Mzda a jej (re)rozdelenie v spoločnosti?

Nebudem rozoberať problém, že vzťah kapitálu a práce vyjadruje mzda. Klub národohospodárov Slovenska je združenie národohospodárov profesionálov, a leží im na srdci aplikácia ekonómie v hospodárstve a optimálne rozdelenie jeho  plodov medzi ľudí.

Dnes to robí mzda. Každý ekonóm vie, že ekonómia rieši dve veľké otázky:

1) čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať?

2) ako súkromný záujem, hlavná zásada kapitalizmu, zabezpečuje splnenie spoločenského záujmu hospodárstva?

 Verím, že každý vie, že otázka čo vyrábať? znamená odpovedať napr. na otázku: aké tovary a služby má ekonomika zabezpečiť ľuďom a spoločnosti. (Ako vyrábať?) Tu si treba uvedomiť, že tovary a služby sa vyrábajú využitím produktívnych zdrojov, ktoré ekonómovia nazývajú faktory výroby.

Súčasná, dnešná makroekonómia, delí faktory výroby do týchto 4 kategórií: pôda, práca, kapitál a podnikateľstvo (enterpreneurship).  Pri otázke pre koho vyrábať?, musí ekonómia vyriešiť, zabezpečiť systém toho, aby vyrobené tovary a služby, ich rozdelenie sa dostali ľuďom, čo však závisí od ich zárobku, systému odmeňovania.

A tu nám opäť jestvujúca kapitalistická ekonomická veda dáva odpoveď, že pôda zarobí rentu, práca zarobí mzdu (wages), kapitál zarobí úrok a podnikateľstvo zarobí zisk!

Tento úvod sa mi žiadalo pripomenúť, keď som si pozrel materiál Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR „Informačný systém o priemerných zárobkoch 2Q/2019“ konkrétne časť 3) Priemerná hrubá mesačná mzda, kde ako prvý je uvedený tento graf (obr. 1):


Rozdelenie v mzdových pásmach pre SR

Dozvedeli sme sa, že priemerná hrubá mesačná mzda zamestnancov dosiahla 1 215 eur. A početnosti (%), ich rozdelenie do pásiem uvádza tento histogram. Verím, že aj čitateľa zaujal prvý stĺpec sprava, teda mzda 2300,01 a viac. Ako vidíme, početnosť tých zamestnancov je skoro 8 %. Po túto hodnotu mzdy na grafe vidíme priam ideálne pravdepodobnostné rozdelenie percenta zamestnaných s daným rastom hodnoty mzdy. Štatistika či ekonometra by graf mal priam potešiť, lebo ho môže na prednáške prezentovať poslucháčom.  Ani ekonometer, ani štatistik nemá problém s teoretickým vyjadrením, funkčným vzťahom niektorého zo známych rozdelení (svedčí o tom tvar stĺpcov).

Aké profesie?

Zaujalo ma niečo iné. Ide nielen o extrém posledného stĺpca, ale aj hodnotu mzdového pásma 2300,01 a viac. On vnucuje otázku aké profesie majú takúto výšku mzdy. To v materiáli nie je. Graf však jasne dokumentuje, že aké sú na Slovensku podmienky realizácie pracovnej sily, aké sú ekonomické vzťahy a súvislosti v ekonomike. Totiž, čo čitateľ možno nevie, ukazovateľ Hrubý domáci produkt (HDP) definuje makroekonómia aj ako sumu zárobkov, druhov príjmov ako som to vyššie uviedol.

Čiže, druhým vážnym aspektom grafu je iný a zásadný problém miezd. Ekonómia skúma štruktúru HDP z pohľadu jeho už spomenutých zložiek: renta, mzda, úrok a zisk. Tie  majú rozhodujúci význam pre ekonóma, hlavne ako tvorcu hospodárskej politiky.

