Z osudov slovenských geografických názvov (9)

Príbeh geografických názvov so slovným základom boj-

 

Slovenské geografické názvy majú sčasti aj veľmi starý pôvod. Časť geografických názvov vznikla ešte v predkresťanskom období resp. v období prijímania kresťanstva. Postupné zmeny v našej spoločnosti vplývali na zmeny podoby týchto názvov, čo v priaznivom prípade možno aj dokladovať na základe historických písomných záznamov. V časti nepriaznivých prípadov, keď absentuje dostatočný rozsah dochovaných písomných dokladov, si veda vie pomôcť analógiami v podobných prípadoch zo slovenského jazykového priestoru, ale aj z priestoru iných slovanských jazykov, výsledkami štúdia dejín slovenského jazyka, jeho historickej apelatívnej slovnej zásoby, dejín spoločnosti a dejín priebehu medzijazykových vzťahov, v našom prípade, vzhľadom na spoločnú históriu v Uhorsku, najmä dejín priebehu slovensko-maďarských jazykových vzťahov vrátane dejín maďarského jazyka.  Je celkom logické, že predmetom záujmu sa stávajú najmä také slová, ktoré boli v čase pomenovacieho procesu geografických objektov živými slovami, ale postupom času sa ich význam zmenil, alebo postupom času boli vysunuté na okraj súčasnej slovnej zásoby, a teda frekvencia ich výskytu v súčasnej aplikačnej praxi poklesla alebo úplne zanikla.

V príspevku venujeme pozornosť geografickým názvom so slovným základom celoslovanského pôvodu boj-, ktoré sú typickým predstaviteľom skupiny geografických názvov s veľmi starým pôvodom.

Slovník slovenského jazyka [3, 1. diel, s.114-115] vysvetľuje celoslovanské slovo boj vo význame: zápas, bitka vojenských síl nevojenský zápas dvoch alebo viacerých jednotlivcov alebo celkov, úsilie, hnutie, slovo bojar vo význame: ruský zeman, šľachtic v cárskom Rusku, slovo bojec ako básnické slovo vo význame: bojovník, slovo bojnica ako zastarané slovo vo význame: otvor pre pušku v opevnení, slovo bojisko/ bojište  vo význame miesto, kde sa odohráva boj.

Motivačným prvkom v pomenovacom procese toponým, v ktorých slovnom základe sa vyskytuje slovo boj, bolo miesto, lokalita bojiska, prípadne lokalita vo vlastníctve alebo v zverenej starostlivosti stredovekých bojovníkov a obrancov (bojcov, bojníkov) alebo priamo sídlo týchto bojovníkov alebo miesto spojené s osobným menom obsahujúcim tento slovný základ (Bojan, Boj(i)mír, Bojslav). Sekundárne mohli tieto toponymá tvoriť motivačný základ pre pomenovací proces ďalších geografických objektov. Rozmiestenie bojových a strážnych posádok na významných strategických miestach, pri priechodoch ciest cez priesmyky, cez brody, pri vchodoch do hradných areálov a podobne hralo v stredoveku veľmi významnú úlohu [12, s. 143]. Podľa M. Majtána [14, s. 57] názvy mesta Bojnice, obce Bojničky a obce Bojná majú pôvod v starobylom  slovanskom slove bojnica (bojisko, miesto bojov), prípadne v osobnom mene Bojan, Bojen. L. Kiss má pre maďarskú podobu názvu obce Bojná, maďarsky Nyitrabajna, málo pravdepodobnú etymológiu: z osobného mena maďarským pomenovacím procesom [11, 2. diel, s. 259]. Podľa R. Krajčoviča [12, s. 143] názov obce Bajč (okres KO) má pôvod v apelatíve bojci (množné číslo od bojec – bojovník, člen strážnej posádky), najstarší písomný doklad Boych 1312, dnešná podoba Bajč sa vyvinula v staromaďarskom prostredí; ďalej názvy obcí Bojnice a Bojničky pochádzajú z apelatíva bojnica (= bojisko) a názov obce Bojná pochádza z menného adjektíva bojna alebo od apelatíva bojňa (= usadlosť v blízkosti priestoru pre vojenskú posádku). L. Kiss [11, 1. diel, s. 139 a 737] ponúka málo pravdepodobnú etymológiu názvu obce Bajč: Kisbajcs (maďarský názov obce v Maďarsku pri Győri na pravom brehu Dunaja s najstarším písomným dokladom Boych 1256 má pôvod z osobného mena maďarským pomenovacím procesom a osobné meno má pôvod v tureckom osobnom mene; dtto aj názov obce Bajč na Slovensku (KO) – maďarsky Bajcs); vzhľadom na alternáciu c → č v slovách  bojci → Bojč, podobne ako plavec → plavčík, chlapec → chlapča, chlapčenský aj bojec → Bojčík je Krajčovičova etymológia úplne presvedčivá. Pozri aj bojčiť vo význame loupiti, loupežiti [10, s. 32]. Podľa V. Uhlára názov obce Bojná je novodobá podoba z r. 1921 z nárečového tvaru ← Bojňa, ktorá vznikla z osobného mena Bojen (zrejme meno veľmoža) → Bojnja Ves → Bojnja skrátením dvojslovného názvu; podoba Bojnja umožňuje datovať pomenovací proces do veľkomoravského obdobia; v mladšom období by pomenovací proces viedol k podobe Bojnova Ves [16, s. 240-244]. Podľa J. Hladkého názov vodného toku Bojnianka má pôvod v osadnom názve Bojná [7, s. 46]. Podľa V. Uhlára názov mesta Bojnice má pôvod v osobnom mene Bojen ako pomenovanie osady (čeľade) patriacej Bojenovi, t. j. 1. pád plurálu Bojnici, 4. pád plurálu Bojnice; podobne názov obce Bojničky s využitím zdrobneniny [16, s. 240-244]. Podľa R. Krajčoviča názov obce Bajka (okres Levice) je od apelatíva bojka (družina pripravená na obranu a na boj) [13, s. 16]. Písomný doklad 1302 Boyka.

