Z osudov slovenských geografických názvov (10)

Zachovala sa nám profesia lekára v názvoch obcí, alebo obec Lekár(i), Lekáre?

 

Jedna skupina geografických názvov, najmä názvov sídel, patrí do skupiny služobníckych názvov. Sú to názvy pomenované po výrobcoch rozmanitých výrobkov z hliny, z dreva, zo železa a z drahých kovov, ktorí sa špecializovali na výrobu hrnčiarskych výrobkov, železných úžitkových predmetov, okrasných predmetov z drahých kovov, alebo vykonávali žiaduce prospešné dobové aktivity, napr. stavali drevené stavby. Výrobky týchto výrobcov a úžitok z ich činností boli smerované nie iba na prospech panstvu, ale aj poddaným. Vznik takýchto geografických názvov R. Krajčovič datuje s pomocou datovania hmotných archeologických nálezov do raného stredoveku pred 11. alebo pred 10. storočie [3, s. 108-112]. Ako príklad môžeme uviesť Nitrianske Hrnčiarovce (písomný doklad 1113, 1324), Hrnčiarovce nad Parnou (doklad 1267, 1270), Lančár (pôvodne Hrnčár, doklad 1262 Kerencher, 1332 Guerencher), ale i viacero sídelných názvov s pôvodnou motiváciou názvu tesári, dvorníci (služobníci hradného panstva), štitári (výrobcovia štítov a inej ochrannej výzbroje), kováči, moniari/ moňári (výrobcovia ozdobných predmetov, náhrdelníkov, retiazok), zlatníci, vinári, diežnici, brodníci, zbrojníci, psiari, a i. V príspevku sa venujeme jednej neprávom zabúdanej profesii, ktorej stopu v geografickom názve sme v čerstvej minulosti nerozumne odložili do zabudnutia.

Obec Hronovce v okrese Levice vznikla v roku 1968 zlúčením troch vtedajších obcí Čajakovo, DomašaVozokany nad Hronom. Dovtedajšie samostatné obce získali po zlúčení status častí obce. Jedna časť obce  má názov Čajakovo. Vývoj názvu dnešnej časti obce Čajakovo bol nasledovný: Sereful 1256, Serephel 1264, (de) Seraphino 1268, Leker 1293, Seraphyn 1320, Monasterium Seraphini de Leker 1340, Lekér 1773, Lekýr 1945, Čajakovo 1948, obec a od r. 1968 časť obce Hronovce, okres Levice. Teda pôvodný názov Čajakova bol Lekár(i) ako pomenovanie usadlosti – kláštora s liečiteľským strediskom. Pôvodný názov dnešnej časti obce Čajakovo, čiže Lekár(i), Lekáre, predstavuje pomenovanie usadlosti v blízkosti veľmi vzácneho liečiteľského strediska, čo bolo charakteristické v etape pomenovacieho procesu zrejme pre celé široké okolie. Názov Lekáre sa radí do sústavy služobníckych názvov usadlostí – osád sústredených v okolí administratívneho strediska župy - hradu v Starom Tekove ako Tlmače, Zbrojníky, Psiare, Žemliare, Čaka, zaniknutá obec Kadár. Podoba Lekér je výsledkom adaptácie slovenského názvu Lekár(i) do maďarčiny pôsobením samohláskovej harmónie v maďarskom jazyku (vyrovnanie samohlások do kategórie vysokých alebo hlbokých samohlások) podobne ako Tesár(i)Teszér, Ščitár(i), Štitár(i)Csetér, Mečiar(i) - Mecsér (obec dnes v Maďarsku pri Mosonmagyaróváre). Pôvodne slovenskú podobu názvu Lekár(i) v maďarčine adaptovanú do podoby Lekér neskôr späť prevzali Slováci a ona sa v slovenčine ďalej ustálila do podoby Lekýr, lebo v tom období už liečiteľský charakter kláštora ustupoval do pozadia a tým sa aj „priezračnosť“ názvu pre slovenského používateľa a jeho spojitosť s lokalitou začala zahmlievať.  V ranom stredoveku obec mala aj názov Serafín alebo Kláštor Serafína podľa zakladateľa benediktínskeho kláštora (kláštor zanikol v 16. storočí počas tureckých vojen), pri ktorom vznikla obec, preto je reálne predpokladať, že motiváciou názvu bol liečiteľský dom - usadlosť mníchov, ktorí sa venovali zbieraniu liečivých bylín a nimi aj liečili. Skutočnosť, že v obci až do 16. storočia existoval kláštor, potvrdzuje reálnosť výkladu názvu. Dnešný názov obce od roka 1948 Čajakovo je podľa spisovateľa Jána Čajaka (1863-1944).

