Prvé písmo bolo slovanské

Historiografia, zdá sa, má dnes  jasno v dejinách Európy. Má jasno v tom, kto a kedy osídľoval európsky kontinent.

Vie nespochybniteľne určiť migračné smery kmeňov, vie pomenovať nositeľov prvých písomných odkazov, opísať civilizácie, ktoré formovali tvár a vedomie  Európy. Pri dôkladnejšom zamyslení sa nad dnešným výkladom  histórie však spoznávame deformácie až vedeckú nevedomosť popisovaných dejinných javov a súvislostí. Dominantné kmene ako nositelia známych civilizácií, akoby vyrastali z ničoho. Jednoducho je konštatované, že vnikli, prišli, objavili sa, usadili sa. Neskúma sa, alebo len všeobecne sa konštatuje, odkiaľ asi prišli a prečo. Aké  klimatické zmeny, aké demografické faktory vytvorili podmienky na vznik  týchto kultúr? Ako vzniklo písmo? Bol vznik jeho rozmanitých abecedných foriem náhodný? To sú výzvy, ktoré zakladajú budúce smery vedeckého bádania.

V historických vedách však nachádzame, vedomé a dobre premyslené deformácie vo vzťahu k úlohe  Slovenov  na formovaní európskych dejín. Už pri zbežnom  pohľade na dnešný výklad histórie vidíme malý podiel slovanského etnika na jej tvorbe. Niekto  niekedy určil, kedy prišli slovanské kmene  do Európy, ktoré kmene k nim patrili a čo možno považovať za slovanský a čo za germánsky, alebo keltský prejav materiálnej kultúry, ktoré územia  slovanské kmene obývali. Popis ich života, vo všeobecnosti vykresľovaný veľmi jednoducho, takmer vylučuje iný vzťah  ako poddanský. Jednoznačne ide o skresľovanie  slovanskej histórie. Výklad dejín je stále ovplyvnený teóriami, ktoré vedome, často s nadradeným pohľadom zobrazujú Slovenov ako masu rôznych kmeňov neschopných samostatne  rozhodovať, bez výraznej kultúry. Ako kmene, ktoré prišli do Európy v čase, keď jej civilizačný vývoj bol ukončený. Kmene, ktoré prišli z východných močiarov. Prečo je to tak?  Paradoxne preto, lebo existuje dosť dôkazov, ktoré dovoľujú takéto pohľady spochybniť.  Dôvody skresľovania histórie Slovenov sú jednoznačne ideologické a ako také, iný výklad nepripúšťajú.  K tomu sa priraďuje hrôza z možného prepisu histórie a rozpadu vžitých dogiem, pseudohistorických právd a výkladov. Jedna historická publikácia, nepochybujem, že napísaná v dobrej viere, nesie názov: „Na počiatku bol Sumer“. Bolo to naozaj tak ? Vznikla písomná gramotnosť v Ázii, alebo v Európe? Predkovia ktorých kmeňov boli jej aktérmi? Pre mnohých  otázka takmer kacírska.

