Jaroslav Kuracina: Slovensko je nesvojprávna koloniálna dielňa nadnárodných korporácií

Pochádza z Oravy, ale od siedmich rokov žije v Banskej Bystrici. Vyštudoval konštrukciu zbraní a munície na Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého v Brne.


Po skončení školy začal ako vojak z povolania so skicovaním pištole, ktorú chcel skonštruovať sám pre seba. Mnohí kolegovia sa mu v tom období smiali, no nakoniec podal patent na Úrad priemyselného vlastníctva do Banskej Bystrice a uspel. Išiel si plniť sen a netušil, že sa tým v budúcnosti bude živiť. Bolo to v roku 1994, keď, ako hovorí, zúrila vonku privatizácia. V tom čase sa objavili prvé pokusy vytvoriť slovenskú pištoľ v Považských strojárňach. Ponúkol im svoje predstavy a tie zaujali vtedajší manažment. Strojárne neskôr sprivatizovali a fabrika sa rozpadla. Rok pobudol v Zbrojovke Brno, ktorú čakal podobný osud ako Považské strojárne. Nakoniec dospel k myšlienke, že bude lepšie byť hlavou myši ako chvostom leva a založil vlastnú firmu. Dnes je teda majiteľom konštrukčnej a obchodnej firmy Grand Power, ktorú založil presne pred pätnástimi rokmi. Odborníci ho označujú za otca slovenskej pištole Power K100. Odborné časopisy o nej prinášajú len pozitívne informácie. České médiá píšu o slovenskom zázraku, Rusi s obdivom oceňujú, že bratia Slovania zo Slovenska sú šikovní a uznanie si zaslúžila aj od Nemcov. Zamestnáva vyše sto zamestnancov a zbrane z Grand Power sa vyvážajú do viac ako 70 krajín. Ako však býva zvykom, na Slovensku sa mu dostáva veľmi málo uznania i pozornosti. Slovenskí športoví strelci používajú ich zbrane a v zasadačke jeho firmy nájdete desiatky ocenení práve od nich. Jaroslav Kuracina.

Na strednom Slovensku patríte medzi top podnikateľov. Čo vás priviedlo do zbrojárskeho biznisu?

Snaha realizovať si svoje sny. Starý otec, ktorý bol cez druhú svetovú vojnu aktívny účastník SNP, ma priviedol k láske k zbraniam. Bol dôstojník armády prvej Slovenskej republiky a keď sa začala okupácia Slovenska, tak vystúpil na obranu slovenského štátu. Bolo to veľmi paradoxné, pretože dlho po vojne mi povedal, že nebojoval proti slovenskému štátu, ale proti nemeckej okupácii. Po vojne bol v protipartizánskych procesoch perzekvovaný. Predsedu slovenských partizánov Viliama Žingora odsúdili komunisti na smrť a aj ho obesili. Starého otca tiež uväznili, no našťastie po Stalinovej smrti prišlo tzv. oteplenie. Tak ho prepustili i rehabilitovali a dostal „odškodné“, že mohol robiť vo Zväzarme trénera streleckých športov. Keď som prišiel k starým rodičom v tom čase ako desaťročný chlapec, tak som bol rád, že som sa mohol pohrať s flintami. Odmalička ma zaujímalo viac to, čo je skryté vnútri, akí malí škriatkovia tam pobehujú, aby to fungovalo. Dostal som párkrát poza uši, keď starý otec zistil, že som mu z času na čas nejakú flintu rozobral do poslednej skrutky a nevedel som ju naspäť poskladať.

Mnohí slovenskí podnikatelia tvrdia, že na Slovensku sa veľmi ťažko podniká, že vláda našim podkladá polená pod nohy, ale naopak, zahraničným podnikateľom poskytuje daňovú úľavy a dáva stimuly. Ako to vnímate vy?

Veľmi negatívne. Tvrdím, že Slovensko nemá národnú vládu a spravuje ho nejaká koloniálna administratíva. Naši politici 25 rokov sledujú v prvom rade cudzie záujmy, potom svoje a záujmy Slovenska sú im úplne ukradnuté. Všetko, čo bolo dobré, zlikvidovali a Slovensko je nesvojprávna koloniálna dielňa nadnárodných korporácií. Politiku dotácií našej vlády vnímam veľmi negatívne, pretože slovenským podnikateľom peniaze zoberie, aby ich dala zahraničným firmám. To je absurdné. Na jedno euro pre zamestnanca musím vyplatiť 1,82 eura, čiže 82 centov ide na odvody, preddavky na daň a toto je frustrujúci fakt pre každého zamestnávateľa.

Vláda v súčasnosti poskytuje dotácie na tvorbu pracovných miest v znevýhodnených regiónoch, no mnohí kritizujú to, že sú veľmi zle prerozdeľované. Aký je na to váš názor?

