Kde sa vzal, tu sa vzal

Nadpis mohol čitateľovi pripomenúť rozprávku. Nemali by s ňou prichádzať vlády SR a to už, bohužiaľ, od roku 1989.

Tvorbu politiky musia vlády oprieť o poznatky ekonomickej vedy. Prehľad o finančných tokoch a aj o fungovaní ekonomiky poskytujú, ekonomickou vedou definované, tri makroekonomické databázy – systém národných účtov, matice spoločenského účtovníctva a input/output tabuľky. Povinne ich musia zostavovať všetky vlády EÚ a to pod dohľadom EUROSTATu. A tak nestačí povedať občanovi, že vláda má prebytok 400 miliónov eur, čo sme počuli v správach pred niekoľkými dňami. Na Slovensku sa vychovávajú ekonómovia od roku 1940 a preto ekonómov iste neuspokojuje zbožňovanie dvoch čísel – výška HDP a veľkosť salda (deficitu) na účte vlády.

Vo svojom diele Makroekonomická analýza som navrhol systém národného účtovníctva tak, aby každému občanovi poslytol zreteľný a ľahko pochopiteľný číslený obraz o fungovaní ekonomiky SR a hlavne posklytol prehľad o príjmoch a výdavkoch vlády SR. Aj na účte vlády a aj na iných účtoch sú na pravej strane účtu príjmy vlády, ich druhy a vľavo sa nachádzajú výdavky vlády, ich druhy. Ale vidíme aj súvzťažnosť finančných tokov, napr. dane fyzických osôb vo výške 48 mld. sa nachádzajú ako príjem na účte vlády a ako výdavok na účte domácností (neuvádzam ho):

 

Sektor vlády (účet 3)

Nákup tovarov a služieb

 

 

100

Dane z príjmu fyz. osôb

 

 

48

  Od podnikov

 

60

 

Dane zo zisku podnikov

 

 

20

  Od zamestnancov

 

40

 

Nepriame dane

 

 

50

     Mzdy a platy

38

 

 

Prísp. na soc. poistenie

 

 

20

     Prísp. na soc. poist.

2

 

 

  Príspevky zamestnávateľa

 

12

 

Transférové platby

 

 

26

     Od podnikov

8

 

 

Netto platené úroky

 

 

8

     Od vlády

2

 

 

Subv. mínus prebytok št. podn.

 

 

6

     Od domácností

2

 

 

deficit

 

 

-2

  Príspevky zamestnanca

 

8

 

Výdavky a deficit vlády

 

 

138

Príjmy vlády

 

 

138

 

Na účte vlády sa nachádzajú významné ekonomické fakty o ekonomike, ktoré sa týkajú vlády (domácností) Sú evidentné a usporiadané. Všetky účty zo systému sú akýmsi „ekonomickým mikroskopom“. Tvorca hospodárskej politiky má utriedené principiálne fakty o ekonomike a môže tvoriť ekonomickú politiku pre nasledujúce obdobie, teda ex ante. Ale ekonomická veda u nás od roku 1989 stále ťahá, žiaľ, za kratší koniec, neaplikuje sa. Nieže zmutovala, ale v hospodárskej politike sa stratila. Každý predseda vlády by mal ovládať dve rovnice: 1) rovnicu HDP, teda Y = C + I + G + (X-M) a 2) z nej odvoditeľnú rovnicu rovnováhy ekonomiky, čiže (S – I) + (T - G) = (X – M). Úbohé číslo HDP nemôže vyjadriť problémy takého komplexu akým je ekonomika. A práve vzťah (T – G) v rovnici rovnováhy je vlastne účetom vlády. Občanovi nestačí povedať iba veľkosť deficitu a to -2, ktorý je na účte. Občan musí vidieť všetky položky, lebo hodnotu salda (deficitu) si vie vypočátať. Okrem toho, ak je (X-M) kladné, ešte neznamená, že oba výrazy vľavo od rovná sa sú pozitívne.

Účet vlády je iba jedným zo sústavy 5 účtov, ktoré poskytujú hlboký vhľad do fungovania ekonomiky. Občan by mal vidieť aj učty vlád členov EÚ, pretože inak môže iba dúfať, že ho politici neklamú. Bez zrejmých súvzťažností hodnôt ekonomických veličín sa môže stať, že prebytok účtu vlády divne zmutuje (možno aj do súkromného vrecka). V roku 1996 som bol podpredsedom Starších ekonomických poradcov vlád EHK a schválili sme odporúčanie, aby vlády zostavovali štátny rozpočet v 4 častiach: A príjmy vlády, B výdavky vlády, C saldo rozpočtu vlády a časť D - ak je deficit uviesť zdroje, z ktorých bude hradený; a ak je prebytok, povedať účel, teda na čo sa použije. To musí občan vedieť ex ante, vopred. Iba tak sa dá kontrolovať vláda.

Niektoré ekonomické myšlienky a poznatky sú tak dôležité a vzácne, že si ich musí pamätať aj študent aj politik, a tým skôr predstavitelia vlády. Na čo je inak ekonómia? Jej múdrosť je základom múdreho spravovania ekonomiky a nie chvíľkovou záležitosťou pre zloženie skúšky.

 

Prof. J. Husár

27/7/2016.

 

 

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Budovanie štátu - čas činorodosti

Ako znalec života a tvorby Ernesta Hemingwaya by som začal jeho myšlienkou o tom, prečo miloval obdobie v Paríži v dvadsiatych rokoch 20. storočia.

Dožinky v Breznici

Aj keď dnes pôdu zanedbávame, predsa len tradícia dožiniek sa zachovala na celom Slovensku.

Staroslovenský, alebo staroslovienský

Dnes, po toľkých rokoch štátnej samostatnosti, by už slovenská historiografia mala mať ustálenú terminológiu. Napriek tomu sme naďalej svedkami váhaní: staroslovenčina alebo staroslovienčina (?), Slovan alebo Sloven či ešte Slovien (?). Ako je to možné, keď v iných jazykoch sa s podobnými dvojtvarmi nestretneme: staročeský, staromaďarský, starogrécky, starofrancúzsky. Jednoznačné sú aj novoveké pomenovania: český, maďarský, (novo)grécky, francúzsky.