Na počiatku vekov, keď doznievala doba ľadová a nastalo klimatické optimum, vzniká v povodí najväčšej európskej rieky impozantný rozvoj dunajských kultúr. Na území dnešného Srbska vzniká kultúra nazvaná podľa neďalekej lokality, Lepenski  Vir. Počiatky tejto kultúry sú rádiokarbónovou metódou datované do obdobia  8 tis. rokov pred Kristom. Kultúra, ktorá vytvorila niečo, čo sa doposiaľ predpokladalo v omnoho mladšom období. Boli to jednoduché znaky, základ prvého lineárneho písma a tiež písma hieroglifického. V období vrcholiaceho klimatického optima, 6 až 5 tis. rokov pred Kristom sa   neďaleko lokality Lepensky Vir rozvíja kultúra nazvaná podľa neďalekej osady, Vinčanská kultúra. Prastaré osídlenie s ohromujúcou architektúrou s početnými základmi kamenných obydlí trojuholníkového tvaru, terasovite usporiadanými, s oltármi, pohrebiskami. S množstvom sôch hladiacich k oblohe, mnohé sú maľované, a sošiek, zvláštnosťou ktorých je, že každá nesie znaky písma. Bola to kultúra s vyspelým poľnohospodárstvom, remeslami a prvou formou písomnej komunikácie na svete. V lokalite boli nájdené znaky, ktoré vytvorili základ pre všetky dnešné abecedné formy i abecedné systémy už zaniknutých civilizácií. Na základe tisícky písomných artefaktov, ktoré sa doposiaľ našli na území Balkánu a Grécka, na východe v Moldávii, na Ukrajine na severe v Panónii, na Slovensku a na západe v Slovinsku, vidíme, že išlo o rozsiahle územie.  V lokalite Vinča sa našli i prvé medené nástroje na svete (spony, kladivo, dláto).Teda vinčanská civilizácia už zvládla aj medenú metalurgiu v časovom horizonte staršom ako doposiaľ uvádzaný časový horizont doby bronzovej. O tom, že vinčanská civilizácia mala rozsiahle obchodné styky, svedčia ozdobné kamene, perly, lastúry. Obchodné kontakty boli dôležitým impulzom rozšírenia vinčanského písma do celej vtedajšej Európy. Pre porovnanie, na Cypre v lokalite Chiurokotia z rovnakého časového horizontu sa odkryli mnohé základy kamenej architektúry a obydlí kruhového tvaru. Avšak žiadne znaky ktoré by ukazovali na základy písma. Výsledky archeologických, antropologických a genetických datovaní artefaktov lokality Vinča vyvolali v európskej i svetovej historiografii šok. Vinčanská kultúra je protoslovanská! Najstaršie písmo na svete a slovanské. Najstaršia medená metalurgia na svete a slovanská.  Tieto nálezy začali búrať staré mýty a zároveň vyvolali odpor až ignoranciu mnohých historikov. Výsledky bádania si neuveriteľne ťažko hľadajú  miesto v súčasnej histórii. Okno k doposiaľ tabuizovaným faktom však bolo otvorené a ukázalo na nezastupiteľnú úlohu Slovenov v dejinách. Čiže na počiatku nebol Sumer, na počiatku bola Vinča. A oprávňuje nás to ku konštatovaniu, že vďaka Slovenom možno Európu považovať za kolísku ľudskej civilizácie.                                                    

 

Toto poznanie zároveň odkrylo ešte neprekonanú slovenskú ustráchanosť. Akoby sme sa zľakli faktu, že naši prapredkovia tvorili dejiny. K výsledkom bádania sa staviame s pochybnosťami. „Ešte to nie je dostatočne overené“... „môžeme sa domnievať“... „všetci historici sa s tým nestotožnili“ a pod. Naopak, mali by sme sa rozhodne postaviť      za odkrytú slovanskú  predhistóriu a hrdo sa k nej hlásiť. Tak ako to robia balkánski Sloveni. Je to predsa aj naša história. Nebojme sa prekročiť svoj tieň.

Skôr ako poodkryjeme ďalšiu kapitolu histórie slovanského písma, treba  poukázať na dosť závažnú chybu, ktorú robíme pri určovaní pôvodu a výskytu slovanského písma. Je to nesprávny postup, pri ktorom vychádzame z pozície sekundárneho  a nie primárneho postavenia slovanského písma. To nás následne vedie vždy späť do mladšieho historického obdobia a nakoniec vznik slovanského písma kladieme do obdobia pôsobenia byzantskej misie na našom území. Dnes už môžeme takmer s istotou povedať( v poznávaní vzdialenej minulosti nemôžeme robiť fatálne závery), že slovanské písmo bolo v Európe primárne.