Z územia Slovenska boli vyexcerpované nasledujúce geografické názvy so slovným základom boj-: Bojanová (samota v Širkovciach, RS), Bojarky (pole v Šaci, KE), Bojarské (les v Modranoch, KO), Bojčík (pole v Pastovciach, LE), Bojčín (pole v Machulinciach a Topoľčiankach, ZM), Bojčiny (pole v Slepčanoch, ZM), Bojiská (pole v Mikušovciach, IL), Bojkov potok (vodný tok v Hornej Súči, TN), Bojková (les v Jablonici, SE), Bojková (samota v Jablonici, SE), Bojková (les v Hornej Súči, TN), Bojková (samota v Hornej Súči, TN), Pod Bojkovou (výšková kóta v Hornej Súči, TN), Bojná (obec a katastrálne územie, TO), Cvik od Bojnej (pole v Tesároch, TO), Bojnianka (vodný tok, TO),  Bojnianska dolina (les v Bojnej, TO), Bojnianske lúky (les v Bojnej, TO), Bojnice (mesto a katastrálne územie, PD), Bojnická hradná jaskyňa (jaskyňa v Bojniciach, PD), Bojnické (pole v Bojniciach, PD),  Bojnický háj (les v Bojniciach, PD), Bojničky (obec a katastrálne územie, HC), Od bojničianskeho chotára (pole v Dvorníkoch, HC), Bojonka [Bojanka?] (lúka v Silickej Brezovej, RO),  Bojové pažite (pole v Kajale, GA), Bojovište (pole v Žihárci, SA), Nebojsa (les v Častkove, SE), Príboj (les v Krivej, DK), Príboj (osada v Rimavských Zalužanoch, RS), Príboj (katastrálne územie v Rimavských Zalužanoch, RS), Príboj (časť obce v Sennom, VK), Príboj (katastrálne územie v Sennom, VK), Príboj (chránené územie v Šalkovej a v Slovenskej Ľupči, BB), Príboj (les v Dolných Teranoch, KA), Príboj (les v Ústí nad Priehradou, TS), Ľavý Príboj (sad vo Vrbovej nad Váhom, KO), Príboje (les v Turčianskom Ďure, MT), Príboje (les v Hubovej, RK), Príbojec (vrch v Trstenej, TS), Príbojská (les v Príboji, VK), Príbojské štáliky (pole v Príboji, VK), Rozbojiská (les v Rožkovanoch, SB), Nebojsa (samota v Krajnom, MY), Nebojsa (katastrálne územie v Galante, GA), Nebojsa (dolina v Bukovine, ZH), Zbojište (vodný tok v Hačave, RS), Zbojište (výšková kóta vo Vidovom Vrchu, ZV), Zbojnica (les v Blažove, KK) [1], [2] a [8]. Slovný základ boj niektorých z týchto geografických názvov má pôvod od slov bojati → báť (sa) alebo od slov zbíjať/ pribíjať. Tieto slová majú síce tiež ten istý spoločný skúmaný etymologický základ, ale ich význam je už dnes veľmi vzdialený od pôvodného významu slova boj.