Všetky dotácie sa prideľujú podľa politického trička a podľa toho, kto má akého strýka. Je to silný korupčný prvok. Jednoduchšie by bolo znížiť odvodové, daňové zaťaženie a DPH. Ľudia by mohli roztáčať ekonomiku svojou vlastnou spotrebou. Keď mám predsa viac peňazí vo vrecku, tak viac miniem a tým sa peniaze viac točia v obehu. Aj na zníženie počtu dlhodobo nezamestnaných existuje riešenie. Vláda by mala vytvoriť štátnu firmu zamestnanosti, ktorá bude zamestnávať dlhodobo nezamestnaných. Platila by im za prácu, nie ako teraz, že dostávajú peniaze bez akéhokoľvek pričinenia. Táto firma im môže zadať jednoduchú prácu, nech napríklad popri Hrone zbierajú smeti, kosia trávu, sadia kvety, zveľaďujú životné prostredie. Budeme mať príjemné životné prostredie a budeme sem lákať turistov na peknú prírodu. Zrazu by sme zistili, že máme málo ľudí. Ďalším riešením by bolo vytvorenie pracovných miest na podporu slovenských potravín a obnovenie poľnohospodárstva. V súčasnosti sedemdesiat percent potravín dovážame, a to sme kedysi boli stopercentne sebestační v kvalitných potravinách a ešte sme ich aj exportovali.

Žiadali ste niekedy vládu o dotáciu alebo nejaké granty?

Nie. Bolo za mnou niekoľko postavičiek a každá z nich mi oznámila, že je potrebné vyplatiť „kolky“ vo výške dvadsať až tridsať percent obstarávania vopred s tým, že sa o tú cenu môže navýšiť predmet obstarávania. Takže som ich poslal kade ľahšie.

Slovenskej verejnosti je vaše meno známe aj z obdobia, keď ste na vlastnej koži pocítili, že vláda radšej podporí cudzieho podnikateľa ako slovenského. Prečo Ministerstvo vnútra SR nakúpilo pri prezbrojovaní zbrane od ČR a Rakúska a nie od Grand Power?

Minister vnútra verejne povedal, že nemôže kupovať výrobky od firmy, v ktorej je jediný majiteľ. Vraj a čo keď ma zajtra zrazí autobus? Pravda je taká, že som dostal ponuku, aby som predal svoju firmu a tá potom dostane štátne zákazky. Keďže som si dovolil odmietnuť ponuku, ktorá sa vraj podľa pána Kaliňáka neodmieta, tak naša spoločnosť štátnu zákazku nedostala.

A komu ste ju mali predať?

To sa treba opýtať pána Kaliňáka, on mal pre nás vraj vybratého partnera. Povedal to v priamom prenose na tlačovej konferencii, kde oznámil verejnosti, že ide nakupovať rakúske pištole...

Robert Kaliňák vás označil za nespoľahlivého. Poznáte sa?

Keď vznikal Smer, bol som pri nich a s Robertom Kaliňákom sme si tykali, neskôr som dostal spomínanú ponuku a tú som odmietol. Odvtedy som pre pána Kalináka nespoľahlivý.

Zlepšilo by sa podnikateľské prostredie a podnikanie na Slovensku, keby sa vláda rozhodla podporovať domácich podnikateľov?

Myslím si, že áno. Ak sa pozrieme do histórie, tak po druhej svetovej vojne bol náš štát zničený a napriek tomu sa Slovensko podarilo postaviť na nohy. To, čo jedni štyridsať rokov po vojne budovali, tí, čo prišli po revolúcii, za dvadsaťpäť rokov úspešne rozkradli. Myslím si však, že nikdy nie je neskoro.


Viac v tlačenej verzii EXTRAPLUS


Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Moyses spojil dve Matice

Slovensko navštívila delegácia Matice chorvátskej, ktorá v Univerzitnej knižnici, bývalom sídle Uhorského snemu podpísala Memorandum o spolupráci medzi Maticou slovenskou a Maticou chorvátskou. Jej program pokračoval v Malženiciach a Veselom, rodisku Štefana Moysesa. Pozrite si videoreportáž.

Prečo sa verejnosť aj dnes musí vzdávať moci?

Bieda, obluda, ktorá sa vynorila aj v 21. storočí, žije spolu s neuveriteľnou hojnosťou. Už som o tom písal v rôznych denníkoch až kým mi články neprestali uverejňovať. 

Utečenecká kríza spôsobí rozpad Európskej únie

Súkromná americká tajná služba Stratfor je presvedčená, že súčasná utečenecká kríza urýchli rozpad EÚ. Táto kríza vedie k masívnemu napätiu medzi štátmi EÚ

 
Odber noviniek na stránke