Približne od  4.tisícročia pred Kristom pozorujeme rozvoj viacerých abecedných systémov na európskom kontinente. V susedstve Vinčanskej kultúry na Apeninskom  polostrove sa rozvíja kultúra Etruskov. Bola to kultúra, ktorá v čase svojho vrcholu významne ovplyvňovala antickú kultúru. Písmo, ktoré Etruskovia používali pred prechodom na grécku abecedu bolo identické s písmom vinča. To dáva tušiť, že boli autochtónnym  stredoeurópskym národom. Zároveň  používanie znakov vinčanského  písma poukazuje na slovanský pôvod.   Podporoval by to i fakt, že pri sčítaní ľudu v Taliansku na začiatku minulého storočia v oblastiach obývaných pôvodne Etruskami, v Toskánsku, objavili polmiliónovú menšinu slovansky hovoriaceho obyvateľstva. A nakoniec, na slovanský pôvod poukazuje i genetická výbava. Ich pôsobenie na európskej historickej scéne kladieme do obdobia  800 až 100 rokov pred Kristom. Je to  obdobie ich najväčšieho rozkvetu. Dejiny Etruskov sú pravdaže omnoho dlhšie.  Odchod Etruskov z historickej scény nie je  dosiaľ vyčerpávajúco objasnený. Etruskovia však   nezanikli bez stopy. Predpokladajme, že v rímskom mnohonárodnom štáte bola ich identita prekrytá iným pomenovaním, alebo už neboli pre rímskych historikov zaujímavý, keď neovplyvňovali správu štátu. Ich pretrvávanie na Apeninskom polostrove  dokazuje i genetická výbava súčasných obyvateľov  dediny Murla v Toskánsku.  Prínos Etruskov  na šírení  písma nebol zanedbateľný. Bezprostredné susedstvo s kmeňmi Latinov a Italikov  bolo príčinou ovplyvňovania latinského písma  preberaním znakov vinčanského písma. Podobne to bolo v prípade Grékov, ktorí obývali južnú Itáliu, a ktorých archaické písmo vznikalo zo znakov vinčanského písma. To bola jedna z ciest vzniku protolatinského  a gréckeho písma, dvoch najznámejších  abecedných systémov stredoveku. Vinčanské písmo sa šírilo pravdaže i Balkánom na juh Európy, do kultúr stredozemného mora, malej Ázie a Afriky.

                   

Obrázok 1. Etruské písmo

V období okolo roku 2.500 pred Kristom nastáva náhle ochladenie, čo mohlo byť jednou z príčin presunu ďalšieho známeho historického kmeňa, Chetitov, zo strednej Európy cez Balkán do malej Ázie a ich usadenie sa v dnešnom Turecku. Ich prvé písmo bolo pôvodne hieroglifické. Znaky tohto písma sú totožné  so znakmi z lokality Lepenski Vir. Ich jazyk bol podľa Bedřicha Hrozného, bádateľa zaoberajúceho sa písmom Chetitov, podobný staroslovenčine. V neskoršom období sa u Chetitov objavuje klinové písmo.

  

 Obrázok 2. Hieroglifické písmo Chetitov

Identifikácia písma u národa považovaného za pôvodného nositeľa prvého písma a mezopotámskej kultúry, kmeňa Sumerov poukazuje na historický vývoj na Balkáne. Nálezisko v lokalite Turdas v Rumunsku z obdobia Vinčanskej kultúry, obsahuje fragmenty písma identického s písmom Sumerov. Archeologické  nálezy v bohatých lokalitách s množstvom hlinených tabuliek s mladším klinovým písmom hovoria o príchode Sumerov zo severu. Uvažuje sa o Kaukaze resp. Indii, ale písmo ukazuje na balkánsku lokalitu.

Obrázok 3. Turdas,(Tardaria) Rumunsko. Kultúra Lepenskij Vir.

Jedno z prvých písem je i fénické písmo, ktoré bolo považované za predchodcu písma gréckeho. Znaky fénickej abecedy sú však  úplne totožné so znakmi vinčanského písma. Muselo sa teda dostať do malej Ázie z Balkánu. Kto boli jeho nositelia sa môžeme domnievať. Buď prapredkovia  Féničanov sídlili na Balkáne, alebo sa k nim písmo dostalo sprostredkovane. Nositeľom mohol byť aj migrujúci kmeň Slovenov, ktorý sa neskôr z dejín vytratil.  Písmo je však slovanské. Podobne  by sme mohli uvažovať aj pri semitskom písme. I to má svoj pôvod vo vinčanskom písme.