Podľa L. Kissa pôvod staršieho názvu bývalej obce Lekáre je z osobného mena Lekér a to maďarským pomenovacím procesom; osobné meno Lekér sa mohlo vyvinúť zo staroslovanského lěkar6 vo význame orvos (maďarsky) = lekár (slovensky) [2, 2. diel, s. 24]. Podľa J. Stanislava názov obce Lekýr je najskôr zo slovenského Lekár(i); ďalej argumentuje navyše aj tým, že mnísi bývali skutočne aj lekármi; slovenský tvar Lekýr je z maďarčiny [5, s. 282].

Dnešné poznanie problematiky hovorí, že táto zmena bola v roku 1948 vykonaná nedostatočne citlivo, unáhlene a škodlivo, zrejme v presvedčení nahradiť údajne neslovensky znejúci názov Lekér/ Lekýr iným, slovensky znejúcim, názvom. Ak bolo prijaté rozhodnutie o zmene názvu obce  Lekýr, mal sa prijať názov Lekáre opierajúci sa o historicky doloženú podobu názvu z roka1293. Poznanie historickej slovnej zásoby slovenčiny pred päťdesiatimi rokmi nedosahovalo dnešnú úroveň.

Podobnú etymológiu ako názov Lekáre/Lekér/ Lekýr, čiže ako predchádzajúci názov dnešnej časti obce Čajakovo, má aj obec Lekárovce v okrese Sobrance, ktorá leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny na nánosovom vale rieky Uh. Podľa R. Krajčoviča [4, s. 290] pôvod názvu obce Lekárovce je v historickom slove lekár vo význame stredoveký liečiteľ čarovaním, zaklínaním a pod. Názov obce Lekárovce prešiel vývojom: 1400 Lekardhaza, 1404 Lakarch, 1437 Lakar, 1773 Lakárt, 1808 Lekarty, dnes Lekárovce. Podoba z roka 1400 predstavuje spojenie názvu Lekár s maďarským apelatívom -haza, čiže dom, v ktorom sídli, prípadne aj lieči lekár. V ľudovom prostredí vznikol mázov Lekárec (1404 Lakarch) so zdrobnenou príponou -ec (ako v slovách domec, chlapec), ktorá obsahom zodpovedá maďarskej zdrobneninovej prípone -d v historických záznamoch (1451 Lakard). Obec Lekárovce pôvodne patrila kláštoru v Lelese, preto je reálne predpokladať, že motiváciou názvu bol liečiteľský dom mníchov, ktorí sa venovali zbieraniu liečivých bylín a nimi aj liečili, čo potvrdzuje reálnosť výkladu názvu.

Podľa L. Kissa pôvod maďarskej podoby názvu obce Lekárovce z roka 1400, čiže Lekárdház, je zloženina z osobného mena Lekárd a z maďarského apelatíva ház (rozumej dom); ďalej konštatuje, že osobné meno Lekárd je nemeckého pôvodu: Lecard, Legard, Legart [2, 2. diel, s. 10]. V konfrontácii s etymológiou R. Krajčoviča je Kissova etymológia názvu obce vykonštruovaná. Podľa J. Stanislava názov obce Lekárovce je zloženina z apelatíva lěkar a z maďarského sufixu -d  [5, s. 389].

Predmetom ďalšieho skúmania by mal byť čas vzniku a pôvod vzniku geografického názvu Lekárová, les v obci Chtelnica, okres Piešťany [1].

Na základe skúmania pôvodu a vývoja názvu niekdajšej obce Čajakovo a názvu obce Lekárovce vieme konštatovať, že obidva geografické objekty nám zachovali v svojich názvoch resp. v ich vývojových podobách, stopu po profesii lekára minimálne z obdobia prelomu prvého a druhého tisícročia.

Imrich Horňanský

 

 

Literatúra:

[1] Geografické názvy okresu ... A1, A3 – A5, A7 – A14, A16, A19 – A35, A37 – A43 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 1983 – 1994.

[2] KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest: Akadémiai kiadó 1998. 821 + 822 s. ISBN 963 05 4567 5(3).

[3] KRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava. Literárne informačné centrum. 2005. 230 s. ISBN 80-88878-99-3.

[4] KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (29). In: Kultúra slova, 2011, roč. 45, s. 286-293. 

[5] STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I. Bratislava, Národné literárne centrum, 1999. 485 s. ISBN 80-88878-49-7.

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Vývoj po roku 1980 – pohrebisko ekonómie.

Denníky,  časopisy a televízie v posledných dňoch píšu o Mossack Fonseca.

Matica v Užhorode

Koncom novembra 2015 sa takmer tri desiatky zväčša mladých matičiarov vybrali na Ukrajinu.