Biskupi Slovenska v pastierskom liste o svätení nedele: Venujme nedeľu Bohu a svojej rodine

 

Milí bratia a sestry!

 

Slávime Prvú adventnú nedeľu. Božie slovo nám z viacerých pohľadov pripomína deň Pánovho príchodu. Svätý apoštol Pavol zdôrazňuje: tento dôležitý deň sa blíži – preto je potrebné, aby sme sa zriekli skutkov tmy a obliekli sa do výzbroje svetla. Prorok Izaiáš opisuje, čo všetko sa pri príchode daného dňa stane. A sám Kristus nás v evanjeliu upozorňuje, aby sme nezostali zaskočení, pretože tento deň príde nečakane; uprostred obyčajnej každodennosti.

 

 V snahe pripraviť sa na rozhodujúci Pánov deň posväcujeme svoje životy slávením sviatočného dňa, ktorý tiež nazývame „dňom Pána". Tento deň nám pomáha nezabudnúť na pôvod a zmysel nášho života. Je pre nás príležitosťou zastaviť sa, upriamiť pozornosť na Boha. „Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni“ hovorí nám tretie Božie prikázanie (Katechizmus, str. 504). Týmito sviatočnými dňami sú pre nás nedele: pripomínajú nám deň Pánovho zmŕtvychvstania a deň zoslania Ducha Svätého. Zároveň sú pre nás odkazom na biblickú správu o stvorení sveta, po ktorom Boh na siedmy deň odpočíval.

 

V minulosti bolo svätenie nedele v našej spoločnosti samozrejmosťou. Dnes to tak, žiaľ, nie je. Mnohí v nedeľu pracujú alebo chodia na nákupy – neraz na úkor návštevy chrámu. Vzniká tak atmosféra, v ktorej sa prežívanie sviatočného dňa nesviatočným spôsobom javí ako bežné a prijateľné, a to dokonca aj pre veriacich katolíkov. S tým však nemožno súhlasiť. Rešpektovanie tretieho Božieho prikázania aj dnes znamená zasvätenie nedeľného dňa, teda oddych od práce a vzdanie vďaky Pánovi prostredníctvom bohoslužby. Máme za čo Bohu ďakovať a máme ho za čo chváliť.

 

Pritom je zrejmé, že každý človek potrebuje aj oddych od práce, ktorú koná počas týždňa. Potrebuje venovať čas svojim blízkym, svojej rodine. Cez týždeň máme veľa povinností a menej času jeden na druhého. V nedeľu by mala byť rodina spolu, nemalo by chýbať spoločné stolovanie počas obeda, u veriacich spoločná modlitba. Všade naokolo však vidíme, že mnoho otcov musí pracovať na stavbách či developerských projektoch – aj dva-tri týždne bez prestávky. Viaceré ženy – matky nemôžu nedele prežiť s rodinou, lebo ich trávia v obchodných prevádzkach. Musíme si uvedomiť, že prvou obeťou stierania rozdielov medzi pracovnými dňami a nedeľou – je rodina.

 

Ak vlastník podniku či obchodu necháva bežať prevádzku aj v nedeľu a vo sviatok, nedáva svojim zamestnancom možnosť, aby náležite prežili sviatočný deň. Keď toto konštatujeme, chceme poďakovať tým podnikateľom, ktorí sviatočný charakter nedele a sviatkov rešpektujú. Na pleciach živnostníkov v tejto oblasti leží len jedna časť zodpovednosti. Dôsledky na slávenie nedele má totiž konanie každého z nás. Ak v nedeľu vykonávame stavebné práce alebo pracujeme okolo domu, nebude nám prekážať, ak zostanú otvorené obchody. Naopak, príde nám to vhod. Potom však – pre naše nároky a požiadavky – musia do práce nastúpiť ďalší.

