Z osudov slovenských geografických názvov (12)

Slovenské geografické názvy a ich prirodzená maďarizácia

 

Prevažná väčšina názvov geografických objektov z územia Slovenska má slovenský, resp. západoslovanský charakter a pôvod. Pri jazykovedných analýzach možno však v geografickom názvosloví na území Slovenskej republiky rozpoznať aj predslovanské alebo aj novšie inojazyčné prvky, napr. nemecké, maďarské, rusínske (v oblastiach s týmito národnostnými menšinami) a poľské (v oblastiach s prechodovým slovensko-poľským goralským nárečím). Geografické objekty na Slovensku dostali názvy väčšinou od slovenského etnika, ktoré toto územie osídlilo, nebolo nikým vymenené, ani vytlačené. Názvy prekonali storočia, sú historické a autochtónne (pôvodné). Vo vedeckých kruhoch je vo všeobecnosti akceptované, že v prípade, ak do osídlenej lokality, ktorej obyvatelia už v svojom jazyku (jazyk A) pomenovali geografické objekty nachádzajúce sa v lokalite, prišlo inojazyčné etnikum, názvy už pomenovaných geografických objektov inojazyčné etnikum najčastejšie preberalo a súbežne si ich modifikovalo podľa zásad preberania cudzích geografických názvov do svojho jazyka (jazyk B). Ak nasledovala koexistencia obidvoch etník v tejto lokalite, tak geografické názvy v jazyku A i v jazyku B sa prirodzene ďalej postupne vyvíjali podľa zákonitostí každého jednotlivého jazyka. Ak pôvodné obyvateľstvo s jazykom A ustúpilo, geografické názvy v jazyku A ustúpili geografickým názvom v jazyku B. Ak sa neskôr následne opačným smerom posunula jazyková – etnická hranica a pôvodné obyvateľstvo opäť osídlilo predmetný priestor, vývoj geografických názvov v jazyku A postupoval dvoma cestami. V jednej časti prípadov boli späť prebraté tieto inojazyčné už modifikované názvy v jazyku B do jazyka A, ale boli upravené podľa zásad prirodzeného vývoja geografických názvov do pôvodného jazyka A – toto sa týkalo prípadov, ak prvotná motivácia pomenovania geografického názvu bola ešte stále priezračná a ak sa ešte nestratila spojitosť s prvotnou apelatívnou časťou slovnej zásoby. V druhej časti prípadov boli tiež prebraté tieto inojazyčné už modifikované geografické názvy z jazyka B do jazyka A, ale boli iba jemne upravené podľa výslovnostných zásad pôvodného jazyka A – toto boli najmä prípady, ak prvotná motivácia pomenovania geografického názvu už nebola jasná, priezračná a už sa stratila spojitosť s prvotnou apelatívnou časťou slovnej zásoby (apelatívum bolo vysunuté na okraj slovnej zásoby). 

V určitom, menej početnom rozsahu, v prípade, ak do osídlenej lokality, ktorej obyvatelia už v svojom jazyku (jazyk A) pomenovali geografické objekty nachádzajúce sa v lokalite, prišlo inojazyčné etnikum, názvy už pomenovaných geografických objektov inojazyčné etnikum z jazyka A preložilo (ak to apelatívna motivácia ešte dovoľovala) do svojho jazyka (jazyk B) alebo ich ignorovalo a pomenovalo ich svojim jazykom B podľa vlastných slovotvorných zásad.

    Najintenzívnejšie ovplyvňovanie pôvodom slovenských geografických názvov z územia Slovenska možno identifikovať v kontaktoch slovensko-maďarských. Dôvodov na toto konštatovanie je viacero. Predovšetkým je to dôsledok osídľovacích a migračných pomerov v období ostatných vyše 1000 rokov, ako aj vývinu štátneho a spoločenského zriadenia a administratívy (štátnej správy) na území niekdajšieho Uhorska. Významnú rolu tu zohrala aj skutočnosť, že slovensko-maďarská etnická hranica bola v uvedenom období pohyblivá najmä v dôsledku postupného zahusťovania sídlami v riedko osídlených oblastiach, vojnových udalostí, postupne sa meniaceho tlaku Osmanskej ríše i v dôsledku absencie prirodzenej hranice podobnej tej, ktorá rozdeľovala napr. slovenské a poľské etnikum.

