Z osudov slovenských geografických názvov (8)

Geografické názvy zo slovného základu -treb

Geografické názvoslovie v svojej pestrej jednote je väčšinou výsledkom jazykového vývoja, osídľovacích a migračných pomerov, ako aj vývinu štátneho a spoločenského zriadenia a administratívy na skúmanom území. V plnom rozsahu to platí aj pre geografické názvy z územia Slovenska.

V príspevku venujeme pozornosť geografickým názvom so slovným základom celoslovanského pôvodu treb .

Geografické názvy z územia Slovenska so slovným základom treb- tvoria množinu s nadpriemerným výskytom. V ich pomenovacom procese bola čiastočne priamo využitá apelatívna časť dobovej slovenskej slovnej zásoby ale zároveň v značnom rozsahu boli sekundárne použité v tomto procese aj osobné mená, ktoré sa vyvinuli z tohto  slovného základu. Osobné mená so slovným základom treb/trib ako aj geografické názvy s týmto slovným základom, často svojim pôvodom súvisiace s osobnými menami, majú súvis s celoslovanským slovom ←*tríbiť*trěbiti vo význame 1. čistiť, mýtiť, 2. prinášať obete, obetovať. V pomenovacom procese toponým, v ktorých slovnom základe sa vyskytuje slovo trebiti, motivačným prvkom bolo miesto, lokalita získania pôdy na poľnohospodársku činnosť alebo na osídlenie pôvodne krovinatej a lesnej pôdy pálením, čistením a klčovaním aj s koreňmi, vytrhávaním rastlín aj s koreňmi, vykopávaním drevín s koreňmi. Všeobecne sa predpokladá, že menej frekventovaným motivačným prvkom sa ukazuje pomenovanie miesta spojeného so slovanským slovom trěba vo význame pohanská obeta.

Najstarší doklad na toponymum so slovným základom trebiti z územia Slovenska je v názve Tribeč v Zoborskej listine z roka 1113 (silva Trebisc; teda pôvodne les Trebič) [1, s. 129 a 131]. V pomenovacom procese toponým  s výskytom slovného základu treb/trib motivačným prvkom mohlo byť ako prvok dobovej individualizácie terénnych objektov a orientácie v teréne aj prenesenie významu z osobného mena na názov geografického objektu, kde nositeľ osobného mena mal súvis s vykonávaním týchto činností alebo s ich vlastnosťami. V týchto názvoch sa často reflektujú rozmanité podoby starších slovenských osobných mien, ktoré sú doložené už v Cividalskom evanjeliári z konca 8. storočia a z 9. storočia v záznamoch na okraji strán evanjelia (Trebata, Trebel, Trebeň), v pamiatke z r. 871, v ktorej sa opisuje vysviacka Pribinovho kostola na Blatenskom jazere (Trebic). Názov obce Trebatice podľa Majtána [1, s. 146] je zo slovanského osobného mena predkresťanského typu. Zo stredoveku sú osobné mená (*Treboded, *Trebehost/Trebost) doložené v názvoch obcí [2, s. 13-15]. Podľa M. Majtána [3, s. 95-128] názov obce Trebostovo vznikol zo zloženého osobného mena Trebohost/ Treb(h)ost. Podľa V. Uhlára  [4, s. 101] je názov vodného toku Trebianka výsledkom vývoja trěbiti - čistiť les pálením, klčovanímTrebník (názov zaniknutej osady alebo terénny názov) → Trebianka, prípadne apelatívum trěba  (pohanská obeta)Trebník → Trebianka. H. Telekiová [5, s. 232] nesúhlasí s názorom J. Stanislava [6, s. 316]  a L. Kissa [7, 2.diel, s. 637], podľa ktorých názov obce Trebeľovce vznikol z osobného mena vývojom *TrěbědědTrebeľovce; podľa nej je pravdepodobnejšie utvorenie toponyma z apelatíva treb- trebište Trebeľovce. J. Stanislav aj názov obce Trebušovce vysvetľuje z osobného mena Trěběgost  → prostredníctvom jeho hypokoristickej skráteniny Trebuš(a) → [6, s. 299]. Z osadného názvu Trebušovce vznikol názov Trebušovský potok, 15,5 km dlhý pravostranný prítok Čebovského potoka v Poiplí [15, s. 79]. Podľa Majtána [13, s. 306] názov mesta Trebišov je odvodený privlastňovacou príponou z osobného mena Trebiš (domáca podoba osobného mena Trebegost, Trebeded a pod.). Pravostranný 7,7 km dlhý prítok Hrona so štandardizovaným geografickým názvom Kováčovský potok ústiaci na západ od Zvolena mal aj ďalší variantny názov Trebuľská voda podľa názvu zaniknutej osady Trebuľa [14, s. 115]. V oblasti Čierneho potoka (Fekete patak), prítoku Ipľa v maďarskej časti Novohradu, J. Stanislav [6, s. 312] identifikoval v obci Sanda (maďarsky Szanda) zaniknutú osadu Terebes s dokladom z roka 1439; jej vývoj vysvetlil z osobného mena Trěbiš Terebes. V. Prask vykladá názov vodného toku Drevenica (pravostranný prítok Žitavy) ako výsledok procesu TrebnicaDrevnicaDrevenica [8, s. 70].

