Z osudov slovenských geografických názvov (15)

Pestoval sa v stredoveku kávovník pri Komárne?

Na južnom Slovensku na ľavom brehu Dunaja pri sútoku Dunaja a Váhu leží sympatické mesto Komárno, ktoré sa postupne územne rozrastalo. V roku 1896 bola k mestu pripojená mestská časť Újszőny ležiaca na pravom brehu Dunaja. Medzištátna hraničná čiara po Prvej svetovej vojne bola určená stredom rieky a tým došlo k oddeleniu mestskej časti Újszőny na pravom brehu rieky od mesta Komárno na ľavom brehu rieky. Táto mestská časť si aj po roku 1918, po administratívnom oddelení, ponechala svoj čerstvý maďarský názov Komárom. Názov mesta slovensky Komárno, maďarsky Komárom, nemecky Komorn, srbsky Коморан (Komoran), latinsky Camarum, Comaromium nenecháva nikoho na pochybách o pôvode názvu mesta. Názov Komárno vznikol zo slovného základu komár pridaním prípony -no s motiváciou nazvania „miesto, kde je vysoký výskyt nepríjemného hmyzu – komárov“ [Lutt, 1982, s. 152]. Je to menné adjektívum v strednom rode. Podobným postupom vznikli názvy rudaRudno, brezaBrezno, blatoBlatno, lipa Lipno, dubDubno, brod Brodno, zlato Zlatno a mnoho ďalších slovenských názvov. Podľa M. Majtána maďarská podoba Komárom aj nemecká podoba Komorn vznikli zo slovenského názvu adaptáciou do týchto jazykov [Lutt, 1982, s. 152]. Rovnako aj J. Stanislav [Stan, 1999, s. 249].  Najstarší latinsky písaný dokument obsahujúci názov mesta je z roka 1075 Camarum, nasledovali 1216 Kamarun, 1218 Kamarn, 1245 Komaron [VSO, 1977, 2. diel, s. 45]. Zo slovného základu komár je viacero slovenských geografických názvov: Komárany (obec v okrese Vranov), Komárov (obec v okrese Bardejov), Komárovce (obec v okrese Košice-okolie), Nižný Komárnik (obec v okrese Svidník), Vyšný Komárnik (obec v okrese Svidník), Komárno (časť obce v Detve), Komárovce (časť obce v Sobranciach) a v kategórii nesídelných geografických objektov Komarov vrch (vrch v Turzovke), Komárie (pole), Komárka (les), Komárky (dolina v okrese Revúca), Komárky (pole v okrese Trenčín), Komárne (vrch), Komárniča (les), Komárno (pole v okrese Partizánske), Komárov (pole v okrese Michalovce), Komárov (pole v okrese Trebišov), Komárov háj (les), Komárovce (vinica v okrese Nové Zámky), Komárovci (osada), Komárovec (les a pole v okrese Trenčín), Komárov (les), Komárovská (pole), Komárovské (pole v okrese Trebišov, Nové Zámky a Banská Štiavnica) a mnohé ďalšie.

Mesto Komárno má dnes mestské časti: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nová Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. O osudoch názvu mestskej časti Hadovce sme písali na inom mieste. Po jednej neformálnej diskusii na tému pôvodu názvu mestskej časti Kava, kde predmetom záujmu bola odpoveď na otázku, či to nemôže byť spojené s historickým pestovaním kávovníka na okolí Komárna, sme sa začali venovať problematike pôvodu názvu mestskej časti Kava.

