EVOLUČNÉ SÚVISLOSTI SEBAŽERTVY A KRIESENIA V ĽUDSKOM BYTÍ

Veľkonočný čas je celkom príhodný na to aby sme trochu popremýšľali nad zjavmi sebažertvy (sebaobetovania ) a kriesenia v našom ľudskom údele.

Jednotlivci ľudského stvorenstva i ich bázické zoskupenia nachádzajú sa v rôznych štádiách svojho životného cyklu. Civilizačným rozvojom sa síce životný cyklus jednotlivého človeka výrazne predlžuje, ale otvára tým priestor a čas na častejšiu kontaminačnú intervenciu choroboplodných „invazorov“ i na predĺženie stareckého zánikového chradnutia. Ľudská existencia je neodvrátiteľne „vpletená“ do tzv. potravinového reťazca biosféry a tak isto neodvratiteľne plní svoju podvojnú úlohu byť „lovcov koristi“ a pospolu byť „korisťou lovca“. V oboch pozíciách bytia je človek aj „víťaz“, aj „porazený“.

Tieto roly plní všetko stvorenstvo a na obe roly si vyvinulo obranné prostriedky. Tieto obranné prostriedky voči tzv. vnútrotelovým škodcom odborne nazývame „imunitným systémom“. Obranné prostriedky voči vonkajším škodcom  nazývame „stratégiou sebazáchovného správania“ využívajúce vrodené „archetypy“ správania, ktoré v zásade sú buď koexistenčne symbiózne, buď uzurpačné, alebo parazitické. Z nich podľa stvoriteľských zámerov, len symbiozno-koexistenčné archetypy správania tvoria tzv. svetlé vrodené archetypy. Ostatné dva archetypy ľudského správania  – uzurpačný a parazitický - tvoria tzv. temné vrodené archetypy správania. Evolučný čas vývoja primátov do podoby ranných ľudí postupne zväčšoval v nich  skúseností z bytia a to  zväčšovaním ich mozgovne a mozgovej hmoty. Ranný človek až 97 % svojho poľudšťovacieho času strávil v podstate v biosférnej džungli, kde svoje prežívanie zabezpečil rozvojom pudu sebazáchovy a pudu záchovy druhu. Vyšiel z neho druhovo ako víťazný lovec. Stigmu víťazného lovca nesie v sebe ako temný správací archetyp až dodnes. Iba 3 % z počlovečovacieho času  strávil ranný človek v  symbiózne žičlivom a kooperatívnom prostredí. Tento presah temných skúseností nad svetlými skúsenosťami spôsobuje, že aj v dnešnom človeku „drieme“ veľká prevaha temných skúseností. Vo veľkonočnom rozjímaní by sme mali zobrať túto skúsenostnú priepasť do ohľadu.

Dnešný človek je teda nie len ohrozený živočíšny druh, ale aj ohrozujúci živočíšny druh. Tento druh sa v dnešnom čase prediera džungľou biznisu z pozície „poddaného a napodobňujúceho plebsu“ do pozície silovej alebo talentovej elity. Už síce nenosí kožušinový habit z ulovených zvierat, ale oblek renomovaného návrhára a miesto sekeromlatu tríma v rukách najsofistikovanejší mobil. Nie nadarmo kognitívni antropológovia, psychológovia a sociológovia nazývajú dnešné správanie ľudí  správaním sa „raneného zvieraťa“. Ľudské intrigy jednotlivcov a záujmových skupín umožňujú sofistikované intrigy mocibažných radikálnych elít, ktoré sú vnútorne nutkané k tomu aby svoje vrcholné statusové postavenie dosiahli dočiahnutím na červený gombík „nukleárneho kufríka“ a stali sa „víťazmi sveta“. Naši víťazi moci v západnej hemisfére nechcú rozjímať, nechcú si spytovať svedomie, nechcú sa kajať, nechcú naučiteľov, nechcú mesiášov. Chcú mať čo najviac víťazstva, čo najviac moci a čo najviac sily. Rivalizujú sa so svojimi náprotivkami moci  vo východnej hemisfére. Naše radikálne elity chystajú nukleárne jatky a cez mediálnych trubadúrov premývajú naše mozgy, aby sme sa vzdali svojich záujmov a „hrdinský“ plniac mocibažné záujmy svetových elít sa nechali usmažiť v nukleárnych ohniskách len preto, aby sa naši západní hegemóni stali víťazmi nad východnou hemisférou.