Pohľad na rozloženie starých slovenských sídel pred príchodom starých Maďarov do stredoeurópskeho priestoru a analýza výskytu a vývoja týchto názvov v stredoveku je uvedená v [3, s. 10 a i.] a v  [1]. Je známe, že územie pôsobenia starej slovenčiny, jazyka starých Slovákov, v čase príchodu starých Maďarov siahalo aj do častí dnešného severovýchodného Rakúska, severného Maďarska, do časti dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny a do časti Sedmohradska.

    Samotný proces prirodzeného preberania pôvodných slovenských geografických názvov (ale aj tých geografických názvov, ktoré slovenčina prebrala z jazykov predslovanského obdobia pôsobiacich na území strednej Európy v období pred príchodom Slovanov) do maďarčiny sa uskutočňoval kontinuálne podľa dobových zákonitostí maďarčiny ako prirodzený dôsledok medzietnického kontaktu obyvateľstva a ich súžitia. Maďarská podoba geografického názvu sa po prebratí z pôvodného slovenského názvu ďalej vyvíjala v prostredí maďarčiny ale rovnako sa ďalej autonómne vyvíjala aj slovenská podoba geografického názvu v slovenskom prostredí, ak bolo zachované kontinuálne osídlenie Slovákov v predmetnej lokalite. Ak sa kontinuálne osídlenie Slovákmi nezachovalo, zanikla aj pôvodná slovenská podoba názvu; v prípade, že osídlenie Slovákmi bolo neskôr obnovené, v niektorých prípadoch Slováci prevzali späť maďarskú podobu geografického názvu, ktorú si prípadne adaptovali, ale ktorej podoba už neprešla prirodzeným vývojom v slovenčine.  Podobne, ak Maďari po prvom kontakte so slovenskými pôvodnými geografickými názvami a po ich prevzatí súvisle a kontinuálne ďalej neosídlili lokalitu, maďarskú podobu geografického názvu opustili a neskôr pre potreby štátnej správy adaptovali do maďarčiny novodobejšiu slovenskú podobu  geografického názvu. V zásade tento proces preberania pôvodných slovenských geografických názvov do maďarčiny ovplyvňovala najmä:

  • kontaktová hranica slovenského a maďarského osídlenia a jej pohyb na časovej osi,
  • hustota osídlenia na oboch stranách kontaktovej hranice a zmeny tejto hustoty,
  • existencia nemeckého osídlenia v tomto priestore strednej Európy so svojim nekonštantným územným rozsahom a so svojim vplyvom na pomenúvací proces geografických objektov,
  • hranica medzi turecko-osmanskou stredovekou štátnou správou v Uhorsku a priestorom neobsadeným Osmanskou ríšou a pohyby tejto hranice na časovej osi a teda aj medzietnické pohyby osídlenia spôsobené prítomnosťou Osmanskej ríše v strednej Európe a 
  • následné etnické presuny obyvateľstva po ústupe Osmanskej ríše zo strednej Európy.

Presné datovanie prevzatia slovenských geografických názvov do maďarčiny pomáha určiť viacero mimojazykových i jazykových faktov, z ktorých sú veľmi dôležité najmä:

  1. prítomnosť/ neprítomnosť nosoviek v geografickom názve (denazalizácia (strata) nosoviek nastala v slovenčine v 11. storočí) a
  2. prítomnosť hlásky „g“ alebo hlásky „h“ v geografickom názve (zmena nastala v slovenčine v priebehu 12. storočia).

