Aj v ekonómii hovoríme o morálke a slobode

Dr. Hrnko napísal článok s titulom Škriekajúci pajác a píše, že:

„… mnohí sa tu oháňajú odkazom 17. novembra. Avšak tým, ako sa predstavujú, nijako nedávajú najavo, že by vôbec vedeli, o čom 17. november 1989 bol. Všetci tí, čo majú plné ústa demokracie a slobody, by najradšej všetkým s opačným názorom zalepili ústa, ale ešte radšej ako najradšej by tých s opačným názorom zatvorili na sedem zámkov. Lebo sloboda je len pre nich. Pre tých druhých už z nej nezostáva.“

Čitateľ iste videl video, kde pajác škriekal. Aj preto som sa rozhodol to dať do širších ekonomicko-morálnych súvislostí.

Prečo? Lebo ľudia to prežívajú a tlač píše o tom, ako sa rozšírila u nás nenávisť, zloba, vulgarizmy a nadávky na premiéra Roberta Fica, ktorý rukou sfanatizovaného prívrženca opozície prišiel takmer o život, a vulgarizmy sprevádzali aj protest progresívnych liberálov a ich priaznivcov pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie. Na bratislavskom Námestí SNP sa 17. novembra 2025 konal opozičný protest strán PS, SaS a KDH plný zloby.

Čitateľ mohol čítať:

“ … voliči Progresívneho Slovenska v akcii. Čítal som aj, že tá slušnosť a tolerancia ktorou sa oháňajú na každom kroku z nich naplno vyžaruje, jedna fotka za tisíc slov. Aj vety: je to strašné ako rozoštvávajú proti sebe ľudí a budú burcovať národ a vyhrocovať situáciu. Je to veľká hanba v takýto deň a takéto správanie. To nemá nič spoločné nežnosťou. Je to smutné a nehorázne chrapúnstvo, ale čo sa dá čakať od opozície.“

Nuž, žiaľ, svedčí to o deficite morálky ľudí. Ale čitateľ si iste spomenie aj na to, ako po ostatných voľbách niektorí naši europoslanci v pléne hanobili to, čo sa stalo na Slovensku. A nakoniec, v Bratislave nám ukradli starostu a sedel niekoľko dní. Asi niekomu nevyhovel. Morálny poklesok. Nad problémom morálky sa zamyslím hlbšie.

Dnešnú úvahu začnem netradične, citátom od svätého Augustína, ktorý povedal:

“Štát, ktorý by nebol organizovaný na základe spravodlivosti, by sa zmenil na veľkú bandu zlodejov.”

 

Aj ekonomická veda musí predpokladať ako má byť štát organizovaný. Už pred 300 rokmi A. Smith veril, že jeho idey budú aktuálne za všetkých čias. Naši ponovembroví politici sa odvolávali na A. Smitha (Kaník) a chválili jeho dielo Bohatstvo národov, hoc jeho nadpis je Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations (1776),  teda Preskúmanie podstaty a príčin bohatstva národov.

Nemôžem nezdôrazniť, že tento velikán, otec ekonómie, ešte pred vydaním Bohatstva národov si v roku 1759 získal veľkú slávu svojím pojednaním o mravnosti v hrubom diele The Theory of Moral Sentiments, Teória morálnych pohnútok. Aj zato ho začali volať Filozof Smith. Ako prírodovedci pátrali po pôvode slnečnej sústavy, pátral Smith po pôvode mravného súladu či nesúladu. Vyjadril to tvrdením: „Kedykoľvek keď jednotlivý človek stojí pred morálnou voľbou predstavuje si v duchu „nestranného pozorovateľa“, ktorý všetko starostlivo zvažuje a dáva mu rady“. Dnes to mnohí nezvažujú.

Aby som čitateľovi jadrnejšie priblížil hĺbku jeho myšlienok, tak uvediem niekoľko nadpisov z diela.

Dielo začína Sekciou I. Zo zmyslu zo slušnosti a člení ju na:

*  kap. I. Zo súcitu

*  kap. II. Z potešenia zo vzájomného súcitu

* kap. III. Zo spôsobu akým usudzujeme  zo slušnosti alebo nevhodnosti náklonnosti iných ľudí, ich svornosťou alebo ich nesúladom s našou vlastnou

Ale konkrétne: (čitateľ môže využiť preklad v reálnom čase počítačom):

PART III

Of the Foundation of our Judgments concerning our own Sentiments and Conduct, and of the Sense of Duty

• Chap. I Of the Principle of Self-approbation and of Self-disapprobation ….. 99
• Chap. II Of the love of Praise, and of that of Praise-worthiness; and of the dread of Blame, and of that of Blame-worthiness ….. 102
• Chap. III Of the Influence and Authority of Conscience ….. 118
• Chap. IV Of the Nature of Self-deceit, and of the Origin and Use of general Rules ….. 138
• Chap. V Of the influence and authority of the general Rules of Morality, and that they are justly regarded as the Laws of the Deity ….. 143
• Chap. VI In what cases the Sense of Duty ought to be the sole principle of our conduct; and in what cases it ought to concur with other motives ….. 152

Už iba pojmy v nadpisoch kapitol  indikujú hlboký ponor A. Smitha do problémov morálky. Vo vede konštatujeme zistené fakty; dva rôzne vedecké názory o tom istom predmete natrvalo neobstoja vedľa seba; jeden, či druhý sa skôr či neskôr ukáže ako chybný. Toho si bol vedomý aj A. Smith. Vyplýva to z jeho diela Teória morálnych pohnútok, uverejneného aj na internete, ktoré má 322 strán. Venoval sa v ňom aj  právnym normám.

