EÚ sa zmieta

V čom? V problémoch. Hlavnej jej najväčšie štáty. Netabuizujme. Tým jej nepomôžeme. Už iba 78 dní zostáva do plánovaného odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ. A nevieme ako to skočí.


Ekonómovia sa dobre pamätajú, keď britskú spoločnosť v 80 rokoch rozdeľovali masívne štrajky baníkov. V roku 2003  sa Británia pridala k Spojeným štátom pri invázii do Iraku. Pred tromi rokmi sa v referende rozhodla o britskom odchode z EÚ. Upadá vedomé usmerňovanie vývoja spoločnosti.

Situácia v Európe nebola jednoduchá ani v iných veľkých štátoch. Iba nedávno sa médiách diskutovalo čo prinesie TTIP – poriadok či neporiadok. Na veľké problémy v zahraničnom obchode však už poukázal velikán D. Ricardo. Išlo o problém s clami. Ekonómia zistila ako náročné sú otázky výmenných kurzov – ich určenie na slobodných trhoch. Teória parity kúpnej sily trápila významných ekonómov, ale problémom sú aj úrokové miery a výmenné kurzy z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska aj dnes; práve aj pri brexite. Pripomeniem aj SR, ktorá zažila problém fixných výmenných kurzov a boj o deficit platobnej bilancie v roku 1996. Ba priam dlhodobo je problém neriešených ťažkostí Brettowodskeho systému aj Medzinárodného monetárneho fondu. Hlavne priame a nepriame dôsledky na odvetvia v krajinách EÚ. Nedávno EÚ riešila známy TTIP. Vyriešili tvorcovia, autori TTIP spomenuté ťažkosti? Dobre je známe, že viaceré európske štáty dávno zareagovali na odtajnené dokumenty z rokovaní, z ktorých vychádza, že americké korporácie tlačia Európu do kúta. A teraz som už pri druhom veľkom štáte EÚ. Francúzsky štátny tajomník pre zahraničný obchod Matthias Fekl povedal, že v tomto stave Francúzsko dohodu nepodpíše. „Pre Európu to nie je vôbec dobrá dohoda,“ povedal Fekl v rádiu Europe.  Francúzsky premiér Manuel Valls priam varoval, že dohoda by mohla stroskotať, ak sa nevyhovie francúzskym žiadostiam na ochranu zdravia a životného prostredia. Rovnako prezident François Hollande vyhlásil, že neprijme žiadnu dohodu, ktorá neumožní prístup k verejným zákazkám v USA a poškodí európske poľnohospodárstvo (čo Slovensko veľmi trápi). Dobre vieme ako európskych lídrov  prekvapila svojím neoblomným postojom k TTIP nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá sa usiluje o uzavretie dohody do konca roka. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel však tvrdil, že rokovania o TTIP sú zastavené. „V prípade, že zmluva je zlá a nemôže priniesť pokrok všetkým zúčastneným stranám, nemá zmysel v nej pokračovať,“ povedal Gabriel. Jednoducho – TTIP je budúca križovatka. Ekonómovia musia venovať veľa času rozboru depresívnej budúcnosti a TTIP. Aj voľný obchod žiada poriadok.

Ale pozrime si problém hlbšie, historicky. Je známe, že ešte v roku 1964 francúzsky minister financií vysvetlil prezidentovi De Gaulleaovi históriu o tom, na čom bol založený predvojnový, a potom aj povojnový medzinárodný finančný systém. Uviedol mu takýto príklad: „Predstavte si, že na aukcii sa predáva obraz Rafaela. Záujem o neho má Nemec Friedrich, Arab Abdul, Rus Ivan a Yankee John. Každý z nich ponúka za obraz inú hodnotu: Arab – ropu, Nemec – techniku, Rus – zlato ale Yankee John s bezstarostným úsmevom na tvári pretromfol všetkých dvojnásobnou cenou za obraz, vytiahnuc z vrecka balíček nových stodolárových bankoviek, odpočítal, položil na stôl, zobral obraz a odišiel.“„A v čom je háčik?“ – spýtal sa De Gaulle. „Háčik je v tom – odpovedal minister financií – že Yankee John vyplatil sto stodolároviek, no fakticky zaplatil tri doláre, pretože hodnota papierika sto dolárovej bankovky sú tri centy.. To znamená, že všetko bohatstvo sveta, všetko jeho zlato tieklo do Ameriky výmenou za zelené papieriky! Predtým, do Druhej svetovej vojny, takúto úlohu hrala libra šterlingov“. De Gaulle sa rozzúril, posťahoval z celého Francúzska 750 miliónov papierových dolárov a v roku 1967, v čase oficiálnej návštevy v USA, vyvolajúc vážny škandál, vymenil doláre za zlato vďaka tomu, že v Amerike v tých časoch platil zlatý štandard. Do Paríža sa De Gaulle vrátil spolu s 66,5 tonami zlata (v tom roku bola priemerná cena jednej trojskej unce 35,23dolára). Po tomto ostávali De Gaulleovi už len dva roky života, pričom hneď nasledujúceho roku, v máji 1968, sa celým Francúzskom prevalili legendárne (ako sa to dnes pekne nazýva) študentské protesty následkom ktorých bol sám donútený odstúpiť zo svojej funkcie. Aj také enigmy pozná ekonómia. Zažil som to, lebo v roku 1968 som začal pracovať v EHK v Ženeve. A nedávno v Paríži vyčíňali Žlté vesty.

Nakoniec musím ešte spomenúť Nemecko. Čitateľ poinformujem jednoduchšie. T. Sarazin vydal v roku 2011 dielo Nemecko pácha samovraždu s podnadpisom Ako dávame svoju krajinu napospas. Uvediem iba niekoľko faktov. Reprodukčný koeficient 0,7 či menej, aký v Nemecku panuje posledných 40 rokov, neznamená nič iného, píše Sarazin, ako to, že generácia vnukov je vždy o polovicu menšia ako generácia dedkov. V Nemecku klesla pôrodnosť 1,3 miliónov ročne v prvej polovici šesťdesiatych rokov na 650 tisíc v roku 2009. Tu je jadro problémov ekonomiky Nemecka, v ktorých sa Nemecko zmieta.

Domnievam sa, že som vyššie spomenul bázické protirečenia civilizačného vývoja Európy a teda aj EÚ. Stojíme pred objavom hybnej sily spoločenského progresu modernej civilizácie v Európe. A dovolím si povedať, že problémy nevyvolávajú krajiny bývalého socialistického systému.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 20/8/2019.




ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Predstavenie knihy popredného slovenského ekonóma Jaroslava Husára

V Univerzitnej knižnici v Bratislave sa pred niekoľkými dňami uskutočnila odborná diskusia a predstavenie knihy Prof. Jaroslava Husára na tému Aj ekonómia je veda.

Ten, kto pracuje, ten kto platí dane a dodržiava zákony, má mať špičkovú bezpečnosť, špičkové zdravotníctvo a špičkové vzdelanie

Do politiky vstupuje preto, aby to bola nezištná služba vo verejnom záujme, vyhlásil dnes na tlačovej konferencii v Bratislave nezávislý kandidát na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a novinár na voľnej nohe Ľubomír Huďo.

Načo je volebná kaucia

Tri mesiace pred parlamentnými voľbami sú mediálne výstupy bezfarebné.

Sviatok všetkých svätých vs Halloween

Mnohí z nás sa v týchto dňoch nechajú viesť vlnou „inovácie“ a kreslia si rôzne strašidelné symboly na tváre, odevy i domy.

 
Odber noviniek na stránke

captcha