Z územia Slovenska boli vyexcerpované nasledujúce geografické názvy so slovným základom treb- a v malom počte s modifikovaným slovným základom trib-: Trebašovce (hospodársky dvor v Malých Ostraticiach, PE), Záhumnie od trebašovského (pole vo Veľkých Ostraticiach, PE), Trebatice (obec aj katastrálne územie, PN), Trebejov (obec aj katastrálne územie, KS), Trebeľa (horáreň v Kalši, KS), Trebeľa (lúka v Kalši, KS), Trebeľa (vodný tok v Kalši, Slanci, Slivníku, KS), Trebeľovce (obec aj časť obce aj katastrálne územie, LC), Trebeš (les v Zálesí, SB), Trebeš (lúka v Olejníkove, SB), Trebeš (vrch v Olejníkove, SB), Trebešín (samota v Starej Turej, NM), Trebešský potok (vodný tok v Olejníkove, SB), Trebetín (les v Margecanoch a Ružíne, KS), Trebianka (vodný tok vo Vrbanoch, Mačove, Novákoch, PD), Trebiaše (les v Osľanoch, PD), Trebichava (obec aj katastrálne územie, BN), Trebichavská dolina (les v Slatine nad Bebravou, BN),  Trebichavský potok (vodný tok, BN), Trebišov (mesto aj mestská časť aj katastrálne územie, TV), Trebišovské (pole v Čeľovciach, TV), Trebišovské lúky (pole vo Vojčiciach, TV), Na trebišovskom (výšková kóta v Trebišove a Vojčiciach, TV), Trebišovský kanál (kanál v Trebišove, TV), Trebník (sad v Nitrianskych Sučanoch, PD), Trebnište (pole vo Vieske, PD), Trebostovo (obec aj katastrálne územie, MT), Trebostovská dolina (dolina, MT), Trebostovský potok (vodný tok, MT), Trebota (pole v Hrabovci, BJ), Trebuľa (samota v Trebišove, TV), Horná Trebuľa (les v Trebišove, TV), Trebulovci (samota v Makove, CA), Trebulovo (les v Trebišove, TV), Trebušovce (obec aj katastrálne územie, VK), Trebušovský potok (vodný tok, pravostranný prítok Čebovského potoka, VK), Malý Tribeč (vrch vo Velčiciach, ZM a v Nitrianskej Strede, TO), Veľký Tribeč (vrch vo Velčiciach, ZM), Triblavina (pole v Chorvátskom Grobe, SC), Triblavina (hospodársky dvor v Chorvátskom Grobe, SC), Nové Triby (les v Kostoľanoch pod Tribečom, ZM). Výsledkom mladého pomenúvacieho procesu je názov geomorfologickej jednotky - podcelku Trebišovská tabuľa, názov geomorfologickej jednotky – celku Tribeč a názov geomorfologickej jednotky – podcelku Veľký Tribeč. Geografické názvy so slovným základom trib sú v pomere k názvom so slovným základom treb výsledkom mladšieho vývoja; z hľadiska frekvencie výskytu sú vo výraznej menšine voči nim. [9] a [10].