Mravnosť znamená znalosť dobra, ktorá je nezávislé od tradícií a verejnej mienky. Svoju knihu uverejnil v roku 1759 a tak sa odvoláva aj na svojho súpútnika Kanta, ktorý hovorí, že máme vrodený, na skúsenosti nezávislý mravný zákon, tzv. kategorický imperatív, ktorý nám káže konať tak, aby naše  zásady sa mohli stať zásadami všeobecnými. A. Smith hovorí aj o dôležitosti svedomia.

V diele dôkladne rozoberá aj otázku slobody a vôle. Vychádza z toho, že naše konanie vyplýva z nášho chcenia– čo konáme, to vždy najskôr konať chceme, teda ide o to, ako konáme a ako konať máme, úvaha o mravnosti vlastne je úvaha o tom, ako dochádza k nášmu  chceniu, čím sa riadi naša vôľa a čím sa má riadiť.

Hovorí aj o tom, že boli názory, že človek môže chcieť čokoľvek (lietať ako vták), dobré či zlé  Ak nechce dobré, je to práve iba zato, že nechce zlé, je teda za svoje konanie, za svoju vôľu, plne zodpovedný, a teda hodný trestu, po prípade odmeny. Človek má rozum a slobodnú vôľu. Je však ľudská vôľa ozaj, opravdu slobodná? Slobodná však znamená ničím neviazaná, na ničom nezávislá, ničím neurčená, ničím nepodmienená. O takej slobode, hovorí, nemôže byť ani reči. Hovorí aj o tom, že chcenie človeka nevzniklo samé od seba , bolo čímsi spôsobené, má nejakú pohnútku, akýsi motív.

Aj ja som mal motív vidieť zámok Versailles, lebo som o ňom čítal, hlavne o Tianone. A tak Smith hovorí, že naša vôľa sa riadi pohnútkami, je závislá na pohnútkach. Avšak pohnútky závisia od  toho, čo sme počuli, či videli, či čítali, teda na našom predchádzajúcom živote, na našich skúsenostiach, a hlavne, ako hovorí, na vzdelaní, na našej výchove.

Dnes práve na školách máme medzery vo výchove o čom svedčí aj škriekajúci pajác.

Ekonómovia sa o A. Smithovi dozvedia v dejinách ekonomických teórií. Smithovo dielo Teória morálnych pohnútok bola medzi povinnou literatúrou. Dala sa získať prostredníctvom medziknižničnej výpovednej služby.

 

Záver

A čo teda na záver? Téma je náročná a zároveň citlivá. Mladí ľudia nosia tričká s nápisom NEVER. V úvahe som upozornil na problém mladého človeka z článku Škriekajúci pajác. „Jeho“ morálku.

V dnešnej dobe nás taká kvári, žiaľ.

Smith, ako plynie z jeho diela, dôkladne preskúmal správanie sa človeka, jeho morálku, jeho pohnútky, ba správanie sa dôkladne analyzoval, hlavne zmysel povinnosti.

Morálka je, ako to plynie aj z diela velikána A. Smitha, spoločenský jav, čiže presnejšie oblasť ľudskej skutočnosti, ktorá je vymedzená protikladnosťou dobra a zla a s nimi spojenými normami správania sa človeka, platných aj v dnes v obklopujúcom ho svete, v spoločnosti vo vzťahu k iným ľuďom či k sebe…

Verím, že som poukázal na to, že morálka spolu s politikou a právom by mali byť regulátormi správania sa ľudí, a predovšetkým našich predstaviteľov, či politických strán, hlavne opozície, ktorá by mala hľadať nové cesty, podobou alternatívy, nie znevažovanie.

Zabudli sme, všeobecne povedané, na svet hodnôt. Aj morálka má pravidlá. Prečo vznikali organizované zločinecké skupiny v niektorých okresoch? Zabudli sme, alebo tí, čo majú osobný deficit morálky, aj na to, čo bolo dobré v socializme, napríklad slušnosť a svornosť, mali sme aj JRD Svornosti, ale aj JRD ZČSP.

Ba mám dojem, že u nás právo je v rozpore s morálkou a tak výkon spravodlivosti ľudia berú do svojich rúk, aj porušením morálky.

Nechcime novotvorbu, bujnenie alebo chorobný rast nenávisti a zloby.

Ukončím citátom zo Smitha, jeho nadpisu kapitoly 6:

„V akých prípadoch zmysel povinnosti by mal byť jediným princípom nášho správania, a v ktorých prípadoch by mal súhlasiť s inými motívmi?“

 

Prof. J. Husár

Bratislava 22/11/2025