Poľský sen o novej únii na východe

V 17. storočí patrila Poľsko-litovská únia k najväčším európskym mocnostiam. Zaberala nielen dnešné Poľsko, Litvu ale aj Bielorusko, Lotyšsko, veľkú časť Ukrajiny, časť Estónska a Ruska. Na dva roky dokonca obsadila Moskvu.

Šikovne sa vyhla devastujúcej 30. ročnej vojne, no už o storočie bolo zrejmé, že jej poloha je veľmi problematická. V jej okolí vyrástli silní susedia – Prusko, Rakúsko a Rusko, ktorým sa vyhnúť nedokázala. Dvesto rokov po svojom vzniku Poľsko-litovská federácia zmizla z mapy sveta, keď si ju v roku 1795 tieto tri veľmoci rozdelili.

Poľsko sa opäť objavilo až v roku 1919, no okamžite muselo bojovať o svoju existenciu so Sovietmi, a už o 20 rokov neskôr ich pohltili fašisti. Sovieti sa na dlhé roky opäť vrátili po vojne. Z histórie Poľska je zrejmé, že geopolitika je pre krajinu existenčná otázka.

Poľsko medzi Nemcami a Rusmi

Poľsku to bolo jasné už po prvej svetovej vojne. Krajina potrebovala pomoc veľmocí, a tú našla u Veľkej Británie a Francúzska. Ako sa však ukázalo, ich podpora Poľska voči Nemecku a Sovietskemu zväzu bola bezzubá, na čo Poľsko trpko doplatilo. Túto chybu nechcelo opakovať po páde komunizmu a prioritou Poľska sa stal vstup do NATO a EÚ. Vojenské vzťahy so zbabelým Francúzskom a Britániou nahradilo silným priateľstvom s USA.

To bolo obojstranne výhodné – Poľsko dostalo vojenskú garanciu a USA získali hasák, ktorý sa mohol zaraziť do črtajúceho sa spojenia medzi Berlínom a Moskvou. Posledné, čo Washington potrebuje, je vznik euroázijskej veľmoci, ktorá by spájala nemeckú technológiu a ruské zdroje.

Konzervatívci to preháňajú

Posledné poľské voľby však situáciu skomplikovali. Nová poľská vláda mení trajektóriu svojej domácej a zahraničnej politiky. Voľbou ústavných sudcov, špeciálnym zdaňovaním zahraničných bánk a postojom k migračnej a ukrajinskej kríze si rozhnevala Berlín aj Brusel.

No čo je horšie, prepadnutím kontrarozviedky NATO a snahou o odstúpenie od modernizácie armády americkými zbraňami  rozhnevala aj Washington. Ten sa vraj vyjadril, že zvažuje presunutie nadchádzajúceho summitu NATO preč z Poľska. A na ňom sa má rokovať o permanentných jednotkách NATO vo východnej Európe. Bol by to prvý náznak, že záujem USA o Poľsko slabne. Pokiaľ sa nerobí biznis, každá pomoc má svoje limity.

Poľská vláda má nad čím rozmýšľať. Podcenenie geopolitickej situácie by mohlo časom vytvoriť bezpečnostné vákuum, najmä v prípade, že súčasné štruktúry EÚ a NATO sa ukážu pre budúcnosť Európy ako nepraktické.

Východouerópska federácia

Na chybné poňatie medzinárodnej politiky Poľsko doplatilo už viackrát. Aj z tohto dôvodu sa krajina snaží nadviazať na starú hru s menom Intermarium. Intermarium bol plán Poľska z medzivojnového obdobia na vytvorenie federácie európskych krajín ležiacich medzi Baltským a Stredozemným morom.

Plán sa nakoniec nerealizoval aj kvôli odmietavému postoju Československa. Ako sa však ukázalo, bola to chyba. Mníchovská dohoda odštartovala koniec slobody východnej Európy.

Bolo by naivné si myslieť, že Berlín, Brusel, Washington či Moskva budú niekedy hrať za nás. Vždy budú primárne presadzovať svoje vlastné ciele. A čím budeme menší, tým z väčšej diaľky sa budeme pozerať. Z tohto pohľadu je snaha o posilnenie a rozšírenie Vyšehradskej skupiny krok správnym smerom.

Rovnaké lokálne politické záujmy, ekonomické podmienky a kultúrne vnímanie robia krajiny strednej a východnej Európy výborným kandidátom na súdržný politicko-ekonomický celok. Pravdepodobne omnoho súdržnejší ako je preexponovaná Európska únia.

Možno už čoskoro príde čas, kedy si ľudia uvedomia, že nie je vhodná doba na poklonkovanie veľmociam, ale boj za vlastné ciele a hodnoty. 

Ronald Ižip

Autor je analytik. 

 Zdroj: http://www.aktuality.sk/clanok/311642/komentar-ronalda-izipa-polsky-sen-o-novej-unii-na-vychode/

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Prelát Štefan Náhalka

Významným exilovým dejateľom bol spišský kňaz Štefan Náhalka, ktorý sa narodil pred 100 rokmi v Liptovskej Tepličke.

Budeme raz národom, ktorý pozná a ctí si svoje dejiny?

Slovensko má vo svojich dejinách dátum, na ktorý zabudlo.

Súvislosti, ktoré gniavia Európu

Nemecký ekonóm T. Sarazin to vyjadril jednoduchým nadpisom svojho diela Nemecko pácha samovraždu a zožal aj veľkú kritiku za hlboký a pravdivý vhľad do problémov Nemecka.

 
Odber noviniek na stránke