Niekoľko geografických názvov má pôvodný slovný základ treb- modifikovaný do podoby trep- alebo dokonca do podoby terb-/ terp-. Tvar s p je dôsledkom nepriamych pádov slovenského skloňovania Trebš/ Trebč/ Trebt, čiže foneticky Trepš/ Trepč/ Trept, so súbežnou stratou súvislosti s pôvodným významom apelatívneho slovného základu trebiti vo vedomí miestneho obyvateľstva. Napr. vodnou nádržou Domaša zatopená obec Trepec (L. Kiss má v [7, 2. diel, s. 639] doklad z r. 1410 na Trebech). Podoby s terb-/terp- sú zrejme dôsledkom vplyvu maďarčiny. V takejto nárečovej podobe boli niektoré geografické názvy aj štandardizované: Terba [Treba] (vrch v Demjate, PO), Terpačka [Trebačka] (výšková kóta v Závadke, GE), Terpová [Trebová] (pole v Lukačovciach, HU). Možno uvažovať o novej štandardizácii týchto geografických názvov, ktorá by zohľadňovala pôvodnú podobu slovného základu treb-. Je síce pravda, že uvedené podoby týchto troch toponým dostatočne plnia prvú funkciu geografických názvov, ktorou je úloha jazykovými prostriedkami jednoznačne, stručne a jasne určiť, identifikovať a individualizovať geografický objekt, a tým umožniť a zľahčiť orientáciu na mape, orientáciu v teréne a z komplexnejšieho pohľadu zľahčiť aj spoločenskú komunikáciu. Na druhej strane jazykovo a etymologicky správna podoba toponyma (ktorá nie bigotne, ale v rozumnej miere reflektuje pôvod geografického názvu) prispieva k plneniu funkcie geografického názvu ako kultúrneho fenoména, lebo predstavuje neoceniteľný zdroj informácií pre viaceré vedné odbory (história a vývin jazyka, jeho slovnej zásoby, dialektológia, porovnávacia lexikológia, interpretácia slovotvorných postupov, história osídlenia krajiny, história medzietnických presunov a migrácií, história kultivácie poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, história dopravy a pod.). Štúdium geografických názvov a rozmiestnenia objektov nimi pomenúvaných v krajine slúži ako pomocný nástroj  aj pre archeológiu, etnografiu, demografiu, antropológiu i geografiu; má význam výchovný a didaktický. Pri výpočte hodnôt geografických názvov nemožno obísť ich národnoreprezentatívnu (štátnoreprezentatívnu) funkciu. Štúdium geografických názvov pomáha odpovedať na otázky prečo a ako vznikli tieto názvy, ako sa menili a vyvíjali tieto vlastné mená aj v našom okolí a to pomáha uspokojovať prirodzenú zvedavosť po vlastnom osude, po vlastnej histórii, najprv v lokálnom rozmere, neskôr v regionálnom a celonárodnom. Čiže poznanie histórie geografických názvov a fixovanie ich správnej podoby v súčasnosti prispieva k zdravému národnému povedomiu a vlastenectvu. 

  1. Šmilauer [11, s. 92, 340, 477] identifikoval vo svojom Vodopise starého Slovenska aj rieku motivovanú lexémou trěbiti (fluuium Terepche, aquam tripche); názov s dokladom z roku 1271 rekonštruoval ako *Trěbica (Trebica); stotožniť ju môžeme s najväčšou pravdepodobnosťou s dnešným Diviackym potokom v katastrálnom území obce Diviaky nad Nitricou ústiacim do Nitrice na východnom okraji obce. J. Hladký [8, s. 63] svoju etymológiu vysvetľuje zo základu trěb- zo slovesa *trěbiti podľa toku smerujúceho vyčisteným odlesneným priestorom.

Vo vyexcerpovanej skupine 48 slovenských geografických názvov budovaných zo slovného základu treb-/ trib-  a ich derivátov trep-/ terb-/ terp- je nasledujúce druhové zloženie: obec 7x, samota 3x, hospodársky dvor 2x, horáreň 1x, geomorfologický celok 3x, vodný tok 6x, kanál 1x, vrch 4x, výšková kóta 2x, dolina 1x, les 8x, lúka 2x, sad 1x a pole 7x.