Slovenské podoby geografických názvov sa v mnohonárodnostnom prostredí Uhorska prirodzene vyvíjali. Vo vybraných prípadoch je veľmi ťažké určiť, či konkrétna v historickom dokumente zachovaná podoba geografického názvu je výsledkom prirodzeného vývoja alebo či je reflexiou vplyvu dobovej administratívy písanej latinsky a stupňa pisárovej znalosti dobovej hovorovej slovenčiny a hovorovej maďarčiny, ktorý do latinského textu vsúval geografické názvy v ľudovej reči.

Obdobie prirodzenej maďarizácie pôvodom slovenských geografických názvov z nášho územia bolo uzavreté začiatkom 19. storočia postupným prijatím štátnej ideológie Uhorska a teda aj jeho transformácie z multietnického štátu na monoetnický štát, čomu sa prispôsobila aj regulácia geografických názvov v štáte. Obdobie prirodzenej maďarizácie bolo nahradené obdobím umelej maďarizácie, ktoré trvalo až do konca Prvej svetovej vojny v roku 1918.

Proces modifikácie geografických názvov pri preberaní zo slovenčiny do maďarčiny ilustrujeme na nasledovných vybraných príkladoch; pre potreby tejto ilustrácie sú väčšinou zanedbané osobitné znaky pre nosovky a pre slovanské redukované samohlásky - mäkký a tvrdý jer (dnes v slovenčine už zaniknuté). Tento dokument nemá ašpirácie suplovať vedeckú jazykovednú analýzu popisovanej problematiky, kvôli ktorej odkazujeme na učebnicu historického hláskoslovia a historickej slovotvorby maďarčiny a ich zmien. Pozri tiež [4, s. 505-528].