Niekoľko geografických názvov má pôvodný slovný základ boj- v svojom názve modifikovaný do podoby baj-/ bajč-: Bajany [Bojany]  (obec, MI), Pod Bajanmi [Pod Bojanmi]  (pole vo Vysokej nad Uhom, MI), Na Bajanovej [Na Bojanovej] (les v Podjavorí, ZV), Bajov (les v Ľubotíne, SL), Bajč (obec, KO), Bajčov kopec [Bojcov kopec] (pole v Zalabe, LE), Pri bajčskej ceste (pole v Nových Zámkoch, NZ), Bajčianske hospodárstvo (les v Bajči, KO), Bajka [Bojka] (obec, LE), Pri Bajke [Pri Bojke] (pole v Tekovskom Hrádku, LE). Tieto názvy preukazujú vplyv filtra maďarského jazyka [9]. Pôvodne slovenský názov so slovným základom boj- bol prevzatý do maďarčiny, kde podľa zákonitostí maďarčiny získal podobu baj- (slov. Bojnice → maď. Bajmóc, Bojná → Bajna, Bojničky → Bajmócska), následne bol spätne prevzatý do slovenčiny, ale tu už zrejme v dôsledku prerušenia kontinuity slovenského osídlenia nezískal naspäť svoju pôvodnú podobu. Pozri aj ranostredoveké apelatívum slov. bojník → maď. bajnok (dnes v maďarčine vo význame borec, majster, zápasník, bojovník). Možno uvažovať o novej štandardizácii vybraných geografických názvov, napr. Bajčov kopec, Na Bajanovej, ktorá by zohľadňovala pôvodnú podobu slovného základu boj- do podoby Bojecký/Bojcov kopec, Na Bojanovej. Je otázkou výsledkov ďalšieho výskumu, či sa preukáže, že slovný základ báč- môže byť výsledkom vývoja: slovensky bojec → bojc- → maďarsky bajč- → báč- a teda so slovným základom boj- by bolo možné spájať aj názvy Báč (obec, DS) a Báčovce (časť obce v Hontianskych Tesároch, KA). Názov obce Báč má najstaršie záznamy: 1319 Bochfolua, 1321 Boch a až 1406 sa objavuje podoba Bachfalua [11, 1. diel, s. 132] a [13, s. 25] ; najstaršie písomné doklady sú svedectvom postupnej adaptácie pôvodom slovenského geografického názvu do maďarčiny a jeho úpravy podľa zákonitostí maďarčiny.

Vyexcerpovaná skupina 57 geografických názvov budovaných zo slovného základu boj- a jeho derivátov baj-/ bajč-/ báč z územia Slovenska má nasledujúce druhové zloženie: obec 7x, časť obce 2x, katastrálne územie 3x, osada 1x, samota 2x, vodný tok 3x, vrch 1x, výšková kóta 2x, dolina 1x,  jaskyňa 1x, les 16x, pole 15x, sad 1x, lúka 1x a chránené územie 1x.

Na území niekdajšieho Uhorska okrem Slovenska je značný počet geografických objektov s názvami zo slovného základu boj- a tiež baj-, z ktorých časť môže byť výsledkom vývoja boj- → baj-, čo môže potvrdiť ďalší výskum:  Bajánsenye (obec vo Vašskej župe v Maďarsku), Bajcsa (sídlo pričlenené k Nagykanizsi v Maďarsku, Kisbajcs (obec v Maďarsku pri Győri), Boica (časť obce Rӑchitova v Rumunsku v Sedmohradsku pri Hunedoare), Boiu (obec v Rumunsku v Sedmohradsku pri Hunedoare, maďarsky Boj), Bojárhalom (chotárny názov na západ od Domaszéku pri Segedíne v Maďarsku), Bojszapuszta (samota pri Csépe v Komárňansko-ostrihomskej župe v Maďarsku). Podrobnosti s etymológiou pozri [9]. Detailnejšie sa venujeme názvu obce Bajót (obec pri Komárne v severnom Maďarsku), ktorý je podľa L. Kissa [11, 1. diel, s. 140] neurčitého pôvodu, ale azda predsa má súvis so starotureckým bajat podľa 9. turkménsko-oguzského kmeňa. Podľa J. Stanislava [15, s. 226] názov obce Bajót má pôvod v apelatíve bojovc(i). Aj vzhľadom na najstaršie písomné doklady 1202 Boiouth, 1221 a 1227 Boyouth je Stanislavova etymológia úplne presvedčivá. Keďže v čase preberania zo slovenčiny do maďarčiny vo fonematickom inventári maďarčiny hláska c bola ešte neznáma a bola nahrádzaná hláskou t, vývoj názvu prebehol zrejme nasledovne: slovensky Bojovc(i) → maďarsky 1202 Boiouth maďarsky Bajót a to je analogicky a systémovo ako aj slovensky němьcъ maďarsky német, alebo slovensky Moravc(i) → maďarsky Marouth → maďarsky Marót a ďalšie. Stanislavovu etymológiu podporuje aj skutočnosť, že v chotári obce Bajót je jaskyňa Baits-barlang s pravdepodobne rovnakým slovným základom. Ďalší výskum zodpovie otázku, či sa s podobnou etymológiou nespája aj názov obce Bojt v Hajdú-Biharskej župe v Maďarsku.