 

K tomu možno dodať, že aj liberálny prístup spoločnosti – najmä samospráv – k otváracím hodinám v obchodoch, má negatívny vplyv na rodinný život. Pripomeňme si, že neprítomnosť otca a mamy počas nedele rodinu vždy ochudobňuje. Kde chýba čas budovať medziľudské vzťahy, tam rodinné spoločenstvo zostáva vystavené rozličným nebezpečenstvám. Navyše dlhodobá, nepretržitá práca má aj svoje zdravotné dôsledky a je menej efektívna.

 

Úprimne nám záleží na tom, aby v našej spoločnosti bolo čím viac šťastných a spokojných ľudí. Aby otcovia a mamy mohli prežívať nedeľu so svojimi deťmi doma, a nie na stavbe alebo medzi regálmi v obchode.

 

Obraciame sa preto na vás, drahí veriaci, aby ste nás podporili v úsilí o lepšie prežívanie nedele. Apelujme spoločne na predstaviteľov politických strán, ale aj na miestne samosprávy a podnikateľov, aby pri rozhodovaní o otváracích hodinách neposielali v nedeľu matky a otcov do zamestnania. Nezabúdajme však, že ak – ako kresťania katolíci – nezmeníme svoje návyky a s nimi súvisiace nároky na druhých – nadarmo budeme vyzývať občianskych predstaviteľov, aby upravili pravidlá nedeľného predaja.

 

Preto vás, drahí bratia a sestry, prosíme: venujme nedeľu Bohu a svojej rodine.

 

Zúčastnime sa na bohoslužbe. Navštívme príbuzných a priateľov, najmä starých, chorých a nevládnych. Oddýchnime si. Nechoďme v nedeľu nakupovať. Nezabúdajme, že aj každý predavač má svoju rodinu a v nedeľu niekomu chýba.

 

Majitelia obchodov a firiem: nevyžadujte, prosím, od svojich zamestnancov nedeľnú prácu, ak nie je spoločensky nevyhnutná. Všimnime si na príklade viacerých európskych štátov, že prežívanie nedele ako voľného dňa je nielen uskutočniteľné, ale aj všeobecne prospešné.

 

Obraciame sa aj na vás, drahí bratia kňazi. V mnohých farnostiach jestvovala užitočná prax: doplniť nedeľnú bohoslužbu popoludní o pobožnosť, modlitbu litánií či adoráciu pred Oltárnou sviatosťou. Dnes sú tieto prejavy nábožnosti, žiaľ, na ústupe. Tam, kde je to možné, pokúste sa obnoviť tradíciu popoludňajších pobožností alebo iného hodnotného duchovného programu.

 

„Zaradoval som sa, keď mi povedali: pôjdeme do domu Pánovho!“ spievali sme v dnešnom žalme. Tieto slová azda najjednoduchšie vyjadrujú, k čomu by sme vás – drahí bratia a sestry – chceli povzbudiť týmto pastierskym listom. Aby ste znovu objavili radosť z oslavy trojjediného Boha, ku ktorej nás pozýva aj slávenie sviatočného dňa. Aby ste nadobudli väčšiu radosť z rodinného života, a túto radosť dopriali aj druhým.

 

V tomto duchu sa, spolu so žalmistom, modlíme za vás a prosíme o šťastie pre vás i pre vaše rodiny.

 

Nech vás neustále požehnáva a ochraňuje Všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý.

 

 

Biskupi Slovenska

 

 

 

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Budovanie štátu - čas činorodosti

Ako znalec života a tvorby Ernesta Hemingwaya by som začal jeho myšlienkou o tom, prečo miloval obdobie v Paríži v dvadsiatych rokoch 20. storočia.

Naftalínoví Čechoslováci

V tridsiatych rokoch 19. storočia sa Slovensko stalo obľúbenou českou výletnou destináciou. Česká duša deptaná fatálnou nemeckou prevahou a trpiaca pocitmi márnosti, našla na Slovensku pocit úľavy a vnútorného obrodenia. Český učiteľ Karel Kálal radil: „Jděte na Slovensko. Tu se vám jinak prsa dmou, tu pocítíte, jak je ten český svět veliký.“.

Mal to byť Štát Česko Slovensko

Tak ho pomenovali mocnosti Dohody, a tak sa uvádza aj v trianonských dokumentoch.