  1. systémové zmeny geografických názvov pri preberaní zo slovenčiny do maďarčiny:
  • pôsobenie samohláskovej harmónie v maďarskom jazyku (vyrovnanie samohlások do kategórie vysokých alebo hlbokých samohlások): slovensky Tesár(i) → maďarsky buď Teszér aleb Taszár, podobne slov. Mečiar(i), Piesok, Psota, Trebeľa → maď. Mecsér, Pesek, Peszéte, Tereblye,
  • riešenie zoskupenia spoluhlások na začiatku slova (slabiky) vsunutím samohlásky do spoluhláskovej skupiny (maďarčina má tendenciu odstrániť stav, aby sa slovo začínalo na skupinu spoluhlások): slov. Breznica → maď. Berzence a podobne slov. Blaten, Blato, Bradlo, Branč, Brnica, Brod, Bystrica, Čremošná, Chlm, Chlmec, Knäža, Krupina, Pleš, Psiar(i), Psota, Slatina, Smola, Teplica, Trebeľa, → maď. Balaton, Balata, Baradla, Barancs/ Berencs, Bernece, Borod, Beszterce, Csermosnya, Halom/Halma, Helmec, Kanizsa/Kinizsi, Korpona, Pilis, Peszér, Peszéte, Szalatna,  Szomola, Tapolca, Tereblye, 
  • riešenie susedstva dvoch otvorených slabík vysunutím samohlásky z vnútornej otvorenej slabiky (napr. redukcia koncovky –ava -va): slov. Morava → maď. Morva a podobne slov. Čičava, Jelšava, Krčava, Mŕtava, Olšava, Orava, Pilava (dnes Gidra), Ronkava (prítok Hornádu v Maďarsku), Roňava, Sadzava, Stretava, Žitava → maď. Csicsva, Jolsva aj Jósva, Karcsva, Morotva, Olsva aj Ósva, Árva, Pilva,  Ronkva, Ronyva, Zagyva, Szeretva, Zsitva
  • iný prípad vysunutia samohlásky z vnútornej otvorenej slabiky (redukcia koncovky -ica ca): slov. Latorica → maď. Latorca a podobne slov. Breznica, Drevenica, Lukavica, Mŕtvica (ľavostranný prítok Latorice pri Malej Dobroni na Zakarpatskej Ukrajine), Pravica, Rakovica, Svätica (v nárečí Švetica, mestská časť v Košiciach), Teplica → maď. Berzence, Dervence, Lokóca, (Mértce →) Mérce, Próca, Rakaca, (Satica → Sátca →) Saca, Tapolca,
  • redukcia slabiky v koncovke –ava -a: slov. Trnava → maď. Torna a podobne slov. Bebrava, Myslava, Tibava  → maď. Bebre, Miszla, Tiba,
  • skrátenie koncovky –ovec a podobne i v množnom čísle –ovce: slov. Lipovec → maď. Lipóc a podobne slov. Bukovec, Dragovec, Drahovec, Drienovec, Dubovec, Grabovec, Hrabovec, Rakovec, → maď.  Bukóc, Dargóc, Drahóc, Drinóc, Dubóc, Garbóc, Hrabóc, Rákóc,
  • úprava koncovky –ník: slov. Smolník → maď. Szomolnok a podobne slov. Černík, Dušník, Kalník, Mučeník, Rudník, Stolník, Zlatník, → maď. Csornok, Dusnok, Kálnok, Mocsenok, Rudnok, Asztalnok, Zalatnok,
  • substitúcia spoluhláskovej skupiny –cht- -jt-: slov. Čacht-ice → maď. Csejte a podobne slov. Decht-ár(e), Placht-ince,  Tachta → maď. Dejtér, Palojta,  Tajta,
  • substitúcia koncovky –slav -szló: slov. Budislav → maď. Bogyoszló a podobne slov. Boguslav, Čáslav, Draslav, Ladislav, Prějaslav, Sobeslav, Venceslav, Vra(ti)slav → maď. Bogoszló, Császló, Doroszló, (Ladszló) László, Perjászló, Szoboszló, Viszló, Varászló,
  • zmena poradia spoluhlások: slov. Koňotopa → maď. Kanyapta a podobne slov. Alekšince, Bobornica (Bebernica), Chmiňany, Chreňan(i), Kňahynec, Mechenice, Rudník, Povraz → maď. Elecske, Berbence, Monyha, Kinorány, KehnecElecske, Menyhe, Rendek, Porvaz,
  • redukcia pre maďarčinu „dlhého“ a „nepriezračného“ GN: slov. Čierna voda (Čarna voda) → maď. Csaroda (ľavostranný prítok Latorice aj obec v Maďarsku), slov. Dobrá voda → maď. Dobróda (prítok Ipľa v Maďarsku),
  • substitúcia substantívnej koncovej samohlásky (slovenské „o“ → maďarské „a“): Bradlo → Baradla, Brádno → Baradna, Brdo → Burda, Brodno, okres Turčianske Teplice → Baradna, Jazero → Izra, Kolačno → Kolacsna. [2]

 

  1. novodobé prevzatie slovenskej podoby geografického názvu do maďarčiny, napriek tomu, že v ranom stredoveku bola už utvorená maďarská podoba geografického názvu, ale bolo prerušené jej prirodzené používanie v maďarčine (súčasť prirodzeného preberania geografických názvov zo slovenčiny do maďarčiny)

pôvodný slovenský názov

ranostredoveký maďarský názov

súčasný slovenský názov a súčasný maďarský názov

Bebrava (vodný tok)

maď. Bebra

slov. Bebrava

maď. Bebrava

Drietoma

(vodný tok a obec)

 

maď. Deretma

slov. Drietoma

maď. Drétoma → (dnes) Drietoma

Vydrica

(vodný tok)

maď. Vedricz

slov. Vydrica

maď. Vydrica

Chvojnica

(vodný tok)

maď. Hojnica Hajnica

slov. Chvojnica

maď. Chvojnica

Blava

(vodný tok)

maď. Balava

slov. Blava

maď. Blava

Vlára

(vodný tok)

maď. Valara

slov. Vlára

maď. Vlára

Hájniky

(časť obce Sliač)

maď. Ardó

slov. Hájniky

maď. Hájnik/

Hajniktrebula

Bobrovec (obec, okres Liptovský Mikuláš)