Aj v celom slovanskom priestore je značný počet geografických názvov zo slovného základu boj-: v Česku, na Ukrajine, v Bulharsku,  v Rusku, v Slovinsku a v Srbsku, čo potvrdzuje ich celoslovanské rozšírenie a ich starobylosť. Podrobnosti pozri [9].

Geografické objekty na Slovensku dostali názvy väčšinou od slovenského etnika, ktoré toto územie osídlilo, nebolo nikým vymenené, ani vytlačené. V prípade, ak do osídlenej lokality prišlo inojazyčné etnikum, názvy už pomenovaných geografických objektov inojazyčné etnikum najčastejšie preberalo a súbežne si ich modifikovalo podľa zásad preberania cudzích geografických názvov do svojho jazyka. Ak sa neskôr následne opačným smerom posunula jazyková – etnická hranica a pôvodné obyvateľstvo opäť osídlilo predmetný priestor, vývoj postupoval dvoma cestami. V jednej časti prípadov boli späť prebraté tieto inojazyčné už modifikované názvy ale boli upravené podľa zásad prirodzeného vývoja geografických názvov do pôvodného jazyka – toto sa týkalo prípadov, ak prvotná motivácia pomenovania geografického názvu bola ešte stále priezračná a ak sa ešte nestratila spojitosť s prvotnou apelatívnou časťou slovnej zásoby. V druhej časti prípadov tiež boli prebraté tieto inojazyčné už modifikované geografické názvy, ale boli iba jemne upravené podľa výslovnostných zásad pôvodného jazyka – toto boli najmä prípady, ak prvotná motivácia pomenovania geografického názvu už nebola jasná, priezračná a už sa stratila spojitosť s prvotnou apelatívnou časťou slovnej zásoby (apelatívum bolo vysunuté na okraj slovnej zásoby). Túto druhú kategóriu prípadov zilustrujeme na prípade dnešného názvu poľa Bajčov kopec v obci Zalaba (LE). Na pôvodnej katastrálnej mape 1:2880 z roka 1887 je Bajtsi és böjti domb (maďarské domb = slovenské kopec), čomu by zodpovedalo Bajčský/Bajčov a böjtský/Böjtov kopec. Keďže v čase preberania zo slovenčiny do maďarčiny začiatkom druhého milénia vo fonematickom inventári maďarčiny hláska c bola ešte neznáma a bola nahrádzaná hláskou t, ako sme už uviedli, vývoj názvu prebehol zrejme nasledovne: slovensky bojec, Bojc(i) → maďarsky Bojt/ Böjt a to je analogicky a systémovo ako aj slovensky němьcъ maďarsky német, alebo slovensky Moravec, Moravc(i) → maďarsky Marót, alebo slovensky bojovec, Bojovc(i), Bojovce Bajót v Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej. Slovo böjti môže v sebe konzervovať prídavné meno vzniknuté systémovými zmenami v staromaďarskom prostredí v procese adaptácie pôvodom slovenského geografického názvu bojec, bojc(i) do maďarčiny. 

 Doterajšie skúmanie pôvodu geografických názvov zo slovného základu boj ponúka úvahu o vhodnosti ďalšieho bádania a o prípadnej novej štandardizácii geografických názvov Bajčov kopec [Bojcov kopec?, Bojecký kopec?] (pole v Zalabe, LE),  Bojonka [Bojanka?]  (lúka v Silickej Brezovej, RO), Na Bajanovej [Na Bojanovej?] (les v Podjavorí, ZV), Bajov (les v Ľubotíne, SL). V prípade pozitívnych výsledkov ďalšieho skúmania by nová štandardizácia týchto geografických názvov zohľadňovala pôvodnú podobu slovného základu boj-. O štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov z územia Slovenskej republiky, ktoré sú obsahom základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, rozhoduje Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky podľa pravidiel slovenského pravopisu so súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky [5, § 18] a [6, § 14-15].