Je tá štruktúra napr. 25 + 25 + 25 + 25 percent? Ak nie, aká je tá štruktúra? Rozhodujúcim faktorom je preskúmanie, opäť z hľadiska tvorcu hospodárskej politiky, ako sú na tom tí, ktorí poberajú mzdu, a to podľa odvetví, ktoré definuje klasifikácia ekonomických činností Európskeho spoločenstva (NACE), teda, napríklad ako vyzerá analogický graf z obr. 1 v odvetví ťažba a dobývanie, aký je histogram v odvetví výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov, či aký je histogram miezd v odvetví, ekonomickej činnosti, poľnohospodárstvo.

Čiže graf na obrázku 1 by sa stal z dvojrozmerného v osiach xy trojrozmerným vďaka osi z, na ktorej by boli vyznačené ekonomické činnosti podľa NACE. V tomto trojrozmernom grafe by bolo jednoznačne vidieť tvary histogramov všetkých odvetví podľa NACE, teda trojrozmerné rozdelenie miezd v SR, odborne mzdový povrch, napr. akýsi povrch basketbalového štadióna Interu Bratislava. Mohli by sme ho vedecky študovať, porovnať, či v každom odvetví sa zachoval tvar histogramu taký ako je na obr. 1 a či niektoré histogrami najskôr pomaly rastú a potom prudko klesajú, či ako inak sa správajú.

Mohli by sme vypočítať priemernú hrubú mzdu za každé odvetvie a zistiť,  ako sa správa priemerná mzda príslušnej ekonomickej činnosti, kde je na osi lokovaná (umiestnená) v celom súbore odvetví. To by bol základ ekonometrickej a štatistickej analýzy. Mohli by sme testovať, či priemerná mzda v rastlinnej výrobe a priemerná mzda bankového sektora „pochádzajú“ z toho istého základného súboru, či nie je v ekonomike diskriminácia. Videli by sme obsahovú bohatosť vzťahov a súvislostí, javov spoločensko-ekonomického vývoja (stavu miezd) na Slovensku.

 Dvojrozmerný graf je splošteným obrazom ekonomiky. Ten na obr. 1 je ešte aj agregovaným vyjadrením, teda zahmlievajúcim, neposkytujúcim návod pre hospodársku politiku, čo a ako. Fungovanie ekonomiky, jej problémy, zobrazí trojrozmerný graf. Ekonometrovia sú ľudia, ktorých trápi presnosť vedeckých analýz u nás. Pre štatistikov je extrém spravidla veľká záhada. Túžiaca po objasnení. Štatistici to robia.

Aby som čitateľa trochu aj potešil, dovolím si  zacitovať z diela A. Rényi Dialógy o matematike. Hierón dával otázky Archimedesovi. Na jednu z otázok Archimedes odpovedal takto: „V začiatkoch, keď som svoju metódu objavil, medzi výsledkami sa vyskytli také, ktoré sa ukázali neskôr nesprávne. Urobil som starostlivú analýzu prípadov, v ktorých metóda viedla na nesprávnu cestu, a tak som dospel k tomu, že dnes už dostávam samé správne výsledky“.


Paradox

Študujúc obrázok 1, prekvapilo ma aj to, že máme zamestnancov, ktorí majú menej ako 200 euro. Prečo teda odborári bojujú o minimálnu mzdu na úrovni viac ako 500 euro? Nie je to paradox?

Prof. Jaroslav Husár
Bratislava 16/10/2019


zdroj: http://narodohospodari.sk/mzda-a-jej-rerozdelenie-v-spolocnosti/





ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

17. november – zápas za slobodu pokračuje

ĽS Naše Slovensko poslala do RTVS predžalobnú výzvu kvôli cenzúre.

Rozhovor s českým prezidentom Milošom Zemanom

Ak chceme obstáť a účinne sa brániť proti šialenosti z Bruselu, musíme postupovať v rámci EÚ spoločne (V4)

Pozmenené príslovia a porekadlá

Z dielne Milana Kupeckého

Sláva šľachetným IV – vedecká konferencia

Kde: Liptovský Mikuláš, Mestský úrad
Kedy: 23.09.2016 do 24.09.2016

 
Odber noviniek na stránke

captcha