 6. ISSN 0023-5202.

[17] KRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava: Literárne informačné centrum 2005. 230 s. ISBN 80-88878-99-3. EAN 9788088878995.

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Revoluční akt říkání pravdy

George Orwell řekl: „V době univerzálních podvodů je říkání pravdy revolučním činem.

Polsko jako oběť svých koloniálních ambicí

Pre tých, čo chcú viac pochopiť postoje soúčasného Poľska nie len k Ukrajine

Údel ekonómov

Veľkým údelom,  povinnosťou ekonómov je aj vychovávať, ekonomicky vzdelávať občanov.