Dnešná mestská časť Komárna Kava s najstarším dokladom 1247 Kawa, Kava [VSO, 1977, s. 47], Kavapuszta, Kava, bola do roka 1954 súčasťou obce Kameničná, potom bola pričlenená k mestu Komárno. Podľa L. Kissa [Kiss, 1998, 1. diel, s. 700] názov Kavapuszta má pôvod zrejme v osobnom mene maďarským pomenovacím procesom; ako príklad uvádza české osobné meno Káva, poľské priezvisko Kawa vo význame „vták kavka“. Okrajovo pripúšťa aj možnosť z maďarského priezviska Káva. Po analýze geomorfologickej situácie, prieskume dochovaných listinných dokumentov a po porovnaní s analogickými názvami sme sa nestotožnili s vysvetlením L. Kissa a dospeli sme k presvedčeniu, že názov mestskej časti Kava prešiel nasledovným vývojom: slovensky Kalava → maďarsky Kalva → maďarsky Káva → maďarsky Kava → slovensky Kava. V procese preberania cudzích slov do starej maďarčiny dochádzalo k systémovému vypusteniu samohlásky z vnútornej otvorenej slabiky, ak nasledovali za sebou dve otvorené slabiky (redukcia koncovky –ava -va), napr. slovensky Morava → maďarsky Morva a podobne slovensky Orava, Mŕtava, Stretava, Ronkava (prítok Hornádu v Maďarsku), Krčava, Roňava, Olšava, Jelšava, Žitava, Sadzava, Pilava (dnes Gidra), Čičava → maďarsky Árva, Morotva, Szeretva, Ronkva, Karcsva, Ronyva, Olsva aj Ósva, Jolsva aj Jósva, Zsitva, Zagyva, Pilva, Csicsva. Druhá systémová zmena v procese preberania cudzích slov do starej maďarčiny nastala v skupine hlások obsahujúcej kombináciu „samohláska + l“ , t. j. dvojica hlások –ol, -el, -al, ktorá sa v procese preberania cudzích slov do starej maďarčiny redukovala podľa zákonitostí maďarčiny systematicky na -ó/, -ő/, -á, podobne ako Dóna Dolná (vodný tok v Chľabe), MonosMolnos, JókaJelka (obec v okrese Galanta),  Hoboka z Holboká, Ósva z Olšava, Ócsa z Olša (obec v Maďarsku, južne od Budapešti), KosztoncaKostolnica (pole vo Vinici v okrese Veľký Krtíš), Kótó z Koltov (dolina v Maďarsku pri Gyöngyösi), Szőce zo Selce (obec v okrese Veľký Krtíš). Čiže dnešná slovenská podoba názvu mestskej časti Kava je výsledkom adaptácie pôvodného slovenského názvu Kalava do maďarčiny. Pôvodne slovenskú podobu názvu Kalava v maďarčine adaptovanú do podoby Kalva, Káva, pozdejšie Kava, neskôr späť prevzali Slováci a v tejto podobe sa ustálila aj v slovenčine. Názov Kalava má pôvod v slovnom základe kal vo význame „blatistá usadenina na dne riečneho koryta, na dne stojatej vody alebo riedke blato v plytkých priehlbinách obyčajne po záplavách alebo po silných dažďoch“ rozšírená o príponu priestoru -ava ako v slovách šírava, diaľava [Krajč, 2010, roč. 44, č. 1, s. 25]. Tento slovný model s príponou -ava na označenie priestoru je v slovenčine využívaný vo vysokej frekvencii práve na tvorbu hydroným, čiže názvov vodných tokov, stojatých vôd a močaristých periodicky zaplavovaných pozemkov, napr. Myjava, Rudava, Šírava, Kaľava a už spomenuté Morava, Orava, Mŕtava, Stretava, Ronkava (prítok Hornádu v Maďarsku), Krčava, Roňava, Olšava, Jelšava, Žitava, Sadzava, Pilava (dnes Gidra) [Horň, 2005a].

Reálnosť nášho výkladu pôvodu názvu mestskej časti Kava z Kalava podporuje aj

  • skutočnosť, že mestská časť Komárna Kava leží na ľavostrannej nive Váhu v zátopovom území rieky, kde rovinatý močaristý terén severne od intravilánu mesta Komárno, začiatkom druhého tisícročia v období absencie protipovodňových hrádzí na Váhu i na Dunaji výrazne dotváral bažinatý charakter terénu,
  • analógia s pôvodom názvu obce Kaľava (okres Spišská Nová Ves), maďarsky do roka 1907 Kalyava, v rokoch 1907-1914 Szepeskárolyfalva [Majt, 1998, s. 124]. Podľa L. Kissa [Kiss, 1998, 2. diel, s. 568] je názov tejto obce slovanského pôvodu; s týmto vysvetlením možno súhlasiť po spresnení, že názov je slovenského pôvodu.
  • analógia s názvom obce Káva (obec v Peštianskej župe v Maďarsku): *Kalava → 1375 Kalna, 1435 Kalwa, → dnes Káva, kde písomný doklad z roku 1435 ešte zachováva prechodnú maďarskú podobu názvu Kalva. Podľa L. Kissa je tento názov slovanského pôvodu a odvoláva sa na analógiu s názvom Kaľava na Spiši. [Kiss, 1998, 1. diel, s. 700]