Obrázok 4. Fénické písmo

Znaky totožné s balkánskymi obsahuje i lineárne písmo A minojskej kultúry.  Mnohí autori preto považujú  minojskú kultúru za kultúru Slovenov. Podobne je to i u cyperského písma s identickými, teda slovanskými znakmi. Sú to pôvodné kultúry Slovenov? Netvrdíme, že to tak byť nemohlo.

Árijsky kmeň  Slovenov, sídliaci v severozápadnej Európe,  sa  okolo 4. tisícročia presúva v prvej migračnej vlne do juhovýchodnej Ázie , na Kaukaz a pravdepodobne  až do Indie. Okolo 3. tisícročia prichádza druhá migračná vlna.   Čo bolo príčinou migrácie nevieme. Mohlo to spôsobiť dlhodobé sucho, ktoré v tomto období zasiahlo Európu.  Kmeň  Áriov  v druhej migračnej vlne  prišiel do Indie v miestach, kde v štvrtom tisícročí prekvitala vysoko civilizovaná kultúra Harappa.  Indickí archeológovia sa domnievajú, že táto kultúra má počiatky v prvej vlne árijskej migrácie. Fragmenty písma nájdeného v stavebných pamiatkach úžasných harappských miest sú totiž identické so znakmi z lokality Lepenski Vir. Dôkaz, že Árijci boli Sloveni nachádzame v ich reči, ktorá  sa zachovala a ktorou sa hovorí dodnes v hinduistických kláštoroch. Je to sanskrit. Okrem slovenských slov obsahuje slová hinduistické a sčasti germánske, ktoré sa do sanskritu mohli dostať pri symbióze slovenského a germánskeho etnika v pôvodnej  vlasti  juhozápadnej Európy a pri procese asimilácie. Zaujímavá je i podobnosť slovenských výrazov v sanskrite s výrazmi v reči Baskov, obývajúcich Pyreneje na severe Španielska a juhu Francúzska. Poukazuje to na migráciu  kmeňov slovenov na Iberský polostrov.

Obrázok 5. Pečatidlá  harappských rodov. Kultúra Harappa.

Čo sa týka vývoja písma u Slovenov je známe, že určité obdobia používali rúnové písmo, ktorého znaky sa vyvinuli zo znakov vinčanského písma a sú s nimi identické. Známy kmeň v európskych dejinách, ktorý používal rúnové písmo  je kmeň Vandalov. O identite tohto kmeňa sa doposiaľ vedú spory. Pôvodne obýval široké priestory mierneho pásma vtedajšej Európy. Centrum ich sídel bolo v oblasti  Karpát. Od tretieho tisícročia prenikali časti tohto kmeňového zoskupenia na sever a usadili sa na Jutskom polostrove a na juhu dnešného Švédska. Tam zohrávali dôležitú úlohu v živote Vikingov. Na začiatku letopočtu opúšťajú severské sídla a vracajú sa späť do oblasti Karpát. Čo bolo príčinou tejto migrácie nevieme. Z obdobia piateho storočia nášho letopočtu sa aktivita vandalských kmeňových zoskupení prejavuje vo vojnových ťaženiach hlavne na juh Európy a do Afriky. Neakceptovanie spojenia cirkvi a svetskej moci, vyplývajúceho z ariánskeho náboženstva Vandalov má za následok vyplienenie Ríma v roku 406 n.l. Následne si podmaňujú africké Kartágo. V roku 550 tritisíc jazdcov prekračuje Dunaj a v roku 555 porážajú byzantskú armádu pri Hadrianopole.  Po tomto období sa vracajú späť do svojho populačného centra v Karpatoch. Z tohto obdobia nachádzame na Slovensku mnohé archeologické lokality. V obci Ražňany na východnom Slovensku boli  odkryté základy sídla, centra, vládneho komplexu kráľa Vandalov, hroby vandalských kniežat sa našli v Ostrovanoch a v Matejovciach pri Poprade.

Obrázok 6.  Staroslovanské rúnové písmo.