maď. Hodos

slov. Bobrovec

maď. Bobróc

  1. preklad geografického názvu zo slovenčiny do maďarčiny (súčasť prirodzeného preberania geografických názvov zo slovenčiny do maďarčiny)

slov. Bystrá → maď. Sebespatak (potok v hornom povodí Slanej), slov. Čertova svadba (vrch 1463 m.) → maď. Ördöglakodalma, slov. Červený Kameň (okres Púchov) → maď. Vöröskő, slov. Pstružník → maď. Pisztrángos patak, slov. Slaný potok → maď. Sóspatak (prítok Žarovnice), slov. Teplica → maď. Hejő (dolný tok potoka v Bukových vrchoch v Maďarsku). [2]

  1. samostatný pomenovací proces v maďarčine nezávisle od slovenského geografického názvu (súčasť prirodzeného preberania geografických názvov zo slovenčiny do maďarčiny; v týchto prípadoch je niekedy náročné určiť vzájomný časový postup pomenovacích procesov):

slov. Dolné Devičany + Horné Devičany (od 1951 Devičany) ~ maď. Alsó-Tóth-Baka/ Alsóbaka + Felső-Tóth-Baka/ Felsőbaka, slov. Prešporok ~ maď. Pozsony, slov. Tekov ~ maď. Bars, slov. Trnava ~ maď. Nagyszombat.  [2]

V mnohých prípadoch štandardnými dobovými zákonitosťami regulovaná procedúra preberania geografických názvov zo slovenčiny do maďarčiny priniesla výsledky, ktoré sú pre neodborníkov nepriezračné: slov. Blatnica → maď. Palatinca, slov. Brežan(i) → maď. Börzsöny (orografický celok a vrch v Maďarsku), slov. Bukovica → maď. Bekölce, slov. Bukovina → maď. Bakonya, slov. Borovec → maď. Barócs, slov. Bukovník → maď. Bakónak, slov. Gorica (Horica) → maď. Gérce, slov. Kalište → maď. Gálostya, slov. Kamenná → maď. Kamonya,  slov. Močelnica → maď. Maconca, slov Moravc(i) → maď. Marót, slov. Mútnica → maď. Metőc, slov. Ňevidźa → maď. Névegy, slov. Ňevoľa → maď. Nyavalyád, slov. Plieška → maď. Pölöske, slov. Priečka → maď. Pölöske, slov. Rabica → maď. Répce, slov. Rybník → maď. Rendek, slov. Rudník → maď. Rendek,  slov. Tovarník → maď. Tárnok, slov. Vyšné Seľany (osada pri Lučenci) → slov. Vyšseľany → slov. Vyšeľany → maď. Veselény. [1]

Imrich Horňanský

 

 

LITERATÚRA:

 

[1] HORŇANSKÝ, Imrich: Geografické názvy z územia Slovenska v reflexii slovensko-maďarských vzťahov. S.54-91. In: Zborník z konferencie „Slováci a ich národné bytie v Európe (Maďarizácia)“, Bratislava, 15.5.2010. 224 s. 

[2] MAJTÁN, Milan: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava, 1998, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 600 s. ISBN 80-224-0530-2.

[3] STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I. Bratislava, Národné literárne centrum, 1999. 485 s. ISBN 80-88878-49-7.

[4] ŠMILAUER, Vladimír: Vodopis starého Slovenska. Nákladem Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě. Praha a Bratislava 1932. 564 s.

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Niekto to rád horúce - iný pohľad ....

USA podľa všetkého už prekročili červenú čiaru na ceste k svetovému konfliktu.

Vývoj po roku 1980 – pohrebisko ekonómie.

Denníky,  časopisy a televízie v posledných dňoch píšu o Mossack Fonseca.

Kde sa vzal, tu sa vzal

Nadpis mohol čitateľovi pripomenúť rozprávku. Nemali by s ňou prichádzať vlády SR a to už, bohužiaľ, od roku 1989.