Analýza názvu obce Bajka (LE), názvu obce Bajany (MI) a názvu obce Báč  (DS) ponúka úvahu o vhodnosti ďalšieho výskumu o pôvode názvov a v prípade pozitívnych výsledkov výskumu o ich prípadnej úprave do podoby reflektujúcej ich pôvod Bojka, Bojany a Bojce. Po prípadnom potvrdení predpokladaného pôvodu názvu je takáto zmena plne v rukách obyvateľov obce a predpokladá zdôvodnenú písomnú žiadosť obyvateľov obce, ktorou by sa prihlásili k svojmu starému kultúrnemu dedičstvu aj keď takáto úprava nie je nevyhnutná, lebo súčasná podoba názvu obce sa zaužívala a identifikačnú funkciu geografického názvu plní. Názvy obcí určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky nariadením so súhlasom obce podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení [4, § 1a].

Geografické názvy sú cenným a niekedy aj jediným prameňom na poznanie dejín jazyka a dejín priebehu medzijazykových vzťahov.

Imrich Horňanský

 

LITERATÚRA

[1] Geografické názvy okresu ... A1, A3 – A5, A7 – A14, A16, A19 – A35, A37 – A43 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 1983 – 1994.

[2] Názvy trigonometrických bodov z územia Slovenskej republiky A 45. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 2001. 438 s.

[3] Slovník slovenského jazyka I - VI. Hlavný redaktor Štefan Peciar. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1959 – 1968.

[4] Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

[5] Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

[6] Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii, v znení neskorších predpisov.

[7] HLADKÝ, Juraj: Hydronymia povodia Nitry. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave 2004. 291 s.

[8] HORŇANSKÝ, Imrich: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. In:  Kultúra slova, 1995, roč. 29, č. 2, s. 78 – 83. ISSN 0023-5202.

[9] HORŇANSKÝ, Imrich: O geografických názvoch so slovným základom treb- a boj (1. časť). Kultúra slova, Bratislava, ročník 49, 2015, č. 3, s. 133-138. ISSN 0023-5202;  a (2. časť) Kultúra slova, Bratislava, ročník 49, 2015, č. 4, s. 201-208. ISSN 0023-5202, MIČ 49 300.

[10] KÁLAL, Miroslav: Slovenský slovník z literatúry aj nárečí. Banská Bystrica: vlastným nákladom 1924. 1012 s.

[11] KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest: Akadémiai kiadó 1998. 821 + 822 s.

[12] KRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava: Literárne informačné centrum 2005. 230 s. ISBN 80-88878-99-3. EAN 978088878995.

[13] KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest. In: Kultúra slova, 2007, roč. 41, s. 16. ISSN 0023-5202.

[14] LUTTERER, Ivan, MAJTÁN, Milan a ŠRÁMEK, Rudolf: Zeměpisná jména Československa. Praha: Mladá fronta 1982. 373 s.

[15] STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I. Bratislava: Národné literárne centrum 1999. 485 s. ISBN 80-88878-49-7.

[16] UHLÁR, Vlado:  O pôvode miestnych názvov Bojná/Bojňa, Bojnice, Bojničky. In:  Kultúra  slova, 1983, roč. 17, č. 7, s. 240 – 244.

 

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Škandalózna privatizácia Slovenských elektrární alebo kostlivec v skrini?

Keď v roku 1998 Dzurinda preberal moc, sotva kto si dokázal predstaviť, aké skazonosné budú dôsledky jeho takmer osemročnej hrôzovlády.

Trianonská mierová zmluva – minulosť a súčasnosť

Minulosť

Uhorsko ako súčasť habsburskej monarchie vstupovalo do vojny roku 1914 s vážnymi spoločenskými a politickými problémami. V krajine vládol polofeudálny režim, absentovali demokratické a občianske práva a národnostný útlak v zahraničí kompromitoval politiku uhorskej vlády. V Uhorsku dlhodobo prebiehal proces rozpadu štátu, ktorý vojnové udalosti viac zdynamizovali a zradikalizovali.

Kľúč k slovenskej samostatnosti

Prijatiu deklarácie predchádzali búrlivé diskusie v SNR ešte za vlády Jána Čarnogurského a predsedu SNR Františka Mikloška