V tento veľkonočný čas si musíme sebakriticky  uvedomiť, že aj my - „poddaní a napodobňujúci plebs“ - nie sme v tejto hrozbe sebazničenia ľudstva nevinne. Totiž samy im v „demokratických voľbách“ dávame mandát aby si cez naše utrpenie radikáli spomedzi našich elít vyslúžili ostrohy od radikálov silovej, ekonomickej a ideologickej moci atlantských kozmokratov. Oni, cynickí veľkňazi novopohanstva a brutálni Piláti síce nenávidia Krista, ale chcú našu sebažertvu, chcú aby sme sa na nukleárnom kríži nechali ukrižovať avšak nie pre spásu sveta, ale pre ich satanské ego. Robia scenáre nukleárnych Golgôt na rusko-ukrajinskom pomedzí, v Sýrii, v Libanone a kde inde. Neopusťme našu veľkonočnú tradíciu panychídy za Ježišovo sebaobetovanie a neopusťme naše radostné Aleluja nad jeho Vzkriesením. Za našu vernosť vesmírnej Láske nás radikálna časť atlantských elít chcú „odmeniť“ tým, že nás naženú na jatky nukleárneho konfliktu na ukrajinsko-ruskom pomedzí. Nespreneverme sa kresťanskej tradícii Veľkého týždňa a čiňme sebaobetovanie za vznešenejšie ciele a kriesme v sebe lásku k sebe i blížnym. Pomáhajme trpiacim v krvavých konfliktoch u nich doma a nie v novobudovaných utečeneckých mestečkách u nás. Nedajme sa  nahuckať k tomu že sa miesto ochrany seba a svojich susedov necháme lokajský nahovoriť, že vítame,  aby na naše územia sa tlačili radarové a raketové i veliteľské základne našej „spojeneckej“ superveľmoci. Tento počin vychvaľujú ako „protinukleárny dáždnik“, ale v skutočnosti nás pozývajú, aby sme vítali, to že na rusko-ukrajinskom pomedzí sa chystajú „nukleárne ugrilovať“ obyvateľstvo Európy.

Naša atlantská superveľmoc si zmenila obrannú doktrínu „vedenia spravodlivej vojny“  na barbarské „vedenie permanentnej svetovej vojny“. Pomocou mediálneho monopolu mätú dezorientovaný plebs aby sa obetoval  za „vznešený“ cieľ - zničiť „východnú ríšu zla“. Pozývajú nás aby sme aplauzom vítali ich plazivý tlak približovania radarových, raketových a veliacich základní na naše územia.  Hovoríme jasne a zreteľne : Sme členovia západnej hemisféry a sme hrdí na kultivačný prínos západného kresťanstva, ale sa hanbíme za barbarizmus a cynizmus západných radikálov. Kristus vie, že naša náklonnosť k zlu vyplýva z toho, že oných 97 % času počlovečenia sme sa predierali džungľou živočíšneho boja „kto z koho“. Preto svojou sebažertvou bohočloveka vytvoril kompenzačnú silu, ktorou nám odpustil náš dedičný hriech „zverskosti“. Ľudia, verní kresťanským tradíciam vedia, že sa môžu spoliehať aj na milosrdnú intervenciu vesmírneho Dobra. Spolu s mystikmi začíname chápať, že tuzemská navigácia k pokojamilnosti dáva šancu k  ukončeniu fyzického dočasného bytia splynutím s večným metafyzickým bytím. Spôsoby premeny, prepodstatnenia, prechodu časného fyzična do –  večného metafyzična sú tajomstvom. Najvyššie vesmírne bytie , ktoré nazval mladý Einstein najvyššou gravitačnou silou lásky je slovami mystikov „nič čo by bolo hmotné“. Aj podľa racionálnych vied a podľa duchovných vied nepoznáme a nikdy nebudeme úplne a presne poznať ani začiatok ani koniec hmotného bytia. Ako povedal Niels Bohr - sú pod zámkou fenoménu neurčitosti.

Nechajme v sebe umrieť všetky atavizmy zverskosti. Inšpirujme sa Kristovým zmŕtvychvstaním ku krieseniu našich zdokonaľovacích dobier. Jemu vďačíme aj za vzkriesenie slovenskej štátnosti. Poprajme si hlboké precítenie vďačnosti za sebažertvu Bohočloveka a tak isto hlbokú radosť z jeho zmŕtvychvstania. Po jeho vzore kriesme najprv sebalásku (pud sebazáchovy) rodiny, štátnej i kultúrnej identity Slovenska, susedského Česka, Maďarska, Poľska a Rakúska. Spoločne kriesme konfederalizmus Európy, kriesme kultivačnú žičlivosť západného a východného kresťanstva a západnej a východnej hemisféry. Zomknime sa veriaci i neveriaci pri obnove žičlivej koexistencie Východu a Západu.

Radujme sa že kriesenie a vzkriesenie je permanentné. Christos voskresen! 


prof. A. M. Húska,

člen Panslovanskej únie

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Očakávania sa stali ilúziou

Iste sa mnohí pamätajú na Havlovo tvrdenie Pravda zvťazí nad lžou a nenávisťou. Dnes už vieme, že to bola ilúzia, čo mnohí v roku 1989 netušili.

Z osudov slovenských geografických názvov (8)

Geografické názvy zo slovného základu -treb

Slovensko – Svetlo pre Európu tretieho tisícročia

Doba, ktorú momentálne žijeme, je často rôznymi autormi charakterizovaná ako obdobie morálneho úpadku. Strata ľudských hodnôt čoraz častejšie privádza ľudí do bezvýchodiskových životných situácií.