Na území niekdajšieho Uhorska okrem Slovenska je podľa J. Stanislava veľký počet geografických objektov s názvami zo slovného základu treb-: pri Zagyve je Tiribes z pôvodného *Trěbeš s dokladom Thereebes 1465 [6, s. 333 a 336], v oblasti rieky Tarna pri obci Szajla je Terpes z pôvodného *Trěbeš s dokladmi Trebes 1409, 1410 → Therpes 1466 [6, s. 336], v povodí Slanej pri potoku Szilvás je vrch Terebes z pôvodného *Trěbeš [6, s. 346], v povodí Slanej v doline potoka Szinva pri Novej Hute v Maďarsku je Terbes z pôvodného *Trěbeš [6, s. 348], na ľavom brehu Ipľa pri hrade Sonda v Maďarsku bola dnes zaniknutá osada Terebes 1439 z pôvodného *Trěbiš [6, s. 312], v južnej časti Šomodskej stolice je Töröcske z pôvodného *Trěb(e)čka s dokladom Therepchke 1492 [6, s. 187], medzi Túrom a Tiszou je Terebes s dokladom Terebes 1319 z pôvodného *Trěbešь [6, s. 407] a neďaleko v Satmárskej stolici je tiež Terebes [6, s. 408], medzi Krasnou a Samošom je vrch Terebete z pôvodného *Trěbata [6, s. 412], na potoku Cserna je Terebes s dokladom Therebes 1461 z pôvodného *Trěbešь [6, s. 413], tu je aj mestečko Tőke-Terebes s dokladom Therebes 1270 z osobného mena Trěbešь [6, s. 414], v Biharskej stolici je Terebes s dokladom Therebes 1450 z pôvodného *Trěbešь [6, s. 426]. V súvislosti s toponymom Terpes pri obci Szajla v oblasti rieky Tarna v dnešnom severnom Maďarsku J. Stanislav konštatuje, že ešte na začiatku 15. storočia je neporušene zaznačený slovenský tvar (Trebes 1409, 1410, Therpes 1466) a že tvar s p vychádza iba z nepriamych pádov slovenského skloňovania Trěbš, t. j. foneticky Trěpš [6, s. 336].

Aj v ostatnom slovanskom priestore je značný počet geografických názvov zo slovného základu treb-/ tereb-: v Česku, v Poľsku, na Ukrajine, v Rusku, v Bielorusku,  v Srbsku, v Chorvátsku, v Čiernej Hore, v Slovinsku, v Bosne a Hercegovine i  v Macedónsku. Podobne aj v starom slovanskom sídelnom priestore v dnešnom Nemecku je značný počet geografických názvov zo slovného základu treb-, čo svedčí o starobylosti motivácie aj pomenovacieho aktu geografických názvov s týmto slovným základom ešte v období prvopočiatkov diferenciácie slovanských jazykov [12]. Táto skutočnosť potvrdzuje starobylosť pomenovacieho aktu geografických názvov so slovným základom treb- a trib-.

 

Ťažisko skúmania v slovenskom geografickom názvosloví sa sústreďuje na názvy zo slovných základov celoslovanského pôvodu. Takýto postup ponúka možnosti využitia slovenského porovnávacieho toponymického materiálu i pre celoslovanské alebo aj inoslovanské jazykové relácie. Toto vzhľadom na lexikálne podobnosti a lexikálne zhody najmä v susediacich jazykových oblastiach môže napomáhať presvedčivosti medzislovanských súvislostí výkladov.

Veľmi zaujímavú skupinu geografických názvov predstavuje názov Trebata /Trebeta a jeho deriváty Trebatice, Trebota, Trebetín. Podľa Krajčoviča [16, s. 339] tento názov je kolektívnym prímením. Možno ho chápať ako živý názov skupiny mladých vyčlenených z rodovej pospolitosti označených spoločným charakteristickým príznakom, alebo so spoločnou povinnosťou vykonávať určité služby. Krajčovič [17, s. 95] uvádza, že ide o mená potomstva vyšších rodov našich predkov, ktoré tvoria sústavu názvov. Názvy vznikli pripojením k slovnému základu prípony mladšieho potomstva –ęta (ako v praslovančine mladęta, dnes mláďatá, dievčatá, húsatá): Trěbęta, Malęta (dnes Malanta pri Nitre), Pribęta (dnes Príbeta pri Nových Zámkoch), Golęta (dnes okresné mesto Galanta), Dobręta.

