Lož hustne

Februárový úvodník samozrejme nemôže vynechať spomienku na „Vítězný únor 1948“, kedy sa vraj komunisti dostali k moci.

A pripomenúť, že tak ako všetky komunistické heslá, aj toto bola čistá lož. Nielen, že komunistický teror tu bol už od roku 1945, niekde už aj od roku 1944, ale to, že tu budú vládnuť komunisti, spečatil E. Beneš už v decembri 1943 v Moskve. Kde dávno pred Jaltskou konferenciou vydal toto územie Stalinovi. Aby si splnil svoj nacistický sen o Veľkých Čechách (Beneš bol predseda národno-socialistickej strany), bol ochotný odovzdať túto krajinu aj diablovi. Nakoniec, veď bol aj agentom NKVD, pod krycím menom „19“.


Vyliezajú fanatici

Ale aj teraz, keď sa už komunisti a ich dietky otriasli, lož je aj naďalej ich jediný spôsob komunikácie s verejnosťou. Lož nehanebná a hlavne primitívna. Pretože tí inteligentnejší, ktorí si zadovážili stranícku knižku, aby mohli robiť svoju robotu, ich už opustili. A opäť vyliezajú tí najprimitívnejší a fanatici. Človek už ani nevie, či sa má smiať a či plakať, keď po internete začínajú šíriť lži už aj o tom, ako sme sa tu za komunizmu mali dobre a aká to bola super ekonomika. Súdruhovia sa spoliehajú na krátku pamäť.
Pred pár dňami som vo viedenských správach zachytil, že od nového roku majú v Rakúsku uzákonený minimálny dôchodok tisíc eur. A to tam nemali žiadne brigády socialistickej práce, stachanovcov, úderníkov, neprekračovali každú chvíľu plán, nemali stavby mládeže, záväzkové hnutie ani päťročnicu... A toť ho, dôchodok minimálne tisíc eur. Aký má u nás plat väčšina robotníkov? Samozrejme, že hneď majú aj odpoveď: to ten zlý kapitalizmus po roku 1989. Akurát nejako zabúdajú, že predsa v Rakúsku je ten neľudský kapitalizmus aj dnes a že ten náš tzv. kapitalizmus nám tu budujú starí komunisti, eštebáci a ich detičky. Z teroru a recitovania básničiek o Víťaznom februári plynule prešli na rabovanie. Veď nato bola celá veľká novembrová inscenácia vymyslená. A nehanbia sa oprašovať ani staré marxistické nezmysly, dokonca aj v parlamente. Že ich platia oligarchovia, to tým pokrokovým lúmenom nijako neprekáža, hlavne keď sú tej správnej farby. A čo nám tie eštebácke detičky predvádzajú v „literatúre“ či v divadle, na to ani nemám dostatok slušných slov. Že tzv. komunistické idey ešte nikde nič nevyriešili, naopak, znamenali iba hrôzovládu a zaostávanie, to by chceli prekričať ďalšími lžami. Nakoniec, Vilfredo Pareto už pred sto rokmi vybadal zaujímavú vec: odkedy boli vo francúzskej vláde socialisti, zisky kapitalistov sa iba zvyšovali.


Šíria nenávisť

Okrem lži, ktorá na každú spoločnosť pôsobí rozkladné, títo ľavičiari svorne so svojimi teoretikmi a novinármi vnášajú ďalšiu mimoriadne nebezpečnú vec do spoločenského organizmu: nenávisť. Nekonečnú nenávisť hlupáka voči svetu, ktorý sa nespráva podľa ich slabomyseľných ideálov. Nakoniec nenávisť voči všetkému lepšiemu a krajšiemu hlása marxizmus od samého začiatku. No vďaka masmédiám je najnovšie táto nenávisť už úplne utrhnutá z reťaze. A na tú by sme si mali dávať dobrý pozor, pretože je vždy predzvesťou teroru. A opäť - smiať sa, plakať? Pretože ako sa vraví, trafená hus zagága, títo súdruhovia najnovšie každého, kto sa chce len brániť pred ich ľavičiarskym názorovým terorom, označujú, že to je on, ktorý šíri nenávisť. Takže zasa rinčia reťazami a mrežami. Sú to predsa len chytráci. Chytráctvo je totiž jediná vlastnosť v ich prázdnych mozgoch, ktorým by sa chceli aspoň priblížiť normálnemu rozumu. Ale zato zvládajú ho perfektne, ešte lepšie ako laboratórne potkany, veď v októbri to už bude presne sto rokov ich neprestajného tréningu, overovaného bohatou praxou.



Ján Litecký Švéda

predseda PV ZPKO

 

zdroj: SVEDECTVO 2/2017

obrázok - titulka: topky.sk

 

 

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Na ceste k modernej slovenskej štátnosti

Návrat k niektorým osudovým udalostiam v parlamente ČSFR

Kľúčové slová:

česko-slovenská federácia, Federálne zhromaždenie ČSFR, slovenská národná myšlienka vo FZ, ústavný základ zániku ČSFR, novodobá slovenská štátnosť

Predslov

Pri spomienkach na svoju pôsobnosť vo Federálnom zhromaždení ČSFR (FZ), na udalosti, ktoré sa v ňom odohrávali a dramaticky otriasali česko-slovenským štátom, by nebolo úplné, ak by som sa, pri príležitosti pripomenutia si 20. výročia vzniku nezávislej a zvrchovanej Slovenskej republiky (SR), nezmienil aspoň tým najskromnejším spôsobom o tom, čo sa odohralo vo mne a okolo mňa krátko predtým i potom, ako ma spoločensko-politické premeny na prelome rokov 1989 a 1990 „vyniesli“ do najvyššieho zákonodarného orgánu Česko–Slovenska.

Poslovia zla

Poznámka na úvod:  Keď hovorím my, myslím nie len my na Slovensku, ale my EÚ. Keď píšem „novinári“, nemyslím tým iba slovenských, ale európskych.

LIBERÁLNY TERORIZMUS

Pri fixácii na militantný islamizmus v našom euroamerickom kultúrnom okruhu často zabúdame, že hrozba terorizmu nemusí nevyhnutne prichádzať z vonkajšieho prostredia.