 

Všetky archeologické artefakty týchto lokalít nesú znaky silného antického vplyvu (nie germánskeho). Hlavne hrobka v Matejovciach je európsky unikát. Tak vysoko  na severe Európy sa antické luxusné veci, veci dennej potreby a antický nábytok  doposiaľ nenašiel. A to všetko v zlate a striebre. V tejto súvislosti treba spomenúť, že sa u nás našli archeologické artefakty, ktoré menia pohľad na Slovensko, ako na územie bez výraznejšej kultúry. Ako na územie kde  žil neidentifikovaný ľud, ktorý len dorábal potraviny, veci dennej potreby a zbrane, aby nakŕmil, obliekol a vyzbrojil  dobyvateľov. Spomeňme  lokalitu Nižná Myšľa, mestský komplex Myšia Hôrka mykénskeho typu s najstarším opevnením v strednej Európe, pôvodnú vežu na Spišskom hrade a iné. A to všetko v období od tisíc rokov pred n.l a 600 nášho letopočtu. Zdanlivo som odbočil, ale žiadne  zložité písmo sa nerozvíjalo na zelených pastvinách. Písmo Vandalov má svoj priamy pôvod  vo vinčanskom  písme  a to je slovanské. Preloženie vandalského rúnového písma ukázalo na jazykovú príbuznosť s východoslovenským nárečím, sčasti s ukrajinským a bieloruským jazykom.  Na severe Švédska zanechali jazyk, ktorý sa používal spolu so švédčinov ešte v 17. storočí. Je podobný staroslovenčine. Na starých mapách zo 17. storočia  na juhu Švédska nachádzame jazero Morava. Genetická výbava časti obyvateľstva južného Švédska  je slovanská. O slovanskom pôvode Vandalov, ich písme a reči, zdá sa, je možné uvažovať.

O približne 60 rokov od návratu Vandalov z vojenských ťažení, pri  bezprostrednom ohrození kočovnými kmeňmi Avarov, legendárny zjednotiteľ Slovenov,  Samo, vytvára voľný kmeňový zväz. V roku 620 vzniká prvý  známy štátny útvar Slovenov pod názvom Samova ríša. Samo zjednotil kmene   pod ich historický názov, ktorý bol dovtedy prekrytý mnohými názvami kmeňov, pod názov Sloveni. Pod týmto menom už vystupujú nielen pri víťaznom ťažení proti Avarom, ale aj v budúcnosti.

Po vzniku ríše Slovenov v roku 833, označovanej aj ako Morava, druhého, najväčšieho a najslávnejšieho štátneho útvaru Slovenov, prichádza  na Slovensko misia dvoch bratov, Konštantína a Metoda. O ich slovanskom pôvode nemusíme pochybovať. Pochádzali z oblasti obývanej slovanským obyvateľstvom,  v ktorej sa používalo slovanské písmo. V kontexte  predmetnej témy zohrala táto misia z hľadiska slovanského písma veľmi zaujímavú úlohu. Nedoniesla  Slovenom akési nové písmo  ako sa to dodnes ešte uvádza.

 

Obrázok 7. Hlaholika a cyrilika

Doniesla abecedu, ktorej znaky mali základ vo vinčanskom písme. Bola to hlaholika. Znaky najstaršieho písma. Pôvodného písma Slovenov. Osem znakov bolo prebratých priamo, ostatné boli upravené. Písmo, ktoré vzniklo pred mnohými tisícročiami sa vrátilo medzi Slovenov, na Slovensko. Nebudeme rozoberať historické okolnosti pôsobenia misijných bratov. Po ich odchode z Moravy sa písmo šírilo u južných a východných Slovenov. Srbská cyrilika, azbuka  Bulharov, Ukrajincov, Rusov a Bielorusov, ktoré vznikli z toho istého základu ako hlaholika, sú dnes živými jazykmi a predstavujú  jazykovú, ale hlavne písomnú kontinuitu niekoľkých tisícročí. .                                                             

