Globalizácia je vlastne likvidácia našich národných hodnôt

Zachovajme si slovenskú kultúru

Milan Kupecký, publicistaV rámci vytvorenia národných spoločenstiev v procese európskej integrácie sa bude čoraz väčšmi tlačiť do popredia nutnosť zachovania si národnej kultúry, pretože tie spoločenstvá, ktoré si nedokážu zachovať svoje národné kultúrne bohatstvo, stratia postupne svoju historickú identitu a sú odsúdené doslova na zánik. Aby neboli pohltené týmto trendom, nemôžu sa striktne dodržiavať jednotného bruselského scenára, pretože kultúra, to je jedna z mála sfér možnej identity a odlišnosti od ostatných kultúr, je to oblasť zachovania si svojbytnosti. Žiaľ, tento názor sa sem tam verbálne pertraktuje, no málo sa preň robí. Vrátane zo strany našich multi europoslancov.

Sú to najmä známe folklórne aktivity, tvorba nových umeleckých hodnôt, ako sú literatúra, filmy, pamiatky, hudobná, výtvarná a tanečná tvorba, tvorba architektúry a podobne. Ďalej je to kultúra jazyka a reči a tiež komplex aktivít osvetového charakteru. Dnes u nás existuje ešte zopár nadšených ochotníkov, ktorí motivačne vyvíjajú s dávkou entuziazmu aj nekomerčnú činnosť, iba za tzv. vatikánsku menu - Pánboh zaplať! Zoberiem si na pomoc slová Miroslava Bielika predsedu Slovenského zväzu spisovateľov, ktorý nedávno, okrem iného povedal: "Žiaľ, vlastenectvo a patriotizmus, vlastnosti imanentne späté so spoločnosťami v okolitých štátoch, sa mnoho ráz chápu ako nenáležité a nekompatibilné s europeizáciou a to nielen na poli literatúry a umenia, lež i v spoločenskom živote dnešného Slovenska; spisovatelia či umelci s národným ukotvením sú v mnohých prípadoch mediálne nežiaduci, takmer ako za starých kádrových čias."

Tieto výstižné a pravdivé slová treba len podčiarknúť a plne s nimi súhlasiť. Je to nezanedbateľný poznatok hodný nielen povšimnutia. O tom, že existujú ešte aj slušní ľudia, autori, ktorí sú ochotní vytvoriť kus umeleckej roboty bez nároku na odmenu, prípadne za znížené honoráre, svedčí množstvo organizovaných akcií a podujatí, ako sú napríklad výstavy, na ktorých prezentujú pôvodnú slovenskú tvorbu. Osobne dobré skúsenosti mám s niekoľkými humoristami, ktorí svojimi aktivitami úspešne reprezentujú Slovensko až vo vzdialenom zahraničí, pritom bez akejkoľvek podpory zo strany, od ktorej by sa to najviac očakávalo (napríklad z ministerstva kultúry) a na vlastné náklady. Naviac, neraz bez adekvátneho povšimnutia tzv. slovenských médií, propagácie, reklamy a podobne.
Kultúra, okrem už spomínaných aspektov v úvode, navyše prispieva k potenciálu pokladu národného bohatstva a preto by mala nájsť plnú podporu od kompetentných orgánov! Veď ako sa vraví v jednom zo známych slovenských prísloví, človek nie je živý iba chlebom.

Preto treba vykonať maximum na záchranu našich kultúrnych hodnôt, najmä teraz v čase spomínanej pohlcujúcej európskej integrácii. Ak už vôbec nie je neskoro.



Milan Kupecký
publicista



Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Slovenčina už má tisícstopäťdesiat rokov

Pripomíname si významné výročie našich civilizačných a kresťanských koreňov.

Útok médií, následne vec posudzuje špeciálny prokurátor

Škandalózne, kontroverzné, poburujúce. Aj takto označili mnohé médiá video, ktoré publikovala Matica slovenská s cieľom vstúpiť do diskusie o prvom Slovenskom štáte.

Zaujímavý filmový dokument

 Berlín - leto 1945. Unikátny filmový dokument.

 
Odber noviniek na stránke