Na Slovensku je značný počet názvov obcí a častí obce zo slovného základu kal: Dolný Kalník (obec v okrese Martin), Horný Kalník (obec v okrese Martin), Kalnište (obec v okrese Svidník), Kalná Roztoka (obec v okrese Snina), Kaloša (obec v okrese Rimavská Sobota) s časťami obce Nižná KalošaVyšná Kaloša, Kaluža (obec v okrese Michalovce), Kalša (obec v okrese Košice-okolie), Kaľava (obec v okrese Spišská Nová Ves), Kalná nad Hronom (obec v okrese Levice) s časťami obce Kalná a Kalnica [Krajč, 2015, s. ]. Aj v kategórii názvov nesídelných geografických objektov je veľký počet takýchto názvov [GeogAx, 19xx].

Prvé vierohodné dôkazy o pití kávy z plodov kávovníka (latinsky Coffea) z krovín alebo nízkych drevín pôvodom zo subtropickej Afriky a južnej Ázie pochádzajú z polovice 15. storočia zo sufijských chrámov v Jemene. Tu sa káva konzumovala spôsobom, aký poznáme dodnes - pražením semien a ich následným varením. V Európe sa konzumácia nápoja kávy začala stávať populárnou v 17. storočí, ale pitie kávy sa v Európe stalo masovou záležitosťou až v 19. storočí. Vzhľadom na to možno jednoznačne odpovedať na otázku položenú v úvode, či pôvod názvu mestskej časti Kava nemôže byť spojený s historickým pestovaním kávovníka na okolí Komárna, záporne. Nie je to možné ani z pohľadu klimatických podmienok strednej Európy a nebolo by to v korelácii ani s dochovanými písomnými dokumentmi a neskorým rozšírením konzumácie kávy v Európe. Dostatočne presvedčivý na základe zachovaných písomných dokumentov i s využitím analógie iných názvov obcí je náš vývoj názvu mestskej časti Komárna: slovensky Kalava → maďarsky Kalva → maďarsky Káva → maďarsky Kava → slovensky Kava.

Imrich Horňanský

 

 

LITERATÚRA:

[GeogAx, 19xx] Geografické názvy okresu ... A1, A3 – A5, A7 – A14, A16, A19 – A35, A37 – A43 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 1983 – 1994.

[VSO, 1977] Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I – III. Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1977. 71-071-77.

[Horň, 2005a] HORŇANSKÝ, I.: O konflikte deminutívnych prípon  -avka a  -ávka/-iavka v štandardizovaných geografických názvoch. Kultúra slova, Bratislava, ročník 2005, číslo 2, s. 82 – 86. ISSN 0023-5202.

[Kiss, 1998] KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 821 + 822 s. ISBN 963 05 4567 5(3).

[Krajč, 2015] KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (1-53). In: Kultúra slova, 2007-2015, roč. 41-49. ISSN 0023-5202.

[Lutt, 1982] LUTTERER, Ivan, MAJTÁN, Milan a ŠRÁMEK, Rudolf: Zeměpisná jména Československa. Praha, Mladá fronta, 1982. 373 s. 23-042-82.

[Majt, 1998] MAJTÁN, Milan: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava, 1998, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 600 s. ISBN 80-224-0530-2.

[Stan, 1999] STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I. Bratislava, Národné literárne centrum, 1999. 485 s. ISBN 80-88878-49-7.

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Útok médií, následne vec posudzuje špeciálny prokurátor

Škandalózne, kontroverzné, poburujúce. Aj takto označili mnohé médiá video, ktoré publikovala Matica slovenská s cieľom vstúpiť do diskusie o prvom Slovenskom štáte.

Lipa a slovo

Ak je lipa symbolom vzájomnosti Slovanov, ktorí sa okolo nej zhromažďovali, tak slovo je tým, čo túto vzájomnosť umožňovalo a naďalej umožňuje: natoľko, že mu Slovania  vďačia aj za svoje meno. Tvrdí to náš popredný jazykovedec a etymológ Š. Ondruš.

Slovanské esperanto

Že vedieť po slovensky sa oplatí, o tom som sa presvedčil na vlastných skúsenostiach. Bol som dlhšiu dobu v Petrohrade na doškoľovaní s kolegami, ktorí mali vysokoškolské vzdelanie.