Analýza geografických názvov zo slovných základov treb- ponúka úvahu o možnej novej štandardizácii geografických názvov Terba [Treba] (vrch v Demjate, PO), Terpačka [Trebačka] (výšková kóta v Závadke, GE), Terpová [Trebová] (pole v Lukačovciach, HU). Možno uvažovať o novej štandardizácii týchto geografických názvov, ktorá by zohľadňovala pôvodnú podobu slovného základu treb- [12]. Poznanie histórie geografických názvov a fixovanie ich správnej podoby v súčasnosti prispieva k zdravému národnému povedomiu a vlastenectvu. 

Geografické názvy sú cenným a niekedy aj jediným prameňom na poznanie dejín jazyka a dejín priebehu medzijazykových vzťahov. Osobitný význam v porovnávacích medzislovanských jazykových štúdiách môže mať najmä vzťah geografických názvov k sortimentu lexikálnych základov a vzťah geografických názvov a pomenovacích motívov predovšetkým v susediacich jazykových oblastiach.

Imrich Horňanský

 

LITERATÚRA

[1] MAJTÁN, Milan: Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava: Veda vydavateľstvo SAV 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2.

[2] MAJTÁN, Milan a POVAŽAJ, Matej: Meno pre naše dieťa. Bratislava: Obzor 1983. 198 s.

[3] MAJTÁN, Milan: Zložené slovanské osobné mená v slovenskej toponymii. Materiálom doplnené znenie referátu na XII. medzinárodný kongres slavistov. In: Onomastica, XLII, 1997, s. 95-128. PL ISSN 0078-4648.

[4] UHLÁR, Vlado: Rieky a potoky povodia Nitry. In:  Kultúra  slova, 1983, roč. 17, č. 4, s. 97 – 102.

[5] TELEKIOVÁ, Helena: Zmeny chotárnych názvov v Trebeľovciach. In: Jazyková a mimojazyková stránka vlastných mien. 11. slovenská onomastická konferencia. Nitra, 1994. Vydal JÚĽŠ SAV v Bratislave a Katedra slovenského jazyka Vysokej školy pedagogickej v Nitre 1994. S. 232 – 234.

[6] STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I. Bratislava: Národné literárne centrum 1999. 485 s. ISBN 80-88878-49-7.

[7] KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest: Akadémiai kiadó 1998. 821 + 822 s. ISBN 9630545675.

[8] HLADKÝ, Juraj: Hydronymia povodia Nitry. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave 2004. 291 s.

[9] Geografické názvy okresu ... A1, A3 – A5, A7 – A14, A16, A19 – A35, A37 – A43 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 1983 – 1994.

[10] HORŇANSKÝ, Imrich: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. In:  Kultúra slova, Bratislava, 1995, roč. 29, č. 2, s. 78 – 83.

[11] ŠMILAUER, Vladimír: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava: Učená spoločnosť Šafárikova v Bratislave 1932. 564 s.

[12] HORŇANSKÝ, Imrich: HORŇANSKÝ, I.: O geografických názvoch so slovným základom treb- a boj (1. časť). Kultúra slova, Bratislava, ročník 49, 2015, č. 3, s. 133-138. ISSN 0023-5202.

[13] LUTTERER, Ivan, MAJTÁN, Milan a ŠRÁMEK, Rudolf: Zeměpisná jména Československa. Praha: Mladá fronta 1982. 373 s.

[14] KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied. Banská Bystrica, 2008. 351 s. ISBN 978-80-8083-611-5. EAN 9788080836115.

[15] MAJTÁN, Milan a ŽIGO, Pavol: Hydronymia povodia Ipľa. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra a Filozofická fakulta Univerzity Komenského. Bratislava, 1999. 116 s. ISBN 80-88870-12-7.

[16] KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (12).  In:  Kultúra slova, Bratislava, 2008, roč. 42, č. 6. ISSN 0023-5202.

[17] KRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava: Literárne informačné centrum 2005. 230 s. ISBN 80-88878-99-3. EAN 9788088878995.

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Tlačová konferencia premiéra Roberta Fica na úrade vlády

 Desiatky trestných oznámení eviduje polícia po bezprecedentných sexuálnych útokov počas novoročných osláv v Nemecku.

ZMANIPULOVANÉ VOĽBY?

Podľa poslanca ĽS Naše Slovensko Milana Uhríka dostáva strana varovania a nevylučuje paralelné sčítavanie hlasov vlastnými aktivistami