Písomné znaky, ktoré zohrali v európskom civilizačnom procese dôležitú úlohu sú rúny. Súčasná  históriografia však nedala doposiaľ vyčerpávajúcu odpoveď na to kde vznikli rúny, nepopísala oblasť vzniku, neurčila časový horizont , neurčila jednoznačne ich nositeľov. S novými poznatkami okolo vzniku rún nepracuje a konzervuje staré dogmatické pravdy. Na nositeľov rún sú viaceré teórie. Majú údajne pôvod v staroetruskom písme, gréckom archaickom písme a nespochybniteľne je to písmo starých Germánov, Anglosasov, Vikingov. Prvé rúnové zápisy datuje do roku sto p.n.l. Podstatné na rúnach je však to, že sú identické zo znakmi kultúry Vinča.  Mnohí odborníci o tento „detail“ síce zavadia ,ale nerozvádzajú ho a neanalyzujú. Jednoducho nikto nechce vkročiť na túto pôdu kde by všetky stáročné pravdy prestali platiť. A kde by sa chtiac-nechtiac musel zmeniť súčasný pohľad na prastarý národ Slovenov a dokonca ho akoby znovu objaviť. Veď očividne sa ignoruje existencia  staroslovanských rún.

Rúnové písmo poznáme aj z mnohých lokalít na Slovensku. Lietavsky hrad, pradávne staroslovanské kultové stredisko  ( rúny z tejto lokality sú považované za starogermánske, keltské,vikingské). Mílnik s rúnovým písmom pri obci Prečín, mílnik pod vrchom Rakovka pri Čadci ( rúny sú považované za zmes symbolov mykénskeho, fénického a latinského písma), kameň v Sokolínskom sedle pri obci Bodín ( rúny so považované za krétsko-mykénske lineárne písmo A)  Ďalej je to lokalita rotunda pri Michalovciach, lokalita Čatina pod tatrami, pri obci Drienica a iné. Všetky tieto lokality majú jedno spoločné. Rúny na nich nájdené sú identické zo znakmi kultúry Vinča, sú teda Slovanské.

No a nakoniec tajomný Velestúr , ktorý by mnohí neprajníci najradšej vymazali z mapy, lebo je pre nich nepredstaviteľné to, že znaky na ňom sú znakmi používanými na území Slovenska už  pred 3 tisíc rokmi, sú slovanské a základ majú v praslovanskom písme.  Zaujímavý je i nápis na obetnom kameni pod vrchom Smrečník, neďaleko Velestúra. Podľa jeho objaviteľa Pavla Krišku  je starý 3 500 rokov. Len pre zaujímavosť, 3 500 má  aj Myšia Hôrka, mestské osídlenie  mykénskeho typu s najstarším kamenným opevnením a strážnymi vežami,  v Strednej Európe. Tušíme súvislosti ?  To všetko ťažko zapadá do kontextu súčasnej historiografie so slovenskom pokrytým nepreniknuteľným pralesom, kde v údoliach žil ľud bez identity v polozemniciach  pokrytých čečinou. Neskôr sa tu mali objaviť Germáni, potom prišli naši predkovia umazaný z pripiatských močiarov, Germáni pred nimi nevedno prečo zutekali, naši predkovia sa tu usadili a o sto rokov vybudovali najväčšiu stredoeurópsku ríšu. To nepotrebuje komentár.

História slovanského písma sa zrodila v pradávnej minulosti v kolíske Vinčanskej civilizácie, cez tisícročia sa šírilo písmo slovanskými kmeňmi po celej Európe, cez prednú Áziu až do Indie. Slovanské písmo je dôkazom nikým nanapodobniteľnej  historickej úlohy, ktorú zahráva civilizácia Slovenov, najväčšieho národa Európy, od úsvitu vekov až dodnes

Jozef Janták

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ vôbec nie je nereálne

 Štrasburg, 11.05.2016 | Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ nie je také nereálne, ako by sa mohlo zdať, tvrdí R. Sulík.

Slovenský a český 14. marec 1939 vo svetle archívnych dokumentov

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady r. 1990 vymenovalo profesora Ďuricu za experta Komisie historikov na vypracovanie odborných štúdií k dejinám Slovenska 20. storočia.

Patriotizmus v historickom vedomí Slovákov

Vlastenectvo prekladáme cudzím slovom patriotizmus a ten sa zvykne definovať ako citová naviazanosť na vlastný národ, ako láska k vlasti.